2010–2019
Gyedzi Enyi no
Ebɔwbira 2019 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Gyedzi Enyi no

Sɛ yeyiyi mu na yɛsanmu yi dza yɛgye to mu wɔ dawurbɔ no mu a, yefura hɛn onnyiewiei adzehwɛ, a ɔdze awerɛhyɛmu mbordo to hɛn sũahu wɔ ha na seisei no do.

Mber kakra ansaana Ne Mbeamuduabɔ no, wɔdze Jesus begyinaa Pilate n’enyim wɔ atsɛmbu dan mu. “Ana Jewfo hen nye ɔwo? Pilate bisae enyimtsiabu mu ara. Jesus buae dɛ: “M’ahendzi mmfi wiadze yi mu. … Mebaa wiadze, ama maabɛgye nokwar no [ho] dase. Obiara a ofi nokwar no mu, otsie me ndze.’’

Pilate ekyingye mu ara bisaa dɛ, “Nokwar nye bɛn?’’1

Ndɛ wiadze yi mu no, asɛmbisa “Nokwar nye bɛn?’’ no botum ayɛ konsee wɔ hɔn a wɔwɔ wiadze adwen.

Edze Google hwehwɛ “What is truth?” [“Nokwar nye bɛn?’’] a, mbuae bɔbor ɔpepe na ɔdze ba. Yɛwɔ nsɛm pii wɔ hɛn cell foon horow do sen mbuukuu nyinara a ɔwɔ nwoma korabea mu. Nsɛmansɛma na adwenkyerɛ horow abor hɛn do. Nsanmu horow a wɔgyegye hɛn na wɔyɛ akɔndɔ hyɛ hɛn do daa daa.

Basabasayɛ a etwa hɛnho ehyia ndɛ no, ɔnnyɛ nwanwa dɛ dodow noara gye nsɛm a Protagoras kãa kyerɛɛ Socrates mfe 2,500 a abɛsen kɔ no, ɔkãa dɛ: “Dza ɔyɛ nokwar ma wo no, yɛ nokwar ma wo, na dza ɔyɛ nokwar ma me no, yɛ nokwar ma me.’’2

Nokwar no a ɔnam Jesus Christ N’Asɛmpa Nsan-ananmu do no.

Wɔdze Jesus Christ n’asɛmpa nsan-ananmu ehyira hɛn no, ahobrɛadze mu ara yɛpaa mu kã dɛ ndzɛmba bi wɔ hɔ a wodzi mu na wɔyɛ nokwar koraakoraa. Onnyiewiei nokwar yinom tse dɛmara ma Nyankopɔn ne babanyin na babaa biara.

Kyerɛwsɛm no kyerɛkyerɛ dɛ, “Na nokwar nye ndzɛmba a nkyɛ ɔwɔ hɔ, nye dza ɔwɔ hɔ seseiara, nye dza ɔbɛba no ho nyimdzee.’’3 Ndzɛmba a esisi dada na ndzɛmba a onnsisii na ɔwɔ nokwar mu, na ɔtserɛw hɛn nhumu mu wɔ dza orisi siesie ho.

Jesus see dɛ, “Emi nye ɔkwan no, nye nokwar no, nye nkwa no.”4 Nokwar kyerɛ hɛn kwan kɔ onnyiewiei nkwa ho, na ɔnam na odua hɛn Agyenkwa, Jesus Christ nko do ba. Kwan biara nnyi hɔ.

Jesus Christ kyerɛkyerɛ hɛn mbrɛ yensi mbɔ bra, na Ɔnam No Werdambɔ na Owusoɛr do, Ɔma hɛn bɔnfakyɛ fi hɛn bɔn ho na bɛkyebo wɔ owu ekyir. Iyi yɛ nokwar koraakoraa.

Ɔkyerɛkyerɛ hɛn dɛ ɔmmfa ho sɛ yɛyɛ sikanyi anaa hianyi, okunyin anaa wonnyim hɛn, gɔsɔɔ anaa botooyɛfo. Mbom, hɛn ɔnnkyebo abrabɔ nye dɛ yɛbɛhyɛ hɛn gyedzi dzen wɔ Ewuradze Jesus Christ mu, dɛ yɛbɛsan mu eyi papa wɔ bɔn do, na yeesie Ne mbrasɛm. Hɛn enyi gye abɔdze nyansapɛ na eduryɛ edwindze afofor ho no, mbom Nyankopɔn no nokwar no tra nhwehwɛmu horow yinom.

