Liahona
Slová pravdy
Marec 2024


„Slová pravdy“, Liahona, marec 2024.

Portréty viery

Slová pravdy

Mala som veľa otázok, ale môj snúbenec a Cirkev mi pomohli nájsť odpovede.

Obrázok
žena a muž v oblečení na krst stoja pred obrazom Spasiteľa

Fotografie s láskavým dovolením autora

Keďže som vyrastala v kultúre na Taiwane, ktorá nebola kresťanská, nebola som vedená k náboženstvu. Verila som v Boha, ale o Ježišovi Kristovi som nevedela nič. Mojím náboženstvom bola moja kariéra a s ňou spojený rušný spoločenský život. K tomu patrilo aj veľa alkoholu a fajčenia. Bola som tiež veľkou milovníčkou kávy a čaju. To všetko je súčasťou našej obchodnej kultúry.

S Cirkvou Ježiša Krista Svätých neskorších dní som sa zoznámila prostredníctvom svojho snúbenca a jeho rodiny. Chase bol Američan. Bol v Cirkvi vychovaný a slúžil na misii, ale v tom čase nebol aktívny. Jeho najstarší syn sa však pripravoval na misiu a Chase ho v jeho rozhodnutí podporoval.

Počas karantény kvôli COVID-19 sme sa zúčastňovali zhromaždení sviatosti doma u Chaseových rodičov a sledovali sme vysielanie, ktoré sa premietalo z ich zborového domu. Keď sa skončili príhovory, Chaseovi dvaja synovia požehnali a rozniesli chlieb a vodu.

Mala som veľa otázok. Môj snúbenec na každú z nich trpezlivo odpovedal. Kto je to Ježiš? Čo je to za pocit, ktorý mám v srdci zakaždým, keď sa zídeme na cirkevné zhromaždenie? Bol to pocit, ktorý som nikdy predtým nemala. Čo predstavuje chlieb a voda? Prečo sa mi pri prijímaní sviatosti tisnú do očí slzy? Čo je ten pokoj, ktorý cítim?

Jedného večera som našla internetová stránku v mojom rodnom jazyku, kde bolo vysvetlené, kto je Ježiš a napísané o Jeho živote. Na druhý deň som povedala matke môjho snúbenca, že rozumiem, kto je to Ježiš a že v Neho verím.

Jednu nedeľu prišiel k nim domov biskup, pretože Chaseov najstarší syn mal vysvätiť svojho mladšieho brata za kňaza. Keď starší syn položil ruky na hlavu svojho brata, nemohla som prestať plakať. V srdci som mala také veľké emócie, že som nedokázala zastaviť slzy. Neskôr mi môj snúbenec vysvetlil, že som cítila Ducha Svätého a že on ho cítil tiež.

Videla som, že sa môjmu snúbencovi vracia láska k jeho Cirkvi. Akosi som vedela, že všetko, čo cítim, je spojené s Bohom a s niečím pravdivým. Cítila som lásku, ktorú som nikdy predtým necítila.

„Volala som k Bohu“

Skončilo mi turistické vízum a musela som sa vrátiť na Taiwan. Počas nadchádzajúcich mesiacov, ktoré som trávila sama, mi chýbalo to, čo som vtedy cítila. Na istý čas som bola plná zúfalstva a temnoty. Tieto pocity boli také zdrvujúce, že som to chcela vzdať. Nevedela som sa modliť, ale volala som k Bohu a povedala Mu všetko, čo som cítila a na čo som myslela. Dostavil sa pocit pokoja – rovnaký pocit, aký som mala, keď som navštevovala zhromaždenia u nás doma. Vedela som, že je to Duch Svätý. Upokojil ma.

Po tomto ku mne môj snúbenec poslal misionárky, aby ma vyučovali. Povedala som im, že už viem, že znovuzriadené evanjelium je pravdivé a že rozumiem tomu, aké pocity mi dáva Duch Svätý. Obávala som sa však, že pre mňa bude ťažké prestať fajčiť a piť kávu a čaj.

Začala som chodiť na zhromaždenia, čítať Knihu Mormonovu a trikrát alebo štyrikrát týždenne som sa stretávala so sestrami misionárkami. Nakoniec mi Duch Svätý pomohol prestať fajčiť a piť kávu a čaj.

Moja kamarátka z detstva na mne začala z týždňa na týždeň pozorovať zmeny. Prizvala som ju na moje stretnutia s misionárkami. Ako ich počúvala, aj ona pocítila Ducha Svätého a získala svedectvo. Keď kríza COVID-19 ustúpila, môj snúbenec, ktorý je teraz aktívny v Cirkvi, mohol konečne prísť na Taiwan. Zosobášili sme sa a pokrstil ma. Bol zo mňa nový človek.

Obrázok
skupina ľudí stojí pred obrazom Spasiteľa

Sestra Weiling Chen Canfieldová (Winnie) so sestrami misionárkami a členmi zboru, ktorí ju učili a priatelili sa s ňou. „Stále sa každý týždeň rozprávame a pracujeme spolu v mojom novom cirkevnom povolaní v Združení pomoci,“ hovorí.

Moji celoživotní priatelia a obchodní partneri vrátane niektorých bankárov a burzových agentov povedali, že vidia, že som iná a šťastnejšia. Pozvala som ich na svoj krst a oni prišli. Potom mi povedali, že tam cítili niečo, čo nikdy predtým necítili.

Nebojím sa povedať druhým, čo viem o Ježišovi Kristovi a čo k Nemu cítim – a že to, čo viem, je pravdivé. Viem, že moje svedectvo žiari. Vidia to aj tí, ktorí ma poznajú celý život. Vďaka úcte voči mojej viere dokonca prestali počas obchodných stretnutí a večerí fajčiť a piť alkohol. V našej obchodnej kultúre je to niečo výnimočné.

Obrázok
dve ženy stoja pred cirkevnou budovou

Sestra Canfieldová s Jin Huovou, celoživotnou priateľkou, ktorá sa začala zaujímať o Cirkev vďaka obráteniu sestry Canfieldovej.

Nebojím sa, aby ostatní videli, počuli a cítili moje svedectvo. Verím, že keď mnohí ľudia, ktorí nevedia, ako nájsť Boha a Ježiša Krista, začujú slová pravdy, pocítia to isté, čo ja. Vždy budem pripravená podeliť sa o slová, ktoré zmenili môj život.