Presádzanie semienka viery

Obrázok

Alba Fonsecová

Alba Lucia Fonsecová, členka Cirkvi zo Spojených štátov, videla na internete materiál, ktorý v nej vyvolal obavy o jej náboženskom presvedčení, a rýchlo stratila vieru. Najprv svojimi pochybnosťami zahnala semienko viery, ale potom sa začala rozprávať so starostlivým a kompetentným členom a uvedomila si, že aj jej neviera vyvoláva otázky.

„Moje znalosti konceptov týkajúcich sa evanjelia a cirkevných dejín neboli ani zďaleka také obšírne, ako som predpokladala,“ vysvetľuje. „To ma pokorilo a pomohlo mi uvedomiť si, že sa ešte mám čo učiť a že viera neprichádza vtedy, keď máme všetky tieto otázky zodpovedané.“ Alba si uvedomila, že aj ďalšie „hodnotné veci v živote – ako rodina, vzdelanie, kariéra – zahŕňajú riziko, obetu, neistotu a celoživotné úsilie. Vrátila som sa do Cirkvi a môžem potvrdiť, že zachovanie viery stojí za presne takéto úsilie“.

Prezident Russell M. Nelson učil: „Pán nevyžaduje dokonalú vieru, aby sme mali prístup k Jeho dokonalej moci.“ Poukázal však aj na to, že naša viera si vyžaduje neustále úsilie, aby rástla.¹ Prezident Nelson vysvetlil, že hoci pôvodné základy chrámu v Salt Lake dobre slúžili viac ako sto rokov, teraz potrebujú rozsiahlu rekonštrukciu. Aj my musíme občas posilniť svoje duchovné základy, aby sme „prečka[li] nadchádzajúce nebezpečenstvá a nápor“.² Keďže niekedy narazíme na ťažký materiál, ako to bolo aj v prípade Alby, naša túžba po istote nás môže viesť od jednoduchej viery k jednoduchej neviere, pričom vynecháme úsilie potrebné na posilnenie a upevnenie našich duchovných základov.

Tí, ktorí študujú príbehy o návrate k viere, zistili, že je užitočné vnímať vieru ako celoživotnú, viacstupňovú cestu.³ V detstve môžeme začať s jednoduchým presvedčením, ale v určitom okamihu sa táto detská viera stretne s otázkami a obavami. Hoci naša neskúšaná viera mohla dobre poslúžiť ako duchovný základ, teraz musíme prejsť od jednoduchej viery cez zložitosť k zrelej viere, ktorá je schopná prečkať budúce výzvy.⁴ Opustenie viery sa môže zdať ľahšie, takmer ako úľava, ale bohaté odmeny sprevádzajú cesty tých, ktorí sa obrátia k Bohu a pokračujú vo vyživovaní svojich semienok viery.

Skúšky viery sa pre Samuela Hoglunda zo Švédska začali, keď členovia jeho rodiny začali klásť otázky. Vysvetľuje, že si prešiel fázou, keď „dostal odpoveď na jednu otázku, len aby narazil na ďalšiu“. „Moja viera kolísala z jednej polhodiny na druhú, až som si uvedomil, že tento proces a moja potreba istoty sú neudržateľné.“ Namiesto toho, aby sa Samuel snažil vyriešiť každú relatívne malú otázku, rozhodol sa študovať dôležité otázky – tie, ktoré sú rozhodujúce pre pevný základ v Ježišovi Kristovi. Samuelovo hľadanie, sprevádzané modlitbou a štúdiom písiem, ho podobne ako Albu naučilo, koľko sa toho ešte musí naučiť, a priviedlo ho k zrelšiemu presvedčeniu. „Táto skúsenosť ohromne posilnila moju vieru,“ hovorí, „a tiež ma naučila, že ak niečo naozaj hľadáte, nájdete to.“

„Uplatňovanie viery sa napriek tomu môže javiť ako ohromujúce,“ potvrdil prezident Nelson. „Občas môžeme premýšľať, či dokážeme zhromaždiť dostatok viery na to, aby sme obdržali požehnania, ktoré tak zúfalo potrebujeme.“⁵ Ale aj maličké kroky viery, ktoré začínajú „trochou viery“, vo vás môžu pôsobiť a začať duchovné znovuzrodenie.