Dza ɔkõ tsia mfesantsen nokwar no, nye dza ɔsɛ dza ɔyɛ nokwar na daa ɔtwe Nyankopɔn ne mba fi nokwar no ho. Ɔbɔnfo n’ekyingyesɛm no tse dɛmara daa. Tsie nsɛm yinom a, wɔkãa no mfe 2,000 a abɛsen kɔ no

“[Hom] nnkotum [ehu] ndzɛmba a hom nnyim ho hwee;… [Adzebiara a nyimpa yɛ no] nnyɛ bɔn.

[Nyankopɔn rennhyira wo, mbom] [nyimpa] biara [yɛ] prɔmprɔm dɛ mbrɛ [ɔnoara] ne ɔkra tse.’’5

“Ntseaee biara nnyi mu dɛ nyimpa bi tse dɛ … Christ … [botum] bɛyɛ Nyankopɔn ne Ba.’’6

“[Dza hom gye dzi no yɛ nkwasea amambra na] abɔdamdwen.’’7 Ɔtse dɛmara ndɛ, ɔnntse dɛm a?

Asɛmpa Nsan-ananmu do no, Nyankopɔn ama kwan a yebosũa na yeehu sunsum mu nokwar etsitsir: yebotum edua kyerɛwsɛm krɔnkrɔn, hɛn ankorankor mpaabɔ, hɛnara hɛn sũahu do, nkɔnhyɛfo atseasefo na asomafo hɔn afotu do, na Sunsum Krɔnkrɔn n’akwankyerɛ do, ɔno a obotum aboa hɛn ma “yeehu nokwar a ɔwɔ ndzɛmba nyinara mu.’’8

Nokwar Wohu no Sunsum Mu

Yebotum ehu Nyankopɔn ne ndzɛmba ber a sunsum mu ara no yɛhwehwɛ. Paul kãa dɛ, “Obi nnyim Nyankopɔn ne ndzɛmba, gyedɛ ɔwɔ Nyankopɔn no Sunsum. … [Osiandɛ] wohu no sunsum mu.’’9

Hom nhwɛ Michael Murphy nsano mfonyin yi. Sɛ hom hwɛ fi ha a, hom nnkotum agye edzi dɛ ɔyɛ dza nyimpa n’enyiwa a adrɔnyi bi ayɛ. Naaso, sɛ hom hwɛ nsisii no fi beebi fofor a, hom hu adrɔnyi no n’abɔdze ne fɛw.

Dɛmara dɛ, sɛ yedua gyedzi enyi do hwɛ a yehu Nyankopɔn no sunsum mu nokwar no. Paul kãa dɛ, “Na honammunyi nngye Nyankopɔn Sunsum adze, osiandɛ ɔyɛ nkwaseasɛm ma no: na onntum nnhu mu, osiandɛ wohu no sunsum mu.”1210

Kyerɛwsɛm no, hɛn mpaabɔ, hɛnara hɛn sũahu, ndɛ da yi nkɔnhyɛfo, na Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze ma hɛn akwantu wɔ asaase do sunsum mu nhumu pefee a yehia.

Gyedzi Enyi no do Dawurbɔ

Hom mma yendua gyedzi enyi do nhwɛ ebusua dawurbɔ no.

President Gordon B. Hinckley dze asɛm yi yii “Ebusua no: Dawurbɔ a wɔdze ma Wiadze’’ no enyim: “Ɔnam ator nsɛm a wɔdze rema dɛ nokwar no, ɔnam ndaadaa a ɔfa gyinapɛn na dza ɔsombo ho, ɔnam ndabraba na enyitsew kwan a wɔpɛ dɛ yɛfa wiadze nkekãa nyaano ntsi, yɛatse nkã dɛ yɛbɔ [hom] kɔkɔ.’’11

Dawurbɔ no hyɛ ase dɛ: “Nyimpa nyinara—mbanyin na mbaa—wɔbɔɔ hɔn dɛ Nyankopɔn ne saso. Kor biara yɛ sor awofo hɔn sunsum mu dɔ babanyin anaa babaa, na dɛm ntsi, kor biara wɔ awosu na hyɛbea krɔnkrɔn.’’

