Kde je tvoj poklad

Krátko po generálnej konferencii v októbri 2007 mi jeden z bratov povedal, že to potrvá nejakých sedem rokov, než budem vystavený znova takémuto trýznivému zážitku. Uľavilo sa mi a povedal som mu, že to budem považovať za svojich „sedem rokov hojnosti“. A tak som tu, mojich sedem rokov hojnosti sa skončilo.

V januári sme boli s mojou drahou ženou Grace poverení, aby sme navštívili členov na Filipínach, ktorí utrpeli veľké straty v dôsledku silného zemetrasenia a supertajfúnu. Mali sme veľkú radosť, pretože toto poverenie bolo odpoveďou na naše modlitby a svedectvom o milosrdenstve a dobrote milujúceho Otca v nebi. Naša túžba vyjadriť týmto ľuďom osobne lásku a záujem bola naplnená.

Väčšina členov, s ktorými sme sa stretli, sa stále ešte nachádzalo v provizórnych prístreškoch, stanoch, spoločenských centrách a cirkevných zborových domoch. Domy, ktoré sme navštívili, boli buď zastrešené iba čiastočne, alebo im strecha chýbala úplne. Ľudia toho veľa nemali ani predtým, a o to málo, čo mali, teraz prišli. Všade bolo plno blata a ruín. Oni však boli vďační aj za tú trochu pomoci, ktorej sa im dostalo a navzdory veľmi ťažkej situácii boli v dobrej nálade. Keď sme sa ich pýtali, ako to zvládajú, všetci opakovali jeden po druhom rezolútnym: „Sme v poriadku.“ Ich viera v Ježiša Krista im očividne dodávala nádej, že všetko nakoniec dobre dopadne. V každom dome a v každom stane sme sa so sestrou Tehovou od týchto verných Svätých niečo naučili.

V obdobiach pohrôm a nešťastia má Pán spôsob, ako nám pomôcť prehodnotiť naše záujmy a priority. Zrazu na všetkých tých materiálnych veciach, kvôli ktorým sme sa tak namáhali, aby sme ich vlastnili, nezáleží. Jediné na čom záleží je naša rodina a vzťahy s druhými. Jedna dobrá sestra to vyjadrila takto: „Keď voda opadla a nastal čas začať upratovať, rozhliadla som sa po svojom dome a pomyslela si: ‚No teda, za tie roky som nazhromaždila veľa zbytočností.‘“

Myslím si, že táto sestra získala lepší náhľad na vec a od tejto doby sa bude veľmi obozretne rozhodovať, ktoré veci sú nevyhnutné a bez ktorých sa dokáže zaobísť.

Za tie roky, čo pracujeme s mnohými členmi, s potešením sledujeme, ako oplývajú duchovnou silou. Tiež sme medzi týmito členmi svedkami hojnosti i nedostatku materiálnych vecí.

Pre väčšinu z nás je nutnosťou zarábať peniaze a zhromažďovať svetské statky, pretože potrebujeme uživiť rodinu. Zaberá nám to veľmi veľa času a pozornosti. Svet nám toho ponúka nekonečne veľa, takže je nesmierne dôležité, aby sme sa naučili rozpoznávať, kedy toho už máme dosť. Pokiaľ si nedáme pozor, začneme sa naháňať za svetskými vecami na úkor tých duchovných. Naša snaha dosahovať duchovné a večné ciele potom ustúpi do pozadia, namiesto toho, aby to bolo naopak. Nanešťastie sa zdá, že panuje silná tendencia kupovať si toho viac a viac a vlastniť to najnovšie a najmodernejšie.

Čo môžeme urobiť pre to, aby sme nepodliehali pokušeniu kráčať touto cestou? Jákob dáva takúto radu: „A preto, neutrácajte peniaze za to, čo nemá žiadnej ceny, ani nepracujte pre to, čo nemôže uspokojiť. Počúvajte ma usilovne a pamätajte na slová, ktoré som hovoril; a poďte k Svätému Izraelskému, a hodujte na tom, čo nehynie, ani sa nemôže skaziť, a nech sa duša vaša teší z tučnoty.“¹

Dúfam, že nikto z nás neutráca peniaze za to, čo nemá žiadnej ceny, ani nepracuje pre to, čo nemôže uspokojiť.

Spasiteľ učil Židov i Nefitov nasledovné:

„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.

Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.

Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“²

Pri inej príležitosti použil Spasiteľ toto podobenstvo:

„Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu.

Premýšľal teda a povedal si: Čo urobím? Lebo nemám si kde zhromaždiť úrodu.

A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám.

Potom si poviem duši: Duša máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa!

Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane?

Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a je bohatý v Bohu.“³

Prezident Dieter F. Uchtdorf nám len nedávno dal túto radu:

„Náš Nebeský Otec vidí náš skutočný potenciál. Vie o nás to, čo my sami o sebe nevieme. Nabáda nás po celý náš život, aby sme naplnili mieru nášho stvorenia, aby sme prežili dobrý život a aby sme sa vrátili do Jeho prítomnosti.

Prečo potom venujeme tak veľa svojho času a energie veciam, ktoré sú také prchavé, také bezvýznamné a také povrchné? Odmietame vidieť bláznovstvo v honbe za niečím banálnym a pominuteľným?“⁴

Všetci vidíme, že náš zoznam svetských pokladov sa skladá z pýchy, bohatstva, materiálnych vecí, moci a pôct ľudí. Nezaslúžia si viac času a pozornosti, a tak sa namiesto toho zameriam na veci, ktoré predstavujú naše poklady v nebi.

Aké poklady si môžeme pre seba v nebi ukladať? Na začiatok by bolo dobré, aby sme získali kresťanské vlastnosti, ako je viera, nádej, pokora a pravá láska. Opakovane dostávame radu, aby sme „[odložili] prirodzeného človeka a … [stali] sa ako dieťa“⁵. Spasiteľ nás nabáda, aby sme sa usilovali o to, aby sme boli dokonalí, tak ako je On sám a náš Nebeský Otec.⁶

Po druhé, je potrebné, aby sme investovali viac plnohodnotne stráveného času a úsilia do posilňovania vzťahov v rodine. Nakoniec, „rodina je ustanovená Bohom. Je najdôležitejšou jednotkou v čase a vo večnosti“⁷.

Po tretie, poznávacím znamením skutočného nasledovníka Krista je služba druhým. Povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“⁸

Po štvrté, porozumenie náuky Kristovej a posilňovanie vlastného svedectva je práca, ktorá prináša skutočnú radosť a upokojenie. Potrebujeme, aby sme neustále študovali slová Kristove, ako sa nachádzajú v písmach a v slovách žijúcich prorokov. „Lebo hľa, slová Kristove vám povedia všetky veci, ktoré máte činiť.“⁹

Na záver by som sa s vami rád podelil o príbeh 73-ročnej vdovy, s ktorou sme sa stretli počas našej návštevy na Filipínach:

Keď zemetrasenie zasiahlo ostrov Bohol, dom, ktorý už so zosnulým manželom s takou námahou postavili, sa zrútil na zem a v jeho troskách zahynula jej dcéra s vnukom. Teraz zostala sama a musela pracovať, aby sa uživila. Začala prať bielizeň (ktorú perie v rukách) a musí niekoľkokrát za deň vyjsť a zase zísť vysoký kopec, aby si nanosila vodu. Keď sme ju navštívili, stále ešte bývala v stane.

Toto sú jej slová: „Starší, prijímam všetko, čím Pán chce, aby som si prešla. Nereptám. Nesmierne si cením svoje chrámové odporučenie a mám ho schované pod vankúšom. Chcem, aby ste vedeli, že zo svojho skromného príjmu práčky platím plný desiatok. Nech sa stane čokoľvek, vždy budem platiť desiatok.“

Svedčím o tom, že naše priority, tendencie, sklony, túžby, chute a vášne budú mať priamy dopad na náš ďalší stav. Pamätajme si vždy Spasiteľove slová: „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Kiež máme srdcia na tom pravom mieste, za to sa modlím v mene Ježiša Krista, amen.