Sesterstvo: Och, ako veľmi sa navzájom potrebujeme

V tom videu sme videli osem krajín a počuli deväť rozličných jazykov. Predstavte si, o koľko viac jazykov bolo pridaných k tej finálnej verzii. Je vzrušujúce vedieť, že ako celosvetové sesterstvo sme boli schopné pozdvihnúť naše hlasy vo svedectve večnej pravdy, že sme dcéry milujúceho Nebeského Otca.

Aká ohromná výsada je byť tu na tejto významnej udalosti a hovoriť ku všetkým ženám Cirkvi, ktoré majú osem a viac rokov. V tento večer je v našej jednote obrovská sila. Keď vidím nás všetky spoločne zhromaždené v Konferenčnom centre a premýšľam o tých tisícoch ďalších, ktoré pozerajú toto vysielanie z miest po celom svete, celková moc našich svedectiev a viera v Ježiša Krista určite vytvára jedno z najmocnejších a najviac vierou naplnených zhromaždení žien v histórii Cirkvi, ak nie sveta.

Dnes večer sa radujeme z našich mnohých rozličných úloh, ktoré máme ako ženy v Cirkvi. Hoci sme mnohými spôsobmi rozdielne a jedinečné, tiež uznávame, že sme všetky dcéry toho istého Nebeského Otca, a to nás robí sestrami. Sme zjednotené v budovaní kráľovstva Božieho a v zmluvách, ktoré sme uzatvorili, bez ohľadu na naše okolnosti. Toto spojené zhromaždenie je nepochybne najúžasnejšie sesterstvo na tvári zeme!¹

Byť sestrami znamená, že je medzi nami nezlomné puto. Sestry sa o seba navzájom starajú, dohliadajú na seba, utešujú sa a stoja pri sebe v dobrom aj zlom. Pán povedal: Hovorím vám, buďte jedno; a ak nie ste jedno, nie ste moji.²

Protivník chce, aby sme boli jedna k druhej kritické alebo odsudzujúce. Chce, aby sme sa sústredili na naše rozdiely a porovnávali sa jedna s druhou. Možno zbožňujete každodenné energické hodinové cvičenie, pretože sa potom cítite dobre, zatiaľ čo ja považujem za významnú atletickú udalosť, keď vyjdem jedno poschodie po schodoch namiesto toho, aby som išla výťahom. Aj tak môžeme byť priateľkami, však?

My ako ženy môžeme byť na seba obzvlášť tvrdé. Keď sa jedna s druhou porovnávame, vždy sa budeme cítiť neschopné alebo nahnevané na druhých. Sestra Patricia T. Hollandová raz povedala: „Chcem tým povedať, že sa jednoducho nemôžeme nazývať kresťankami a pokračovať v tom, ako jedna druhú súdime – alebo samé seba – tak kruto.“³Pokračuje vyjadrením, že nič nie je hodné straty nášho súcitu a sesterstva. Musíme sa len uvoľniť a radovať sa z našich nádherných odlišností. Musíme si uvedomiť, že my všetky túžime slúžiť v kráľovstve s využitím svojich jedinečných talentov a darov svojím vlastným spôsobom. Potom sa môžeme tešiť z nášho sesterstva a našich priateliek, a začať slúžiť.

Pravdou je, že sa navzájom skutočne a vážne potrebujeme. Ženy prirodzene hľadajú priateľstvo, podporu a spoločnosť. Je toho veľa, čo sa môžeme jedna od druhej naučiť a často dovolíme prekážkam, ktoré sme samy vytvorili, aby nám bránili v radosti z priateľstiev, ktoré môžu byť tými najväčšími požehnaniami v našom živote. Napríklad, my ženy, ktoré sme trochu staršie, potrebujeme to, čo ponúkate vy, dievčatá z Primáriek. Môžeme sa od vás naučiť veľa o službe a láske podobnej tej Kristovej.