Iyinom yɛ onnyiewiei nokwar. Emi na ɔwo ammbɔbɔ adze ara kwa.

Mepɛ nsɛnfua yinom: “Wɔ abrabɔ ansaana nyimpa reba asaase gyinabew mu no, nna sunsum mu mbabanyin na mbabaa nyim na wɔsoom Nyankopɔn dɛ hɔn Onnyiewiei Egya na wɔgyee Ne nhyehyɛɛ too mu.’’12

Nna yɛtse ase ansaana hɛn awoe. Hɛn ankorankor su no ka hɛn ho afebɔɔ. Akwan a yɛnntse ase yie mu no, hɛn sunsum mu nyinii wɔ hɔ no nya nhyɛdo wɔ ma yɛtse wɔ ha ho no do.12 Yɛgyee Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ too mu. Nna yenyim dɛ yebehyia nkõdzen ahorow, yaw, na awerɛhow wɔ asaase do.14 Nna yɛsan so nyim dɛ Agyenkwa no bɛba na sɛ yɛfata emudzi a, yɛbɔsoɛr wɔ Owusoɛr, a “wɔdze enyimnyam bogu [hɛn] etsir do afebɔɔ kesi afebɔɔ.’’15

Dawurbɔ no kã no tɔɔtsen: “Yɛpaa mu kã dɛ kwan a wɔdze bɔ ɔnnkyebo nkwa dɛ ɔyɛ nhyehyɛɛ krɔnkrɔn. Yesi nkwa no krɔnkrɔnyɛ, na no ho hia tsitsir wɔ Nyankopɔn ne onnyiewiei nhyehyɛɛ mu pi.’’

Hɛn Egya ne nhyehyɛɛ no hyɛ kun na yer nkuran dɛ wɔmfa mba mbra wiadze na ɔhyɛ hɛn dɛ yɛnkasa ngye mba a wonyinsɛn hɔn no.

Dawurbɔ ne Fapem no Sisi Enyim Fɛɛfɛɛfɛw

Sɛ yeyiyi mu na yɛsanmu yi dza yɛgye to mu wɔ dawurbɔ no mu a, yefura hɛn onnyiewiei adzehwɛ, a ɔdze awerɛhyɛmu mbordo to hɛn sũahu wɔ ha na seisei no do. Mpaabɔ mu ara, yedua gyedzi enyi do dwendwen dawurbɔ no ho a, yɛtse mbrɛ fapem horow no sisi enyim fɛɛfɛɛfɛw no ase yie, a kor boa kor, ma wɔda hɛn Egya ne nhyehyɛɛ ma Ne mba no edzi.16

Ana ɔwɔ dɛ ɔyɛ hɛn ahobow ampaara dɛ Ewuradze no nkɔnhyɛfo no paa mu kã Ne pɛ na, binom dze, wɔda ho wɔ nsɛmbisa a? Binom pow nkɔnhyɛfo no hɔn ndze ntsɛmara,17 mbom binom so mpaabɔ mu ara dwendwen hɔn nokwar nsɛmbisa ho—nsɛmbisa a wɔdze abotar na gyedzi enyi benya ho mbuae. Sɛ woyii dawurbɔ no kyerɛɛ wɔ mfe ɔha fofor bi mu a, nkyɛ nsɛmbisa bɛda ho awɔ hɔ, nsɛmbisa afofor ara asen ndɛ dze no. Hɛn nkɔnhyɛfo hɔn tsirmpɔw kor nye dɛ wɔbɔboa hɛn ma yeenya nokwar nsɛmbisa ho mbuae.18

Ansaana ɔrebɛyɛ Asɔr no ne President no, President Russell M. Nelson kãa dɛ: “Nkɔnhyɛfo hu kan. Wohu atseetsee esian a ɔbɔnfo no dze ato hɔ, anaa ɔdze bɔto hɛn anamɔn kwan mu no. Nkɔnhyɛfo san dzi kan hu enyimnyam nhyehyɛɛ na adom a ɔrotweɔn hɔn a wotsie na wosusu dɛ wɔbɛyɛ setsie no.’’16

Megye President a Odzi Kan na n’Apamfo nye Duebien no hɔn Quorum hɔn koryɛ ndze ho nokwar na sunsum mu tum ho dase.

