Cena a požehnania nasledovníctva

Máme vás radi, prezident Monson. Odovzdali ste svoje srdce a svoje zdravie každému povolaniu, ktoré vám Pán dal, a hlavne tomuto posvätnému úradu, ktorý teraz držíte. Celá táto Cirkev vám ďakuje za vašu neochvejnú službu a nevyčerpateľnú oddanosť k povolaniu.

S obdivom a povzbudením, pre každého kto potrebuje zostať neochvejný v týchto neskorších dňoch, hovorím všetkým a obzvlášť mládeži v Cirkvi, že ak už nie ste, jedného dňa zistíte, že ste povolaní, aby ste obraňovali svoju vieru či možno dokonca prežili osobné znevažovanie jednoducho preto, že ste členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Takéto chvíle si z vašej strany vyžadujú odvahu i slušnosť.

Napríklad, jedna sestra misionárka mi nedávno napísala toto: „Moja spoločníčka a ja sme videli muža sedieť na lavičke na námestí a jesť obed. Ako sme prechádzali okolo, zdvihol hlavu a uvidel naše misionárske menovky. S hrozným výrazom v očiach vyskočil a zdvihol ruku, že ma udrie. Odskočila som práve včas a on na mňa akurát vysypal celé svoje jedlo a začal nadávať všemožnými zlými spôsobmi. Odkráčali sme nič nepovediac. Snažila som sa zotrieť si jedlo z tváre, keď som pocítila ako ma porcia zemiakovej kaše trafila zozadu do hlavy. Občas je ťažké byť misionárkou, pretože práve vtedy som chcela ísť späť, schytiť toho malého chlapíka a povedať: ‚NO DOVOĽTE!‘ Ale to sa nestalo.“

Tejto oddanej misionárke hovorím, drahé dieťa, svojím vlastným pokorným spôsobom si vstúpila do kruhu veľmi distingvovaných žien a mužov, ktorí ako prorok Jákob z Knihy Mormonovej povedal: „Mali na očiach [Kristovu] smrť, a niesli jeho kríž, a znášali potupu sveta.“¹

A práve o Ježišovi samotnom Jákobov brat Nefi napísal: „A svet, pre neprávosť svoju, ho bude súdiť, akoby bol ničím; a preto ho bičujú, a on to znáša; a bijú ho, a on to znáša. Áno, pľujú na neho, a on to znáša pre milujúcu láskavosť svoju a zhovievavosť svoju k deťom ľudským.“²

V súlade so Spasiteľovou vlastnou skúsenosťou je tu veľmi dlhá história odmietania a bolestivo vysoká cena zaplatená prorokmi a apoštolmi, misionármi a členmi v každej generácii – všetci tí, ktorí sa snažili ctiť si Božie povolanie pozdvihnúť ľudskú rodinu na „lepšiu cestu“³.

Pisateľ listu Židom kladie otázku: „A čo ešte [o nich] povedať?

[Tých], ktorí … zapchávali tlamu levom,

uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, … zmužnievali v boji, zaháňali šíky cudzích vojsk.

Svojich mŕtvych [videli] vzkriesených … [zatiaľ čo] iní podstupovali muky …

Iní … okúsili posmech a bičovanie, …putá a väzenie.

Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, … blúdievali v ovčích a kozích kožiach; strádavali, trpievali útlak a ubližovanie,

oni, ktorých svet nebol hoden,… túlavali sa po púštiach a vrchoch, po jaskyniach a prepadliskách zeme.“⁴

Celkom určite anjeli v nebi nariekali, keď zaznamenávali túto cenu za nasledovníctvo vo svete, ktorý je tak často odmietavý k prikázaniam Božím. Sám Spasiteľ prelieval Svoje vlastné slzy nad tými, ktorí boli po stáročia odmietaní a zabíjaní v Jeho službe. A teraz bol aj On odmietaný a určený na zabitie.

„Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.

Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý.“⁵

A tu sa nachádza posolstvo pre každého mladého muža a každú mladú ženu v tejto Cirkvi. Môžete premýšľať nad tým, či to bude stáť za to nabrať odvahu a stáť za morálnymi zásadami na strednej škole alebo ísť na misiu, aby ste odhalili to najvzácnejšie, v čo veríte, alebo sa postaviť proti spoločnosti, ktorá sa často vysmieva náboženskému zanieteniu. Áno, stojí to za to, pretože protikladom k tomu by bolo, že budeme mať naše „domovy“ zanechané „pusté“ – pustí jednotlivci, pusté rodiny, pusté susedstvá a pusté národy.

Takže tu máme bremená tých, ktorí sú povolaní niesť mesiášske posolstvo. Ako doplnok k vyučovaniu, povzbudzovaniu a potešovaniu ľudí (čo je tá príjemnejšia časť nasledovania), z času na čas sú tí istí poslovia povolaní znepokojovať, varovať a občas jednoducho nariekať (to je tá bolestivá časť nasledovníctva). Vedia veľmi dobre, že oná cesta vedúca k zasľúbenej krajine „oplývajúcej mliekom a medom“⁶ nevyhnutne vedie okolo hory Sinaj so všelijakými „nebudeš“ a „budeš“.⁷

Nanešťastie, poslovia božsky ustanovených prikázaní nie sú oveľa viac populárnejší dnes než boli za stara, ako to teraz môžu dosvedčiť tie dve sestry misionárky, ktoré boli opľuté a hodili na ne zemiakovú kašu. Nenávisť je škaredé slovo, a predsa sú dnes takí, ktorí by spolu so skorumpovaným Achábom povedali: „Ja … nenávidím [proroka Míchu], lebo mi neprorokuje dobré, ale vždy [prorokuje] zlé.“⁸ Takáto kráľova nenávisť k prorokovej čestnosti stála proroka Abinadiho jeho život. Keď povedal kráľovi Nóachovi: „Pretože som vám povedal pravdu, hneváte sa na mňa.… Pretože som hovoril slovo Božie, odsúdili ste ma, že som šialený“⁹ alebo, mohli by sme dodať, provinčný, patriarchálny, bigotný, neláskavý, obmedzený, nemoderný a zastaralý.