Po duchovnom blúdení na vysokej škole urobila Amanda Freebairnová zo Spojených štátov malý krok modlitby, ktorý ju viedol k tomu, aby nasledovala nabádanie navštíviť areál miestneho chrámu. „To, že som tam cítila Ducha, oživilo moju vieru,“ hovorí. Návrat do cirkvi a prijatie povolania učiť v Primárkach prehĺbilo jej vieru a ona pokračovala v krokoch, ktoré ju priviedli k plnému prijatiu evanjelia. Amanda poznamenáva: „Na tejto ceste som našla odpovede na otázky, ktoré som tak zúfalo potrebovala.“

Obrázok

Dan Ellsworth

V jednej chvíli si Dan Ellsworth, tiež zo Spojených štátov, nebol istý, či mu zostalo aspoň trochu viery, ktorú by mohol uplatniť. Jeho prvé stretnutie s akademickým a historickým prístupom k Starému zákonu oslabilo jeho vieru v Bibliu a ovplyvnilo jeho vieru vo všetky písma. Dan však naďalej chodil na zhromaždenia a rozhodol sa urobiť 6-mesačný pokus, ktorý spočíval v modlitbe, pôste a službe v Cirkvi. Občas poprosil svoje malé dcéry, aby sa tiež modlili za vieru svojho ocka.

Po nejakom čase začal mať Dan duchovné zážitky a našiel odpovede na niektoré otázky, ktoré ho najviac trápili. Jedného dňa, keď bol v knižnici, pocítil nabádanie podísť ku konkrétnej poličke s knihami a vybrať si jednu z nich. Našiel v nej hlboké protiargumenty ku knihe, ktorá pôvodne otriasla jeho vierou v Bibliu. Hoci táto skúsenosť nevyriešila všetky Danove otázky, poskytla mu niekoľko dôležitých lekcií: „Najprv som si musel s pokorou uvedomiť, koľko toho naozaj viem ja sám. A po druhé, popri rozume existujú aj iné spôsoby nachádzania pravdy: duchovné dojmy, pozitívne výsledky ovocia Ducha a myšlienky, ktoré podporujú duševné prelomy, a to všetko ma priviedlo k oveľa silnejšiemu presvedčeniu a viere, než som mal predtým.“

Obrázok

Zac Marshall s rodinou

Zacovi Marshallovi z Anglicka stačilo pozrieť si vzdelávacie video o Knihe Mormonovej, aby si uvedomil, že táto kniha môže byť vierohodná. „Už predtým som ju čítal v rámci rodinného štúdia písiem a samostatne, ale bez skutočného zámeru,“ vysvetľuje. „Ako tínedžer som však prestal byť aktívnym členom Cirkvi, takže dôkazy, ktoré som videl vo videu, ma prinútili po prvý raz čítať Knihu Mormonovu so zámerom.“ Zac začal po tomto pokuse s Božím slovom nahrádzať pochybnosti vierou. Teraz vraví: „Cirkev, ktorú som kedysi vnímal ako obmedzujúcu, teraz vnímam ako oslobodzujúcu v rovnakom význame, aký majú Ježišove slová, že ,pravda vás vyslobodí’ [Ján 8:32].”

Aj keď robíme malé kroky, aby sme vyživovali svoju vieru, musíme si byť tiež vedomí svojich spôsobov myslenia, ktoré bránia našej viere a brzdia ju. Eric a Sarah ďEvegnéeovci, profesori na Univerzite Brighama Younga v Idahu, pri štúdiu príbehov členov Cirkvi v rôznych krajinách o ich návrate k viere poznamenávajú, že „to, ako myslíme, môže byť rovnako dôležité ako to, čo si myslíme“. Napríklad, očakávanie, že náboženská oddanosť nás ušetrí nepohodlia a srdcervúcich výziev života, nie je pravdivé a vytvára nerealistické predpoklady. Ježiš Kristus sľúbil, že nás nikdy neopustí, ale upozornil nás, že „na svete [budeme mať] súženie“ (Ján 16:33). Napriek tomu nás podľa Sarah môžu životné výzvy „viesť k negatívnemu vnímaniu evanjelia. Niekedy, keď sa postretneme s niečím menej ideálnym, ideál zavrhneme“.

Autor a nezávislý historik Don Bradley zo Spojených štátov čelil otázkam o cirkevných dejinách v čase, ktorý vysvetľuje takto: „Jednoducho som nebol šťastný a mal som skeptický pohľad. Cynizmus voči komukoľvek by negatívne ovplyvnil každý vzťah a ja som stratil vieru a vzťah s Bohom.“ Po rokoch začal Don pracovať na nádeji a vďačnosti vo svojom osobnom živote.