Wiadze Reman Fi Ho

M’abrabɔ mu no, meehu nsesa kɛse wɔ wiadze ne gyedzi wɔ fapem horow pii a wɔkyerɛkyerɛɛ no wɔ dawurbɔ no mu ho. Me mbasirba na m’awar ahyɛase ber mu no, nna pii wɔ wiadze a wogyaa dɛ woridzi Ewuradze ne gyinapɛn a yɛfrɛ no ahosie ho mbra no do, dɛ ɔwɔ dɛ awar mu nkitahodzi kɔdo wɔ ɔbarimba na ɔbaa a wɔawar hɔn mbra kwan do nko ntamu. Me mfe 20 na 30 ber mu no, pii na wɔpoow ba a wonyinsɛn no ho bambɔ krɔnkrɔn no, osiandɛ nyinsɛn mponee bɛyɛɛ dza wɔgye to mu koraa. Mfe pii a ɔnnkyɛree mu no, pii na wɔapow Nyankopɔn ne mbra dɛ awar yɛ nkabɔmu krɔnkrɔn wɔ banyin na ɔbaa ntamu.20

Yɛrohwɛ pii a woegyae dɛ woridzi Ewuradze ne mbrasɛm do no kaa hɛn dɛm da no wɔ Capernaum, ber a Agyenkwa no paa mu kãa No krɔnkrɔnyɛ na awerɛhow mu ara “n’esuafo dodow no: … annye no [annantsew] bio.’’

Afei Agyenkwa no danee kɔr Duebien no do: “Ana hom so hom pɛ dɛ hom kɔ a?’’

Peter buae dɛ:

“Ewuradze, woana hɔ na yɛbɔkɔ? Ɔwo na ewɔ onnyiewiei nkwa ho nsɛm.”

“Na hɛndze, yɛagye edzi na yenyim dɛ ɔwo nye Nyankopɔn, no Hotseweenyi no.’’21

Binom Gyinabew Nnye Dawurbɔ no Nnsaa Pɛpɛɛpɛ

Mpanyin na mbofra pii noara wɔ hɔ a wodzi nokwar na wɔyɛ anokwafo ma Jesus Christ n’asɛmpa, a ɔwɔ mu dɛ hɔnara hɔn sesei gyinabew no nnye ebusua dawurbɔ no nnsaa pɛpɛɛpɛ: mbofra a awargu enya nhyɛdo bɔn wɔ hɔn abrabɔ do; mbabun a hɔn anyɛnkofo si ahosie ho mbra no atwetwe; mbaa na mbanyin a woegyaa hɔn awar a wodzi yaw wenwen osian ɔhokafo edwamambɔ ntsi; kunnom na nyernom a wonntum nnwo mba; mbanyin na mbaa a wɔawar hokãfo a wɔnnye hɔn nnyi gyedzi kor, ɔhokwafo mbaa na mbarimba a siantsir ahorow ntsi, wonntum nnwar.

Me mfe bɛyɛ 20 nyɛnko bi a m’enyisɔ no yie nnwaree osiandɛ ɔson n’atsenkã enyikãdze. Oedzi nokwar wɔ ne temple ahyɛmudzi horow ho, ɔatserɛw n’edwumadze na talent horow mu, na ɔasom enyimnyam mu ara wɔ Asɔr na sɔn mu nyina. Ɔnnkyɛree na ɔsee me dɛ, “mutum tse ma hɔn a wɔwɔ me gyinabew mu a woyiyi mu dɛ wonnkesie ahosie ho mbra wɔ wiadze a yɛtse mu no. Ana Christ annse hɛn dɛ ‘yɛnnkã wiadze yi ho’? Ɔda edzi pefee dɛ Nyankopɔn ne gyinapɛn no yɛ soronko fi wiadze dze ho.’’

