2010
Ko Hono Akoʻi ʻEtau Fānaú mei he Folofolá
ʻAokosi 2010


Ko Hotau Ngaahi ʻApí, Ko Hotau Ngaahi Fāmilí

Ko Hono Akoʻi ʻEtau Fānaú mei he Folofolá

ʻOku fakaofo ʻa e malava ko ia ke mahino ki he fānaú ʻa e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí.

ʻĪmisi
Cheryl C. Lant

Ne u toki feʻiloaki kimuí ni mo ha kakai mei ha tui fakalotu ʻe taha naʻa nau fakaʻofoʻofaʻia ʻi he loto fiemālie ʻa e kāingalotu ʻo e Siasí ke vahevahe atu hotau taimí mo e ngaahi talēnití ke tokoni ki he niʻihi kehé. Naʻa nau fie ʻilo ʻa e founga ʻoku tau akoʻi ʻaki ʻetau fānaú ke nau hoko ʻo pehení.

Naʻá ku fakamatalaʻi ange ko e fāmilí ʻa e uho ʻo e palani ʻo ʻetau Tamai Hēvaní pea ko e tefitoʻi fatongia ia ʻo e mātuʻá ke akonakiʻi mo akoʻi ʻenau fānaú. Ko e kau takí mo e kau faiakó ko e poupou ʻataʻatā pē ki he mātuʻá.

Ne u talaange ko e taumuʻa ʻo ʻetau faiakó ke fakahoko e meʻa naʻe pehē ʻe he Palōfita ko Siosefa Sāmitá naʻá ne faí ʻi hono fehuʻi ange ʻa e founga naʻá ne tataki ʻaki e Siasí: “ ʻOku ou akoʻi ange kiate kinautolu ʻa e ngaahi tefitoʻi moʻoni totonú, pea nau puleʻi pē ʻe kinautolu ʻa kinautolu.”1

Naʻe fehuʻi ange ʻe he niʻihi ko ʻení, “Pea ko e hā leva e ngaahi tefitoʻi moʻoni ko iá? ʻE maʻu kinautolu mei fē?”

Ne u tali ange ʻo pehē, “ ʻI he ngaahi folofola ʻa Kalaisí.”

Keinanga ʻi he Ngaahi Folofola ʻa Kalaisí

ʻOku fakalotolahiʻi kitautolu ʻe Nīfai ke tau “keinanga ʻi he ngaahi folofola ʻa Kalaisí; he vakai, ʻe fakahā kiate kimoutolu ʻe he ngaahi folofola ʻa Kalaisí ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ʻoku totonu ke mou faí” (2 Nīfai 32:3).

ʻOku maʻu e folofola ʻa e ʻOtuá ʻi he ngaahi tohi folofolá. Kapau te tau fakamālohia fakalaumālie ʻetau fānaú, te tau akoʻi kinautolu mei he folofolá mo tokoni ke nau ako ke keinanga mei he ngaahi laʻi peesi toputapu ko iá.

ʻOku fakaofo ʻa e malava ko ia ke mahino ki he fānaú e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí. Ko kinautolu ʻoku nau lau e folofolá ʻi heʻenau kei siʻí ʻoku nau faʻa fai ha tukupā ʻi honau lotó ke muimui ʻi he ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻoku akoʻi mai ʻi aí. Ko hono ʻuhinga ʻeni ʻoku fie maʻu ai ke ʻi ai ha ngaahi tohi folofola pē ʻa e fānaú. ʻOku fie maʻu ke nau ako fakahangatonu pē mei he folofolá ʻa e ngaahi meʻa ʻoku finangalo ʻenau Tamai Hēvaní ke nau ʻiloʻi mo faí.

Ko Hono Akoʻi ʻo e Fānau mei he Folofolá

ʻOku lahi e ngaahi founga lelei ke akoʻi ʻaki e fānaú mei he folofolá. Kuó u ʻiloʻi hono ʻaonga ʻo e founga ko ʻení hili hano lau ha potufolofola:

  1. ʻAi ke ʻiloʻi e tokāteliné.