Samotný Pán s ľútosťou hovoril prorokovi Izaiášovi:

„[Títo] synovia, ktorí nechcú počúvať naučenie Hospodinovo,

[oni] hovoria vidcom: Neviďte! a prorokom: Nepredvídajte nám pravdu, hovorte nám príjemné a predvídajte nám preludy!

Odstúpte z cesty, uhnite z chodníka, dajte nám pokoj so Svätým Izraela!“¹⁰

Čo je ale dosť smutné, moji mladí priatelia, to je charakteristika našej doby, že ak ľudia vôbec chcú nejakých bohov, chcú, aby to boli bohovia, ktorí nevyžadujú toľko veľa, pohodoví bohovia, jemní bohovia, ktorí nás nielenže nerušia, ale dokonca nás hladkajú po hlave, aby sme sa mohli smiať, potom nám hovoria, aby sme prebehli a išli zbierať kvietky.¹¹

Hovoríme o tom, že si človek stvoril Boha na svoj vlastný obraz! Občas – a to je ozaj veľká irónia – takýto ľudia používajú Ježiša ako jedného z takéhoto druhu „pohodového“ Boha. Skutočne? On, ktorý povedal, že nielenže nemáme porušovať prikázania, ale dokonca nemáme ani len pomyslieť na to, aby sme ich porušovali. A ak už myslíme na ich porušenie, už sme prikázania porušili vo svojom srdci. Znie vám toto ako „pohodová“ náuka? Uchu lahodiaca a populárna všeobjímajúca kvetinová láska?

A čo takí, ktorí sa chcú na hriech iba pozerať či z diaľky sa ho dotknúť? Ježiš prísne povedal, ak ťa oko zvádza, vylúp ho. Ak ťa ruka zvádza, odtni ju.¹² „Nepriniesol som mier, ale meč,“¹³ varoval tých, ktorí si mysleli, že hovoril iba medové reči. Niet sa čo čudovať, že ho kázanie po kázaní v miestnych komunitách „prosili …, aby odišiel z ich končín.“¹⁴ Niet sa čo čudovať, zázrak za zázrakom, Jeho moc bola pripisovaná nie Bohu, ale diablovi.¹⁵ Je očividné, že oná nálepka na auto „Čo by robil Ježiš?“ vám nie vždy prinesie populárnu odozvu.

Na sklonku Svojej smrteľnej služby Ježiš povedal, „aby [ste sa] milovali, ako som ja vás miloval“¹⁶. Aby sa uistil, že rozumejú akú konkrétnu lásku mal na mysli, povedal: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie,“¹⁷ a „a kto by zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude … najmenším v kráľovstve nebeskom“¹⁸. Kresťanská láska je najväčšou potrebou, ktorú máme na tejto planéte, pretože spravodlivosť bola vždy tým, ktorá ju podporovala a sprevádzala. Takže ak má byť láska naším sloganom, tak ako ním byť musí, potom slovami Toho, ktorý je stelesnením lásky, musíme zanechať svoje priestupky a akýkoľvek náznak ospravedlnenia pre ďalšie. Ježiš jasne pochopil, čo ako sa zdá mnoho ľudí v našej modernej kultúre zabudlo: že existuje zásadný rozdiel medzi prikázaním odpustiť hriech (čo mal On neobmedzenú schopnosť učiniť) a varovaním pred ospravedlňovaním (čo On neurobil ani raz).

Priatelia, obzvlášť moji mladí priatelia, buďte odvážni. Čistá kresťanská láska prýštiaca zo skutočnej spravodlivosti môže zmeniť svet. Svedčím o tom, že skutočné a živé evanjelium Ježiša Krista je na zemi a vy ste členmi Jeho pravej a živej Cirkvi, pokúšajúc sa to zdieľať. Vydávam svedectvo o tom evanjeliu a tej Cirkvi s konkrétnym svedectvom o znovuzriadených kľúčoch kňazstva, ktoré odomykajú moc a účinok spásnych obradov. Som si viac istý tým, že tieto kľúče boli znovuzriadené a že tieto obrady sú znovu dostupné skrze Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, než tým, že som tu dnes stál pred vami, pri tomto rečníckom pulte a vy ste sedeli predo mnou na tejto konferencii.

Buďte silní. Žite verne podľa evanjelia, dokonca i keď ostatní okolo vás podľa neho nežijú. Bráňte svoju vieru s ohľaduplnosťou a so súcitom, ale obraňujte ju. Dlhá história inšpirovaných hlasov, vrátane tých, ktoré budete počuť na tejto konferencii a hlas, ktorý ste práve počuli osobne od prezidenta Thomasa S. Monsona, ukazovala vpred na cestu kresťanského nasledovníctva. Je to tesná a úzka cesta bez veľkej flexibility, ale môže to byť napínavá a úspešná cesta, „so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a všetkým ľuďom“¹⁹. S odvahou pokračujúc týmto smerom si vybudujete neotrasiteľnú vieru, nájdete bezpečie pred nepriaznivými vetrami, ktoré dujú, dokonca sa krútia ako víchrica, a pocítite posilňujúcu silu nášho Vykupiteľa, na ktorom ak budete stavať svoje oddané nasledovníctvo, nemôžete padnúť.²⁰ V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.