Adasa hɔn mbra horow no nntaa nnye mbra horow a Nyankopɔn ahyɛ no nnhyia. Hɔn a wɔpɛ dɛ wɔsɔ Nyankopɔn enyi no, gyedzi, abotar, na enyi da hɔ hia papaapa.22

Emi, na me yer Kathy, nyim akyerɛbaa ɔhokwafo bi a, seisei ɔwɔ ne mfe 40 na no mboree, a ɔwɔ n’edwumayɛ ho akyɛdze na ɔsom enyimpi mu ara wɔ no ward. Ɔno so esie Nyankopɔn ne mbra horow no. Ɔkyerɛɛw dɛ:

“M’enyi da, da no a wɔdze okun na mba behyira me no kwan. Meda ho rotweɔn. Ɔto mber bi a, me gyinabew ma metse dɛ maayɛ ankonam na wɔnnkaa me, naaso mobɔ mbɔdzen dɛ minntsim dza minnyi do, na mbom no wɔ dza mowɔ na mbrɛ mibesi botum aboa binom do.

“Som ma m’ebusuafo, mo ward mu, na wɔ temple no aboa me. Wɔkaa me anaa dɛ mennyɛ ankonam osiandɛ mekã ho, na hɛn nyinara kã ebusua kɛsenara ho.’’

Obi Wɔhɔ A Ɔtse Ase

Binom bɛse dɛ, “Nntse me gyinabew ase.’’ Bia minnyim, naaso megye dase dɛ Obi wɔhɔ a ɔtse ase.23 Obi wɔ hɔ a onyim w’adzesoadze osian N’afɔrbɔ a ɔbɔɔ no wɔ ture no mu na wɔ mbeamudua no do ntsi. Ber a hom hwehwɛ No na hom sie Ne mbrasɛm no, mobɔ hom anohoba dɛ Obehyira hom na oepegya adzesoadze a ɔyɛ dur dodow dɛ hom nko soa no. Ɔbɛma hom onnyiewiei anyɛnkofo na akwan horow a hom dze bɔsom. Ma ohia dodow no, Ɔdze Sunsum Krɔnkrɔn no Sunsum tum kɛse no bɛhyɛ hom mã na Ɔahyerɛn ɔsor nkamfo no wɔ hom do. Nsanmuyi biara, nyiyimu biara, a ɔpow Sunsum Krɔnkrɔn anaa mfesantsen nhyira no, ɔfata dɛ yɛhwɛ no yie.

Minyim dɛ Agyenkwa no tse ase. Megye dase dɛ Ɔno nye nokwar nyinara a ohia ne farbaa na Ɔbɛhyɛ nhyira horow nyinara a Ɔdze abɔ hɔn a wosie Ne mbrasɛm no mã. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. John 18:33, 36–38.

  2. William S. Sahakian na Mabel Lewis Sahakian, Ideas of the Great Philosophers (1966), 28.

  3. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 93:24.

  4. John 14:6.

  5. Alma 30:15, 17.

  6. Helaman 16:18.

  7. Hwɛ Alma 30:17, 23, 27.

  8. Moroni 10:5.

  9. Joseph Smith Nkyerɛasee, 1 Corinthfo 2:11[wɔ 1 Corinthfo 2:11, ase nsɛnsin c]; 1 Corinthfo 1:14.

  10. 1 Corinthfo 2:14.

  11. Gordon B. Hinckley, “Stand Strong against the Wiles of the World,” Ensign, Ɔberɛfɛw 1995, 100. Ɔnnkyɛree na President Russell M. Nelson kyerɛkyerɛɛ dawurbɔ n’abakɔsɛm bi mu, dɛ mbrɛ Sheri Dew abɔ no tɔw wɔ Insights from a Prophet’s Life: Russell M. Nelson mu no (2019), 208:

    “Da kor bi wɔ afe 1994 mu no, Asomafo Duebien no hɔn Quorum dzii da no nyina wɔ hɔn abaguafo dan mu wɔ Salt Lake Temple dze pɛnsapɛnsa nsɛmnsɛm a ɔfa ebusua no ho. Wɔhwɛɛ biribiara fi ehuhu mfonyin no su a ɔyɛ dɛ ɔwɔ beebiara prɛko pɛr dze kesii biribiara a ɔnye so sɛ a ndaamba wɔbɛhyɛ ho mbra dze etsia ebusua no mu. Nna iyi nnyɛ mpɛnsampɛnsamu fofor, naaso dza nna osi pon do no nyina dɛm da no fa asɛntsir tsitsir kor yi ho.

    “Duebien no sanee hwehwɛɛ nkyerɛkyerɛ na nhyehyɛɛ nyina no mu, a wɔhwɛɛ ndzɛmba a wonnkotum asesã—nkyerɛkyerɛ—na ndzɛmba a bia wobotum ayɛ—nhyehyɛɛ horow. Wɔpɛnsapɛnsa nsɛmnsɛm a wohun dɛ ɔreba mu, a ekuw binom rekã no dzendzenndzen ma wɔagye banyin na banyin anaa ɔbaa na ɔbaa awar nye hɔn a wɔasesã hɔn awosu ato mu. Elder Nelson kyerɛkyerɛɛ mu dɛ, ‘Dza wohunii no nna nnyɛ n’ewiei nye no.’ ‘Nna yetum hu mbɔdzembɔ a ekuwekuw ahorow robɔ dɛ wobeyi awar mu nkitahodzi ne gyinapɛn na akwansidze horow nyina efi hɔ. Yehun mbaa na mbanyin awosu a ayɛ konsee no. Nna yetum hu dɛ ne nyina reba.’

    “Mpɛnsampɛnsamu yi a ɔkɔr ekyir, nye dza ɔkekaho wɔ mber tsentsen no, dze kowiei dɛ ɔwɔ dɛ Duebien no kyerɛw nwoma to hɔ, bia dawurbɔ mpo a, dze kyerɛ Asɔr no ne gyinabew wɔ ebusua no ho dze kɛma President a Odzi Kan na n’Apamfo ma wɔhwɛ.’’

  12. Ebusua No: Dawurbɔ a wɔdze ma Wiadze,” Liahona, Esusow Aketseaba 2017, 145.

  13. President Dallin H. Oaks kãa dɛ: “Nyimpa ɔpepepem a wɔawo hɔn wɔ asaase yi do no san mu yii Egya ne nhyehyɛɛ na wɔkõe dze gyee. Hɛn mu dodow so sanee nye Egya no dzii ahyɛmu horow a ɔfa dza yɛbɛyɛ wɔ ɔnnkyebo abrabɔ mu ho. Akwan a wonnyi nnkyerɛɛ mu no, hɛn ndzeyɛe wɔ sunsum wiadze mu no nya nhyɛdo wɔ hɛn ɔnnkyebo nkwa no mu’’ (“The Great Plan of Happiness,” Ensign, Ɔberɛfɛw. 1993, 72).

  14. Hwɛ Dallin H. Oaks, “Truth and the Plan,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2018, 25–28.

  15. Abraham 3:26.

  16. President Dallin H. Oaks akã dɛ:

    “Latter-day Saint nsakyereefo gye dzi dɛ ebusua dawurbɔ no, a wɔdze maa bɛyɛ mfe eduonu na no mboree a abɛsen kɔ na sesei wɔakyerɛase dze kɔ kasa pii mu no, yɛ Ewuradze ne ntsĩmu bio wɔ asɛmpa no nokwar ho a yehia dɛ ɔbɛma hɛn mboa wɔ ndɛ ebusua ne taferbanyinmbɔmu mu. …

    “Megye dase dɛ ebusua ho dawurbɔ no yɛ onnyiewiei nokwar ho asɛm, Ewuradze ne pɛ ma Ne mba a wɔhwehwɛ onnyiewiei nkwa. Ɔayɛ Asɔr ne nkyerɛkyerɛ na nyɛe fapem mfe 22 a abɛsen kɔ no na ɔbɔkɔ do ayɛ ama ndaamba. Hwɛ no dɛ mbrɛ ɔtse, fa kyerɛkyerɛ, bɔ ho bra, na wobehyira wo ber a eper kɔ kan wɔ onnyiewiei nkwa ho. …

    “… Megye dzi dɛ hɛn su wɔ ebusua dawurbɔ no ho na mbrɛ yesi dze dzi dwuma yɛ nsɔhwɛ ahorow no mu kor ma ebusuasantsen yi. Mobɔ mpaa ma Latter-day Saintfo nyinara dɛ wongyina pintsinn wɔ dɛm nsɔhwɛ no mu” (“The Plan and the Proclamation,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2017, 30–31).