Nedávno som počula úžasný príbeh o malom dievčati menom Sarah, ktorej mama mala príležitosť pomôcť inej žene v jej zbore, ktorá sa volala Brenda a mala sklerózu multiplex. Sarah mala rada, keď išla so svojou mamou pomôcť Brende. Krémovala Brende ruky a masírovala jej prsty a ramená, pretože mala často bolesti. Potom sa Sarah naučila jemne naťahovať Brendine ruky nad hlavu, aby precvičila jej svaly. Sarah česala Brendine vlasy a rozprávala sa s ňou, zatiaľ čo sa jej mama starala o jej ďalšie potreby. Sarah sa naučila dôležitosti a radosti zo slúženia inej osobe a pochopila, že dokonca aj dieťa môže mať vplyv na niečí život.

Mám rada príklad, ktorý máme v prvej kapitole Lukáša, ktorá opisuje láskavý vzťah medzi Máriou, Ježišovou matkou, a jej sesternicou Alžbetou. Mária bola mladá žena, keď sa dozvedela o svojom významnom poslaní byť matkou Syna Božieho. Najskôr sa jej to muselo zdať ako ťažká zodpovednosť, ktorú mala niesť sama. Bol to Samotný Pán, kto poskytol Márii niekoho, s kým zdieľala svoje bremeno. Skrze posolstvo anjela Gabriela Mária zistila meno dôveryhodnej a súcitnej ženy, na ktorú sa mohla obrátiť kvôli podpore – jej sesternicu Alžbetu.

Táto mladá panna a jej sesternica, ktorá bola „pokročilá vekom“⁴, zdieľali spoločné puto ich zázračných tehotenstiev, a môžem si len predstaviť, aké dôležité boli pre obe tie tri mesiace, ktoré spolu strávili, keď sa mohli rozprávať, vcítiť sa do pocitov tej druhej a podporovať jedna druhú v ich jedinečných povolaniach. Akým sú nádherným vzorom ženskej starostlivosti medzi rozdielnymi generáciami.

Tie z nás, ktoré sú o trochu dospelejšie môžu mať obrovský vplyv na mladšiu generáciu. Keď bola moja mama len malé dievča, ani jeden z jej rodičov nebol aktívny v Cirkvi. Dokonca keď mala len päť rokov, chodila do cirkvi sama a navštevovala svoje zhromaždenia – Primárky, Nedeľnú školu a zhromaždenie sviatosti – každé v iný čas.

Nedávno som sa spýtala mojej mamy, prečo to vôbec týždeň za týždňom robila, keď nemala doma žiadnu podporu alebo povzbudenie. Jej odpoveď bola: „Mala som učiteľky Primáriek, ktoré ma mali rady.“ Tieto učiteľky sa o ňu zaujímali a učili ju evanjelium. Učili ju, že má Otca na nebesiach, ktorý ju miluje a starali sa o to, aby prišla každý týždeň. Moja mama mi povedala: „Bol to jeden z najdôležitejších vplyvov v mojom mladom živote.“ Dúfam, že jedného dňa budem môcť poďakovať tým úžasným sestrám! Neexistuje žiadna veková bariéra, keď príde na službu podobnú tej Kristovej.

Pred pár týždňami som v Kalifornii stretla kolovú prezidentku Mladých žien, ktorá mi povedala, že jej 81-ročná mama bola nedávno povolaná ako poradkyňa dievčat Ruží. Zaujalo ma to tak veľmi, že som jej mame zavolala. Keď požiadal biskup sestru Val Bakerovú o stretnutie, tešila sa na to, že bude povolaná ako knihovníčka alebo historička zboru. Keď ju požiadal, aby slúžila ako poradkyňa dievčat ruží, jej reakcia bola: „Ste si istý?“

Jej biskup vážne odpovedal: „Sestra Bakerová, nepochybujte; toto povolanie je od Pána.“

Povedala, že na to nemala žiadnu inú odpoveď, okrem: „Pravdaže.“

Páči sa mi tá inšpirácia, ktorú tento biskup cítil, že štyri dievčatá Ruží v jeho zbore sa toho môžu veľa naučiť z múdrosti, skúseností a celoživotného príkladu tejto postaršej sestry. A hádajte, ku komu pôjde sestra Bakerová, keď bude potrebovať pomôcť nastaviť svoj Facebook?