Začal tiež skúmať štúdie o prínosoch organizovaného náboženstva pre duševné a fyzické zdravie. „Tieto štúdie som nemohol poprieť,“ spomína Don. „Postupne som si uvedomil, že som kritické myslenie nahradil skepticizmom, a s nádejnejším postojom k životu som znovu nadobudol vieru v Boha a Ježiša Krista.“ Don sa vrátil k historickým informáciám, s ktorými kedysi zápasil, ale teraz ho tie isté materiály viedli k presvedčeniu, že Joseph Smith bol Božím prorokom.

Aj napriek ochote experimentovať s Božím slovom a nádejnému zmýšľaniu môže byť návrat k viere a návšteve cirkvi skľučujúcim, takmer ohromujúcim procesom. Toto úsilie si vyžaduje nielen trpezlivosť, odvahu a pokoru, ale aj lásku priateľov a členov rodiny. Prijatie pomoci úprimných priateľov vyživuje semienko a umožňuje mu zakoreniť sa, a nie vyschnúť.

Obrázok

Leo Winegar

Keď sa Leo Winegar zo Spojených štátov prvýkrát stretol s otázkami o dejinách Cirkvi, zistil, aké dôležité je mať súcitných priateľov. „Moje svedectvo chablo,“ vysvetľuje, „keď som si prechádzal obdobím osamelosti a temného zúfalstva, keď sa mi ťažko modlilo.“ Leo jedného dňa cítil nabádanie obrátiť sa na profesora cirkevných dejín. Ten Lea nielenže povzbudil, aby prehodnotil svoju cestu pochybností, ale stal sa aj jeho blízkym priateľom. S pomocou Leovho mentora a rokov štúdia plného nádeje sa Leovo svedectvo postupne vrátilo. Časom našiel odpovede na mnohé otázky. „Som nesmierne vďačný svojmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, že ma viedol späť,“ vysvetľuje, „a priateľom, ktorí Ho zastupovali.“

„Naďalej milujte svojich priateľov i rodinu …, ktorí sa vzdialili od Cirkvi,“ poradil nám prezident Nelson. „Nie je vašou úlohou odsudzovať rozhodnutie iného človeka, rovnako ako si vy nezaslúžite byť kritizovaní za to, že ste zostali verní.“⁶

Obrázok

Letitia Ruleová

Strach z takejto kritiky držal Letitiu Ruleovú, členku z Anglicka, 20 rokov ďaleko od evanjelia. Často sa chcela vrátiť, ale „bála sa len prejsť dverami, cítiť sa odsúdená“ a cítiť, že nežila správne. Až život ohrozujúca diagnóza jej dodala odvahu urobiť tento ťažký krok. Členovia ju prijali srdečne a s láskou a pomohli jej opäť sa zapojiť do evanjelia.

Keď Alma končí svoje kázanie, dáva jasne najavo, že hoci úsilie o vyživovanie semienka je veľmi dôležité, nie je semienkom ako takým. Namiesto toho pravé semienko zasievame vtedy, keď „[začneme] veriť v Syna Božieho, že príde, aby vykúpil ľud svoj, a že bude trpieť a zomrie, aby uzmieril ich hriechy“ (Alma 33:22).

Michael Auras z Nemecka dostal dôležité lekcie o prioritách evanjelia po tom, čo v mladosti zablúdil. „V evanjeliu je veľa dobrých vecí a vzťahov, ale naše svedectvo udrží jedine viera v Ježiša Krista,“ vysvetľuje. „S mojím otcom sme na istý čas zakolísali vo viere s rôznymi otázkami, ale vrátili sme sa, keď sme nad všetko ostatné postavili svoju vieru na Ježišovi Kristovi.“

Prezident Nelson nás uistil: „Spasiteľ vám nikdy nie je bližšie, ako keď hore čelíte alebo na ňu stúpate s vierou.“⁷ Ježiš sám sľúbil: „Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta“ (Matúš 28:20). Bude s nami kráčať, bude nás milovať „večnou láskou“ (Jeremiáš 31:3) a dá nám život v hojnejšej miere (pozri Ján 10:10). Tí, ktorí sú ochotní toto semienko zasiať, zistia, že aj ich malá viera sa môže vďaka Spasiteľovi stať „stromom, ktorý vo vás vyrastie k životu večnému“ (Alma 33:23).