  2. Tokoniʻi e fānaú ke mahino kiate kinautolu ʻa e tokāteliné.

  3. Tokoniʻi kinautolu ke nau moʻui ʻaki e tokāteliné.

  4. Poupouʻi kinautolu ke nau lotu ke maʻu ha fakamoʻoni ʻa e Laumālié ʻoku moʻoni e meʻa ʻoku nau akó.

Tau fakatātā ʻaki ʻa e Molonai 10:4. Tau pehē ʻoku fai ʻe ha faʻē ha lēsoni he efiafi fakafāmili ʻi ʻapí. ʻOkú ne kamata ʻaki ʻene kole ki he fāmilí ke fakaava hake ʻenau ngaahi Tohi ʻa Molomoná pea lau ʻa e vēsí: “Pea ʻi hoʻomou maʻu ʻa e ngaahi meʻá ni, ʻoku ou fie naʻinaʻi kiate kimoutolu ke mou kole ki he ʻOtua, ko e Tamai Taʻengatá, ʻi he huafa ʻo Kalaisí, pe ʻoku ʻikai ke moʻoni ʻa e ngaahi meʻá ni; pea kapau te mou kole ʻi he loto-fakamātoato, mo e loto-moʻoni, ʻo maʻu ʻa e tui kia Kalaisi, te ne fakahā ʻa hono moʻoní kiate kimoutolu, ʻi he mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní.”

Ko hono hokó ko ʻene fakamatalaʻi ki he fāmilí ʻa e sitepu ʻe fā ʻi ʻolungá.

ʻAi ke ʻiloʻi e Tokāteliné. ʻOkú ne fehuʻi ange: “Ko e hā e meʻa ʻoku kole mai e Tamai Hēvaní ʻi he veesi ko ʻení ke tau faí? Pea ko e hā leva e tāpuaki ʻokú Ne talaʻofa mai ʻo kapau te tau fai ʻa ia ʻokú Ne kole maí?” ʻOku aleaʻi ʻe he fāmilí ʻa e ngaahi fehuʻí pea fakapapauʻi ʻoku fie maʻu ʻe he Tamai Hēvaní ke tau lau e folofolá hili ia pea tau lotu ʻi he tui, ʻaki ʻa e loto fakamātoato ke ʻiloʻi ʻa hono moʻoni ʻo e meʻa kuo tau laú. ʻOku palōmesi mai e Tamai Hēvaní te Ne tali ʻetau lotú ʻaki ʻEne ʻomai ha fakamoʻoni ki he moʻoní ʻo fakafou ʻi he Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻAi ke mahino e Tokāteliné. Ko hono hokó, ko e fakamatala ʻa e faʻeé ki he talanoa kia Siosefa Sāmitá, ʻa ʻene lau ʻi he Tohi Tapú ʻo ʻiloʻi ʻe lava ke “kole ki he ʻOtuá” (Sēmisi 1:5), peá ne lotu pe ko e fē siasi te ne kau ki aí. Naʻá ne tui ʻe tali ʻene lotú. ʻI heʻene lotú, naʻe hā kiate ia ʻa e Tamaí mo e ʻAló. ʻOku fakamanatu ange ʻe he faʻeé ki he fāmilí ʻoku ʻikai hā ʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi ki he tokotaha kotoa pē ʻoku lotú, ka ʻe tali ʻe he Tamai Hēvaní ʻa e ngaahi lotu fakamātoató ʻi he ngaahi founga ʻokú Ne finangalo ʻoku lelei tahá.

Moʻui ʻaki e Tokāteliné. ʻOku fehuʻi ange ʻe ha kiʻi tamasiʻi, “ ʻOku ʻuhinga ia ʻe tali ʻe he Tamai Hēvaní ʻeku ngaahi lotú?” ʻOku taliange ʻe he faʻeé, “ ʻIo. ʻOku talamai ʻi he Molonai 10:4 ʻe lava ke tau ʻilo ʻa hono moʻoni ʻo e meʻa kotoa pē ʻi he ako mo e lotu.” ʻOku fili leva ʻe he fāmilí ʻa e founga ke ʻahiʻahiʻi ai e talaʻofa ʻa Molonaí.

Kole ke maʻu ha Fakamoʻoni. ʻOku fai ʻe he faʻeé ʻene fakamoʻoní pea vahevahe mo kinautolu e founga ʻokú ne ʻiloʻi ai ʻoku moʻoni e potufolofolá ni. ʻOkú ne fakaʻosi ʻaki e lēsoní hono fakapapauʻi ange ki he fāmilí kapau te nau fai ʻa ia ʻoku lea ʻaki ʻe Molonaí—ʻo ako ʻa e tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí mo ha holi ke ʻiloʻi pe ʻoku moʻoni koā—te nau ongoʻi ʻa hono moʻoní ʻi he fakamoʻoni ʻa e Laumālié.

Fānaú ʻOku Akonekina ʻe he ʻEikí

ʻI heʻetau akoʻi ʻetau fānaú ke nau manako ki he folofolá pea ako mei aí, te tau fakatō ʻi honau lotó mo tuku ki honau nimá ha maʻuʻanga tokoni fakaʻofoʻofa ʻo e mālohi mo e fakahinohino ki he toenga ʻo ʻenau moʻuí. Te tau ʻilo kuo fakahoko ʻa e talaʻofa naʻe fai mai ʻi he 3 Nīfai 22:13: “ʻE akonekina hoʻo fānau kotoa pē ʻe he ʻEikí; pea ʻe lahi ʻa e melino ʻe maʻu ʻe hoʻo fānaú.”

Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Ngaahi Akonaki ʻa e Kau Palesiteni ʻo e Siasí: Siosefa Sāmita (2007), 327.

Tā ʻo Sisitā Laní © Busath.com; faitā ʻa John Luke; mei toʻohemá: ʻOku Tūʻuta ʻa Līhai mo Hono Kakaí ʻi he Fonua ʻo e Talaʻofá, tā ʻe Arnold Friberg, © 1951 IRI; Ko Noa mo e ʻAʻaké mo e Fanga Manú, tā ʻe Clark Kelley Price, ʻi he angalelei ʻa e Musiume Hisitōlia ʻo e Siasí; Ko e Fekumi ʻa Siosefa Sāmita ki he Potó mei he Tohi Tapú, tā ʻe Dale Kilbourn, © 1975 IRI; Ko e Tangata Samēlia Leleí, tā ʻe Walter Rane, ʻi he angalelei ʻa e Musiume Hisitōlia ʻo e Siasí; Pea Naʻe Fiekaia Hoku Laumālié—ʻĪnosi, tā ʻe Al R. Young; Ko e Hā ʻa ʻIlaisiā ʻi he Temipale Ketilaní, tā ʻe Daniel Lewis

Mei taupotu ki ʻolunga ʻi toʻohemá: Ko Hono Valokiʻi ʻe Nīfai Hono Ongo Tokoua Angatuʻú, tā ʻe Arnold Friberg, © 1951 IRI; Ko e Fai Papitaiso ʻa ʻAlamā ʻi he Ngaahi Vai ʻo Molomoná, tā ʻe Arnold Friberg, © 1951 IRI; Ko Hono Fakaului ʻo ʻAlamaá,tā ʻe Gary Kapp, © 1996 IRI; Kau Talavou Lototoʻa ʻe Toko Uaafé, tā ʻe Arnold Friberg, © 1951 IRI; Ko Hono Tanu ʻe Molonai e ʻŪ Lauʻi Peletí, tā ʻe Tom Lovell, © IRI; Ko Lepeka ʻi he Vaitupú, tā ʻe Michael Deas, © 1995 IRI; tā fakatātaaʻi ʻe Phyllis Luch, © 1987 IRI