Myslím na veľkú pomoc, ktorou môžu sestry v Združení pomoci byť pri vítaní mladých sestier, ktoré boli nedávno v Mladých ženách. Naše mladé sestry sa často cítia tak, akoby nemali miesto alebo čokoľvek spoločné s tými v Združení pomoci. Predtým než dovŕšia 18 rokov, potrebujú vedúce Mladých žien a matky, ktoré budú radostne svedčiť o veľkom požehnaní Združenia pomoci. Potrebujú sa cítiť nadšene ohľadom toho, že sa stanú súčasťou takej úžasnej organizácie. Keď začínajú mladé ženy navštevovať Združenie pomoci, to, čo potrebujú najviac je priateľka, vedľa ktorej budú sedieť, ruka okolo ich ramien a príležitosť učiť a slúžiť. Načiahnime sa, aby sme pomohli jedna druhej skrze prechody a míľniky nášho života.

Ďakujem všetkým ženám Cirkvi, ktoré prekračujú vek a kultúrne rozdiely, aby požehnali a slúžili druhým. Mladé ženy slúžia deťom z Primáriek a starším osobám. Slobodné sestry v každom veku trávia bezpočetné hodiny tým, že sa starajú o potreby tých, ktorí sú okolo nich. Oceňujeme tisícky mladých žien, ktoré sa vzdávajú 18 mesiacov svojho života, aby sa delili o evanjelium so svetom. Všetky tieto veci sú dôkazom, že, ako sa spieva v našej milovanej cirkevnej piesni, posolstvá anjelov sú dané ženám.⁵

Ak existujú prekážky, je to preto, že sme si ich samy vytvorili. Musíme sa prestať sústreďovať na naše rozdiely a hľadať to, čo máme spoločné; potom si môžeme začať uvedomovať náš najväčší potenciál a dosiahnuť najväčšie dobro na tomto svete. Sestra Marjorie P. Hinckleyová raz povedala: „Och, ako sa navzájom potrebujeme. Tie z nás, ktoré sú staré potrebujú vás, ktoré ste mladé. A dúfajme, že vy, ktoré ste mladé, potrebujete niektoré z nás, ktoré sme staré. Je sociologický fakt, že ženy potrebujú ženy. Potrebujeme medzi sebou hlboké a uspokojujúce, a oddané priateľstvá.“⁶Sestra Hinckleyová mala pravdu; och, ako sa navzájom potrebujeme!

Sestry, na svete neexistuje iná skupina žien, ktorá má prístup k väčším požehnaniam ako máme my ako ženy Svätých neskorších dní. Sme členky Pánovej Cirkvi a bez ohľadu na naše individuálne okolnosti sa môžeme všetky radovať z plnosti požehnaní kňazskej moci skrze dodržiavanie zmlúv, ktoré sme uzatvorili pri krste a v chráme. Máme žijúcich prorokov, ktorí nás vedú a učia a tešíme sa úžasnému daru Ducha Svätého, ktorý slúži v našom živote ako útecha a vedenie. Sme požehnané tým, že pracujeme ruka v ruke so spravodlivými bratmi, keď posilňujeme domovy a rodiny. Máme prístup k sile a moci chrámových obradov a ešte oveľa viac.

Navyše k radosti zo všetkých týchto veľkolepých požehnaní, máme jedna druhú – sestry v evanjeliu Ježiša Krista. Boli sme požehnané jemnými a zhovievavými povahami, ktoré nám umožňujú preukázať službu a lásku podobnú tej Kristovej tým okolo nás. Keď budeme hľadieť za naše rozdiely vo veku, kultúre a okolnostiach, aby sme sa starali jedna o druhú a slúžili si, budeme naplnené čistou láskou Kristovou a inšpiráciou, ktorá nás povedie k tomu, aby sme vedeli kedy a komu slúžiť.

Ponúkam vám pozvanie, ktoré bolo už raz predtým vyslovené generálnou prezidentkou Združenia pomoci, ktorá povedala: „Vyzývam vás milovať jedna druhú nielen viac, ale aj lepšie.“⁷Kiež si uvedomíme, ako veľmi sa navzájom potrebujeme a kiež sa navzájom milujeme lepšie, to je mojou modlitbou, v mene Ježiša Krista, amen.