2010–2019
Jesus Christ No Werdambɔ no
Ebɔwbira 2019 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Jesus Christ No Werdambɔ no

Agyenkwa no Werdambɔ no mmbɔadze wɔ ne ntserɛwee mu nko mbom ɔsõ mpo ankorankor biara do.

Mber dɛm wɔ afe mu no tsitsir ara no yedzi dɛw na yɛdwendwen Agyenkwa no Werdambɔ no ho. Nokwar ɔyɛ adwen mu buei, nkãtse a ɔyɛ nkyerɛkyerɛ krɔnkrɔn dodow a wiadze yi ehu da. Ɔyɛ dza ɔdze botae na enyidado ma hɛn abrabɔ.

Afei ebɛnadze nye Jesus Christ No Werdambɔ no? Adwen kor kyerɛ dε, ɔyɛ dza osisii krɔnkrɔn pii a ɔhyɛɛ ase wɔ Gethsemane Ture no mu, ɔtoaa do wɔ mbeamudua no do, na ɔdze Agyenkwa no Wusoɛr fi owumaa mu dze wiei. Ɔdɔ a ɔbor ntseasee do ma hɛn mu kor biara na okenyaan no. Nna ohia nyia bɔn nnyi noho; a ɔwɔ tum a ɔmmbɔ adze da wɔ abɔdzedze do—mpo owu do; nyia ɔwɔ ahom a wɔtow no abaw a onnhyia dze ehu hɛn bɔn na yarba horow nyina no nsunsuando ho amandze; na nyia, nokwar, osianee baa ndzɛmba nyinara ase.1 Nna iyi nye Jesus Christ no botae no—nna iyi nye No Werdambɔ no.

Afei nna no botae nye dɛn? Ɔyɛe ma hɛn ma yɛasan akɔ Nyankopɔn Ne nkyɛn, yɛabɛyɛ tse dɛ Ɔno ara yie, na yeenya dɛwdzi ne mãhyɛ. Ɔyɛɛ iyi ber a odzii akwansiwdze anan do konyim:

  1. Honandua mu owu

  2. Sunsum mu owu a ɔnam Adam na hɛn bɔn do bae

  3. Hɛn amandzehu na yarba horow

  4. Hɛn mberɛwyɛ na eisntɔ horow

Naaso Agyenkwa no besi dɛn botum ayɛ iyi a onnkobu pɛrpɛr mbra do?

Mfonyin
Eretsew akɔnsɔ efi wimuhɛn mu

Dwen ho dɛ banyin bi a orususu atsew akɔnsɔ tsentsenntsen a ɔyɛ enyigye na amonmu hɔara ohuruw fi wimuhɛn kakraba bi mu a ɔadwen ho yie. Ɔyɛɛ dɛm no, ntsɛmara ohun dɛ dza ɔayɛ no muo koraa. Ɔpɛ dɛ osi famu dwudwoodwo, naaso akwansiwdze bi wɔ hɔ—gravity ho mbra no. Ɔtoto n’abasa hahar ntsɛntsɛm, a ɔdwen dɛ orutu, naaso onnkesi hwee. Ɔyɛ no honandua dɛ ɔtsetsɛw enyi anaa ɔretsrew dze esian brɛɛw, naaso gravity mbra no nnyi ehumbɔbɔr na onngyaa no. Ɔbɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛdzɛfɛwdzɛfɛw ɔdomankoma abɔdze ne mbra tsitsir no: “Nna ɔyɛ mfomdo. Mennkɛyɛ bio dabiarada.’’ Naaso obiara nntse no ntotɔserɛ no. Gravity mbra no nnyi ayamuhyehye; onnyi obiara mmfi mu. Ne tsir yɛ yie, ma awerɛfirmu ara ɔtse biribi nkã da n’ekyir. Ne nyɛnko a ɔwɔ wimuhɛn no mu, hun nkwaseadze mber no, dze parachute hyɛɛ hɔ ansaana oruhuruw no. Ohu ntampehoma a ɔsen do no na ɔtwe. Onyaa mboa no, ɔtsɛw dwudwoodwo dze si famu. Yetum bisa dɛ, “Wobuu gravity mbra no do, anaa parachute no dze mbra no yɛɛ edwuma dze no sii daadze dwudwoodwo a?”

Mfonyin
Iritsĩ parachute dze esi famu dwudwoodwo

Sɛ yɛyɛ bɔn a, yɛtse dɛ banyin kwasea no a ohuruwii fi wimuhɛn mu no. Dza hɛnara yɛbɛyɛ biara no, yebenya hɛn bɔn no nsunsuando. Yɛhyɛ pɛrpɛrdzi mbra ase, a, tse dɛ gravity ho mbra no, odzi dwuma pɛpɛɛpɛ na ɔmmfa mfomdo nnkyɛ. Osian Agyenkwa no nko ntsi na wobotum agye hɛn nkwa, ɔnam No werdambɔ no do, ehumbɔbɔr mu ara Ɔma hɛn sunsum mu parachute a ɔtsetse dɛm. Sɛ yɛwɔ gyedzi wɔ Jesus Christ mu na yenu hɛnho (ɔkyerɛ dɛ yɛyɛ hɛn afamu dze na yɛtwe ntampehoma no a), afei na Agyenkwa no bambɔ tum yɛ edwuma ma hɛn, na yebotum esi famu sunsum mu a yerinnpira.

Naaso, iyi bɛyɛ hɔ, osiandɛ Agyenkwa no dzii akwansiwdze anan no a obotum esiw hɛn sunsum mu kankɔ no konyimdzi do.

1. Owu. Ɔnam N’enyimnyam Owusoɛr do dzii owu do konyim. Ɔsomafo Paul kyerɛkyerɛɛ dɛ, “Na dɛ mbrɛ hɔn nyina wu wɔ Adam mu no, dɛmara so na hɔn nyina benya nkwa wɔ Christ mu.’’2

2. Bɔn. Agyenkwa no dzii bɔn na afɔdzi do konyim ma hɔn a wonu hɔnho nyina. N’ahotsew tum no mu dɔ na ɔtserɛw ara ma Isaiah bɔɔ anohoba dɛ, “Kaansa hom bɔn tse dɛ adaaben mpo a, ɔbɔhoa dɛ esukwankyɛba.’’3

Ber bi, mehyiaa Ahotseweefo apapafo a nna ɔyɛ hɔn dzen dɛ wɔdze hɔn bɔn bɛkyɛ hɔnara hɔnho, a wonnyim ntsi na mbom mfomdo mu ara woetwa Agyenkwa no ɔpon tum no do tsia. Wonnyim no, wɔadan ɔmmbɔadze Werdambɔ no wɔ hɔn adwen mu ma ɔabɛyɛ dza ɔbɔ adze a ɔtɔ sin wɔ hɔn bɔn anaa mberɛwyɛ soronko no ho. Mbom ɔyɛ ɔmmbɔadze Werdambɔ osiandɛ bɔn na mberɛwyɛ biara kã ho na ɔhyɛ mu, na adze bɔn anaa yaw a binom dze ayɛ hɛn no so dɛmara.

Truman G. Madsen hyɛɛ awerɛkyekyer nsɛm yi nsew:

“Sɛ hom mu binom wɔ hɔ a wɔadaadaa hom ma wɔagye edzi dɛ hom atra do a ,… dɛ hom wɔ bɔn no bɔr a ɔnnkɛma hom eetum ayɛ dza nkyɛ hom botum ayɛ bio a —afei hom ntsie me.

“Megye dase dɛ hom nnkotum amim akɔ ase ara yie a Jesus Christ ne kan na nyimdzee no nnkotum edu hom nkɛn. Megye dase dɛ mbertsentsen a nnuhu na mbɔdzenbɔ pɛ ketseketse bi wɔ hɔ no, Ɔwɔ hɔ. Oennsian annkɔ wo gyinabew mu ara; osianee baa ase nyinara, ‘ama oeetum eedua ndzɛmba nyinara mu, nokwar kan no’ [Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 88:6.]’’4

Siantsir kor so a ohia tsitsir dɛ yɛbɛtse Agyenkwa no Werdambɔ na nsunsuando a ɔmmbɔadze ase nye dɛ ntseasee rinyin no na pɛ mbordo dɛ yɛdze bɛkyɛ hɛnho na binom no nyin.

Mpo dɛ bia yɛbɛgye Christ n’ahotsew tum no edzi, asɛmbisa taa ba dɛ: “Mibesi dɛn ehu dɛ wɔdze mo bɔn akyɛ me?’’ Sɛ yɛtse Sunsum ne nkã a, nna ɔno nye hɛn dasefo dɛ wɔdze akyɛ hɛn, anaa dɛ ahotsew kwan no rokɔ do. President Henry B. Eyring kyerɛkyerɛɛ dɛ, “Sɛ atse Sunsum Krɔnkrɔn ne nhyɛdo nkã a … , ebɛfa no dɛ dasefo dɛ Werdambɔ no reyɛ edwuma wɔ w’abrabɔ mu.’’5

Mfonyin
Kwan nnda hɔ

Binom ebisa dɛ, “Naaso sɛ wɔdze mo bɔn akyɛ me a, ebɛnadze ntsi na meda ho tse afɔdzi nkã?’’ Bia wɔ Nyankopɔn n’ehumbɔbɔr mu no afɔdzi ho nkaa yɛ kɔkɔbɔ, sunsum mu “gyae asɛnkyerɛdze’’ a ɔtsetse dɛm a, annyɛ koraa mber bi, ɔbɔ hɛn nkaa dɛ nsɔhwɛ bi da hɛn enyim: “Mma nnyɛ adze a ɔbɛma ayɛ adze bɔn. Hom nyim yaw a obotum dze aba.’’ Nokwar nye dɛ, ɔyɛ dɛ bambɔ, nnyɛ ntsẽa.

Aso, yebotum, akaa hɛn bɔn a yɛrenntse afɔdzi nkã a?

Alma kaa no bɔn, mfe pii mpo a oennu noho ekyir no. Naaso ber a osuii frɛ Jesus gyee ehumbɔbɔr no, ɔkãa dɛ, “Mannkaa me yaw no bio; nyew, mo bɔn ho adwendwen no annhaaw me bio.’’6

Obesi dɛn botum akaa no bɔn na onnkenya yaw anaa afɔdzi? Osiandɛ sɛ yenu hɛnho a “Nyankopɔn woo hɛn.’’7 Dɛ mbrɛ kyerɛwsɛm se no, yɛbɛyɛ, “abɔdze fofor’’8 wɔ Christ mu. Yɛdze nokwar a odzi mu no afei yebotum akã dɛ, “Mennyɛ nyimpa no a ɔyɛɛ nkaano bɔn no. Meyɛ nyimpa fofor a ɔasakyer.’’.

Amandzehu na Yarba horow. Alma hyɛɛ nkɔm dɛ Christ “befir edzi, ɔatse yaw na oehu amandze na obenya nsɔhwɛ ahorow biara bi.’’ Ebɛnadze ntsi a? “Ama ehumbɔbɔr aahyɛ n’abadaa mã, … ama ɔnam honam mu eehu mbrɛ obesi aboa no nkorɔfo dɛ mbrɛ hɔn mberɛwyɛ tse no.’’9

Osi dɛn Yɛ iyi? Ɔtɔfabi a Oyi amandzehu no fi hɔ, ɔtɔfabi a Ɔhyɛ hɛn dzen ma yɛsɔw, na ɔtɔfabi a Ɔma hɛn onnyiewiei nhumu ma yɛatse hɔn su a ɔnnkyɛr ase yie. Joseph Smith hun amandze wɔ Liberty Jail bɛyɛ abosoom eben ekyir no, ewiei no ɔkaa mu suii dɛ, “O Nyankopɔn, ewɔ hen?’’10 Nkyɛ ɔbɛma no mboa hɔnara no, Nyankopɔn buae dɛ, “Me ba, asomdwee nkã wo kra; w’akotorka na w’amandzehu na ɔnnkɛkyɛr; na afei, sɛ esɔw no yie a, Nyankopɔn bɛma wo do wɔ sor.’’11

Afei Joseph tsee ase dɛ nna ɔhwɛ wɔ onnyiewiei nhumu kwan mu a sũahu wenwen yi ketseaba koraa. Ne ntseasee bueii no, ɔkyerɛɛw Ahotseweefo no fi fiadze hɔnara dɛ, “Enuanom adɔfo, hom mma yɛmfa enyigye nyɛ ndzɛmba nyina a hɛn ahom botum; na nkyii yeetum egyina pintsi dze enyidado mapã ahwɛ Nyame no nkwagye.’’12 Osian Agyenkwa no Werdambɔ no ntsi, yebotum enya onnyiewiei nhumu a ɔma hɛn nsɔhwɛ ho nkyerɛase na enyidado ma hɛn mboa.

4. Mberɛwyɛ na Esintɔ. Osian No Werdambɔ ntsi, Agyenkwa no wɔ ahoɔdzen tum, a ɔtɔfabi a wɔfrɛ no dɛ adom,13 a obotum aboa hɛn ma yɛahyɛ hɛn mberɛwyɛ na esintɔ do na dɛm ntsi ɔaboa hɛn wɔ hɛn akwantu mu dɛ yɛbɛyɛ tse dɛ Ɔno pɛpɛɛpɛ.

Moroni so kyerɛkyrɛɛ dɛ: “Nyew, hom mbra Christ hɔ, na hom ndzi mu wɔ no mu, … na ɔnam n’adom do hom edzi mu wɔ Christ mu.’’14 Ɔyɛ dɛ annyɛ yie koraa no nhyehyɛɛ anaa akwanhorow ebien wɔ hɔ ma hɛn wɔ ahoