Spasiteľ všetkých, evanjelium pre všetkých

Evanjelium Ježiša Krista bolo „znovuzriadené v týchto neskorších dňoch, aby uspokojilo … potreby každého národa, pokolenia, jazyka a ľudu na zemi“.¹ Evanjelium presahuje všetky národnosti a farby pleti a zároveň prekračuje všetky kultúrne hranice, aby učilo, že „všetci sú Bohu rovnakí“ (2. Nefi 26:33).² Kniha Mormonova je pozoruhodným svedectvom tejto pravdy.

Tento veľký záznam svedčí, že Kristus pamätá na všetky národy (pozri 2. Nefi 29:7) a prejaví sa „všetkým tým, ktorí v neho veria, … [a vykoná] mocné zázraky, znamenia a divy medzi deťmi ľudskými“ (2. Nefi 26:13). Súčasťou týchto mocný zázrakov, znamení a divov je šírenie evanjelia. Preto posielame misionárov do celého sveta, aby svedčili o jeho dobrej zvesti. Zdieľame tiež evanjelium s ľuďmi, ktorí sú okolo nás. Uplatňovanie znovuzriadených kňazských kľúčov pre žijúcich i mŕtvych zaručuje, že plnosť evanjelia bude nakoniec dostupná každému minulému, súčasnému či budúcemu synovi a dcére našich nebeských rodičov.

Stredobodom tohto evanjelia – ústredným posolstvom každého proroka a apoštola, ktorý bol kedy povolaný k tomuto dielu – je, že Ježiš je Kristus a že prišiel požehnať všetkých. Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní vyhlasujeme, že Jeho zmierna obeť je pre celý svet.

Keď cestujem po svete, robím pohovory so širokou škálou členov Cirkvi. Inšpiruje ma, keď počujem, ako vo svojom živote pociťujú požehnania prichádzajúce z uzmierenia Ježiša Krista, aj keď vyznávajú nejaký hriech zo vzdialenejšej minulosti. Aké je úžasné, že je nám všetkým vždy k dispozícii očisťujúca útecha Jeho uzmierenia!

„Musí byť učinené uzmierenie,“ prehlásil Amulek, „lebo inak musí všetko ľudstvo nevyhnutne zahynúť.“ Inak by sme boli navždy „padlí a stratení, … keby nebolo uzmierenia“, ktoré si vyžadovalo „obeť nekonečn[ú] a večn[ú]“. Lebo „nemôže byť nič menšieho než nekonečné uzmierenie, čo by postačilo pre hriechy sveta“ (Alma 34:9, 10, 12).

Toto učil aj veľký prorok Jákob, pretože „smrť prichádza na všetkých ľudí, … musí tam nevyhnutne byť moc vzkriesenia“, aby sme boli privedení do Božej prítomnosti (2. Nefi 9:6).

Bolo potrebné prekonať hriech aj smrť. To bolo Spasiteľovo poslanie, ktoré odvážne splnil pre všetky Božie deti.

Obrázok

Kristus v Getsemanskej záhrade

Gethsemane [Getsemanská záhrada], J. Kirk Richards, nekopírovať

Obeť nášho Spasiteľa

Poslednú noc v smrteľnosti vstúpil Ježiš Kristus do Getsemanskej záhrady. Tam si kľakol medzi olivovníky a začal zostupovať do hĺbky agónie, akú vy ani ja nikdy nebudeme poznať.

Tam na seba začal brať hriechy sveta. Cítil každú bolesť, bolesť srdca a zármutok, a znášal všetky úzkosti a utrpenia, ktoré prežívate vy, ja a každá duša, ktorá kedy žila alebo bude žiť. Toto veľké a nekonečné utrpenie „spôsobilo [Jemu], … najväčšiemu zo všetkých, že … sa chvel bolesťou a krvácal v každom póre“ (Náuka a zmluvy 19:18). Mohol to urobiť len On.

Ježiša potom vzali na Kalváriu a v tom tragicky najnespravodlivejšom okamihu v dejinách tohto sveta Ho ukrižovali. Nikto Mu nemohol vziať život. Ako Jednorodený Syn Boží mal moc nad fyzickou smrťou. Mohol sa modliť k Svojmu Otcovi a pluky anjelov by prišli poraziť Jeho mučiteľov a ukázať, že On vládne nad všetkým. „Ale ako by sa potom naplnili Písma,“ opýtal sa Ježiš pri Svojej zrade, „že sa to musí tak stať?“ (Matúš 26:54).

Z dokonalej poslušnosti Svojmu Otcovi – a z dokonalej lásky k nám – Ježiš dobrovoľne daroval Svoj život a dokončil Svoju nekonečnú a večnú zmiernu obeť, ktorá siaha do minulosti a do celej večnosti.

Ježiš poveril Svojich apoštolov, aby po Jeho smrti pokračovali v Jeho diele. Ako to mali urobiť? Viacerí z nich boli len jednoduchými rybármi a nikto z nich nebol na túto službu vyučený v synagóge. V tej chvíli sa zdalo, že Kristova Cirkev je odsúdená na zánik. Apoštoli však našli silu, aby sa chopili svojho povolania a aby vyformovali dejiny sveta.

Čo spôsobilo, že sa z takej zdanlivej slabosti vykľula sila? Vedúci v anglikánskej cirkvi a učenec Frederic Farrar povedal: „Existuje jediná možná odpoveď – vzkriesenie z mŕtvych. Celá táto obšírna revolúcia bola spôsobená mocou Kristovho vzkriesenia.“⁴ Apoštoli ako svedkovia vzkrieseného Pána vedeli, že nič nemôže zabrániť pokračovaniu tohto diela. Keď prvotná Cirkev prekonávala všetky prekážky, ich svedectvo bolo zdrojom podpornej moci.

V tomto veľkonočnom období ako jeden z Jeho vysvätených svedkov vyhlasujem, že v jedno krásne skoré nedeľné ráno Pán Ježiš Kristus vstal zmŕtvych, aby nás posilnil a aby pre všetkých ľudí prelomil putá smrti. Ježiš Kristus žije! Vďaka Nemu smrť nie je naším koncom. Vzkriesenie je Kristov bezplatný a univerzálny dar pre všetkých.

Obrázok

Kristus a Mária Magdaléna pri hrobe

Christ and Mary at the Tomb [Kristus a Mária pri hrobe], Joseph Brickey

Poďte ku Kristovi

Evanjelium a uzmierenie Ježiša Krista sú určené pre všetkých – pre každého jedného človeka. Jediný spôsob, ako môžeme okúsiť úplné požehnania Spasiteľovej zmiernej obete, je individuálne prijať Jeho pozvanie: „Poďte ku mne“ (Matúš 11:28).

Keď uplatňujeme vieru v Neho a činíme pokánie, prichádzame ku Kristovi. Prichádzame k Nemu, keď sa dáme pokrstiť v Jeho mene a obdržíme dar Ducha svätého. Prichádzame k Nemu, keď zachovávame prikázania, prijímame obrady, ctíme si zmluvy, prijímame skúsenosti v chráme a žijeme taký život, aký žijú Kristovi učeníci.

Niekedy sa budete cítiť odradení a budete čeliť sklamaniu. Možno budete veľmi smutní kvôli sebe alebo niekomu, koho milujete. Možno vás budú zaťažovať hriechy iných. Chyby, ktorých ste sa dopustili – možno vážne –, vo vás môžu vyvolať obavy, že od vás navždy odišiel pokoj a šťastie. V takýchto chvíľach si pamätajte, že Spasiteľ nielen sníma bremeno hriechu, ale tiež „[trpel] bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu“ (Alma 7:11), aj tie vaše! Vďaka tomu, čím si pre vás prešiel, osobne vie, ako vám pomôcť, keď prijmete Jeho pozvanie, ktoré vám zmení život: „Poďte ku mne.“

Ježiš Kristus dal jasne najavo, že všetky deti Nebeského Otca majú rovnaký nárok na požehnania Jeho evanjelia a uzmierenia. Pripomína nám, že „všetci ľudia majú onú výsadu, jeden ako druhý, a žiadnemu nie je zakázané“ (2. Nefi 26:28).

„On pozýva všetkých, aby prišli k nemu a podieľali sa na dobrotivosti jeho; a neodopiera žiadnemu, ktorý ku nemu prichádza, čiernemu ani bielemu, porobenému ani slobodnému, mužovi ani žene“ (2. Nefi 26:33).

„On pozýva všetkých“ – to znamená, že aj nás! Nemali by sme seba ani iných označovať povrchnými nálepkami a umelými rozdielmi. Nikdy by sme nemali Spasiteľovej láske klásť prekážky alebo si myslieť, že sme my alebo iní mimo Jeho dosahu. Ako som už raz povedal, pre nikoho nie je možné „potopiť sa nižšie ako siaha nekonečné svetlo Kristovho uzmierenia“⁵.

Tak ako sme so sestrou Hollandovou učili len niekoľko mesiacov predtým, ako zomrela, namiesto toho máme prikázané mať „pravú lásku, ktorá to pravá láska je láska“ (2. Nefi 26:30).⁶ Toto je láska, ktorú nám preukazuje Spasiteľ, lebo „nečiní nič, okrem toho, čo je pre osoh sveta; lebo on miluje svet, dokonca tak, že položí vlastný život svoj, aby mohol pritiahnuť všetkých ľudí k sebe“ (2. Nefi 26:24).

Svedčím, že evanjelium a uzmierenie Ježiša Krista sú určené pre všetkých ľudí. Modlím sa, aby ste s radosťou prijali požehnania, ktoré vám On prináša.