Bola som obklopená ľuďmi, no napriek tomu osamelá

Anne Aketchová

Keď som sa presťahovala ďaleko od domova, moje spojenie s nebom mi pomohlo prekonať samotu.

Obrázok

žena obklopená svetelnými lúčmi, zatiaľ čo okolo nej chodia rôzni ľudia

Poznáte ten pocit, keď ste obklopení ľuďmi, ale aj tak sa cítite úplne sami?

Odkedy som opustila svoju rodnú Ugandu a presťahovala sa za prácou do Dubaja, takmer neustále som sa cítila osamelá. Doma v mojej štvrti sa ľudia na ulici zdravili. Poznali sme sa navzájom. Podporovali sme sa navzájom. Mala som veľa priateľov a rodinu, ktorí boli mojej viery.

Tu je to však iné. Žijem vo veľmi odlišnej kultúre, vo veľkomeste a som obklopená ľuďmi, ktorí sú zaneprázdnení prácou. A hoci navštevujem svoj zbor a snažím sa spoznávať ostatných mladých dospelých a členov zboru, náš nabitý pracovný rozvrh nám takmer úplne znemožňuje vidieť sa na dlhšie ako len pár hodín týždenne na zhromaždení.

Dubaj je veľký a okúzľujúci a ja som vďačná, že tu môžem byť. Vie to však byť na človeka príliš, najmä ak sa cíti osamelo. Ľudia tu toho majú veľa a zdá sa, že majú svoj život pod kontrolou. Zatiaľ čo však žijem medzi všetkými tými luxusnými vecami a krásnymi budovami, niekedy sa zamýšľam:

Čo to vlastne vo svojom živote robím? Je toto pre mňa vôbec to pravé miesto?

Opätovný pocit, že niekam patrím

Starší D. Todd Christofferson z Kvóra dvanástich apoštolov vysvetlil, že „pocit spolupatričnosti je dôležitý pre naše fyzické, duševné a duchovné zdravie“¹. Ani som si neuvedomovala, aký podstatný je tento pocit spolupatričnosti, kým som ho už necítila – ani v cirkvi, ani nikde inde.

Ako som ho mala nájsť teraz, ďaleko od všetkých, ktorých mám rada?

Časom som začala rozpoznávať „význam Ježiša Krista v spolupatričnosti“².

Aj keď mi stále chýbali moji priatelia a rodina, začala som chápať, že tým, že som sa presťahovala, som sa neoddelila od všetkých v mojom živote – stále som mala Spasiteľa a milujúceho Nebeského Otca, ktorý chceli byť so mnou stále v spojení.

Preto som začala robiť, čo som mohla, aby som sa s Nimi každý deň lepšie spojila. Pri behaní som začala počúvať podcasty zamerané na príručku Poď, nasleduj Ma. V práci som si nasadila slúchadlá a počas plnenia úloh som počúvala písma.

A čo je najdôležitejšie, naučila som sa, aký úžasný dar je môcť sa modliť priamo k Nebeskému Otcovi. Hovorím s Ním častejšie a pozornejšie ako kedykoľvek predtým. Keď sa cítim osamelo, modlím sa a pociťujem od Neho útechu. Keď píšem nejaký email a snažím sa mať trpezlivosť s kolegami, modlím sa a prosím Ho o pomoc.

Veľmi sa mi páči to, čo povedal o modlitbe prezident Thomas S. Monson (1927 – 2018): „Tým, ktorí … sa boríte s výzvami a ťažkosťami veľkými či malými, modlitba je poskytovateľom duchovného posilnenia; je vstupenkou do pokoja. Modlitba je most, skrze ktorý oslovujeme nášho Otca v Nebi, ktorý nás miluje. Hovorte s Ním v modlitbe a potom počúvajte odpoveď. Zázraky sa dejú skrze modlitbu.“³

Keď som si vo svojom živote na Nich našla čas, najmä prostredníctvom úprimnej modlitby, začala som vidieť, že hoci nie som obklopená blízkymi ľuďmi a svojou kultúrou, stále môžem byť obklopená Duchom a pociťovať Božiu lásku.

Vždy môžeme byť v spojení

Ešte stále je to ťažké, ale mám nádej do budúcnosti. Teraz verím tomu, čo učil brat Milton Camargo, prvý radca v generálnom predsedníctve Nedeľnej školy: „Pán Ježiš Kristus dnes žije. Môže byť aktívne prítomný v našom každodennom živote. On je riešením našich problémov, ale ak Ho chceme vidieť, musíme pozdvihnúť oči a uprieť náš zrak.“⁴

Občas som ešte stále osamelá, ale viem, že sa vždy, vždy budem môcť modliť k svojmu Nebeskému Otcovi a vždy budem mať prístup k uzmiereniu Ježiša Krista.

Modliť sa môžem keď stojím alebo kľačím, sama alebo v skupine.

Môžem sa Nebeskému Otcovi vyplakať.

Môžem Mu vzdávať vďaky.

Môžem Ho poprosiť o vedenie a ochranu.

A vďaka svojmu zmluvnému spojeniu viem, že ja, dcéra milujúceho Nebeského Otca, Mu budem vždy patriť. Vďaka Jeho vedeniu si môžem byť istá, že som na tom správnom mieste a že robím to, čo On chce, aby som robila.