  17. President Russell M. Nelson akã dɛ: “Binom wɔ hɔ a wɔto hɛn dzin [dɛ] hɛn adwen suar, naaso hɔn a hɔn adwen suar no na wɔmma hɛn kwan ma yɛnnyɛ mbrɛ yenya ho atsenkã mbom wɔpɛ dɛ yɛma hɔn kwan ma wɔyɛ mbrɛ wonya ho atsenkã. Hɛn ngyinado no koraakoraa si ahosie ho mbra no do. Mbrasɛm Du no da ho dzi mu. Wɔnntwee nnsanee dabiarada. … Yennyi ho tum dɛ yɛsesã mbra horow a Nyankopɔn ahyɛ ho ɔmom” (in Dew, Insights from a Prophet’s Life: Russell M. Nelson, 208).

  18. “Ber a wiadze nyina rokõ tsia ebusua no, dawurbɔ no nokwar no bɛhyɛ hom dzen.

    “Hom mbabun awanwafo a wofir enyimnyam awoe mu, hom hia dɛ wɔtse manmufo hɔn ndɛ ɔkõtsia wɔ awar ne nkyerɛase ankasa ho no ne nhyɛdo kɛse nsunsuando no ase. Ndɛ ekyingye no gyina asɛmbisa no do dɛ nyimpa beenu a wokitsa awosu kor botum awar. Sɛ hom wɔ asɛmbisa wɔ Asɔr ne gyinabew wɔ iyi ho anaa asɛm biara so a ohia ho a, mpaabɔ mu ara hom dwendwen ho, na afei hom ntsie nkɔnhyɛsɛm ahorow no wɔ Asɔr no Ɔbɛsɛ wiadze mfɛndzanan ehyiadzi yi a ɔreba no mu. Nkenyan nsɛnkã no, nye nkenyan a ofi Sunsum Krɔnkrɔn no hɔ, dze nokwar ntseasee a no mu dɔ bɛhyɛ w’adwen mu” (Russell M. Nelson, “Youth of the Noble Birthright: What Will You Choose?” [Church Educational System devotional for young adults, Fankwa 6, 2013], broadcasts.ChurchofJesusChrist.org).

  19. Russell M. Nelson, “Stand as True Millennials,” Liahona, Ɔbɛsɛ 2016, 53.

  20. President Nelson akã dɛ: “Dza ɔkɔ do wɔ man mu na honandua mu nyansahun na ɔhyɛ aban mpanyimfo do dodow ma wɔkyerɛw, wɔsan kyerɛw, na wɔhyɛ mbra horow. Mbra a aban bɛhyɛ mmfa ho no, Ewuradze ne mbra a ɔfa awar na ahosie gyinapɛn ho no wonnkotum asesã. Hom nkaa dɛ: bɔn, mpo sɛ nyimpa yɛ mbra gye to mu a, ɔda ho yɛ bɔn wɔ Nyankopɔn eynyim!” (“Decisions for Eternity,” Liahona, Ɔberɛfɛw. 2013, 108).

  21. John 6:66-69.

  22. Hwɛ Alma 32:41–43; ɔyɛ me ahomkã daa daa dɛ wɔ akenkan ne tsir nwanwa wɔ yɛrinyin hɛn gyedzi no, ɔabobɔ gyedzi, abotar, na enyimpi ho ndzepa edzin abɔmu wɔ nyiyimu ebiasa a odzi ekyir no kor biara mu.

  23. Hwɛ Alma 7:12; Jesus Christ hun amandze amma hɛn bɔn nko mbom dze maa hɛn mberɛwyɛ so dɛmara: “Na ɔbɛfa owu ato no do, ama oesiansian owu mpokyerɛ a ɔkyekyer no nkorɔfo no, na ɔbɛfa hɔn mberɛwyɛ ato no do, ama ehumbɔbɔr aahyɛ n’abadaa mã dɛ mbrɛ ɔtse wɔ honam mu, ama ɔnam honam mu, eehu mbrɛ obesi aboa no nkorɔfo dɛ mbrɛ hɔn mberɛwyɛ tse no. (Kasafua bi a asekyerɛ sɛ mberɛwyɛ bɛyɛ yarba, ahoɔmberɛw, ɔhaw, sintɔ.) Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 88:6: “Ɔno ara so sianee baa ndzɛmba nyinara ase, ama ɔaatse ndzɛmba nyinara ase, ama oeedua ndzɛmba nyinara mu, nokwar kan no.”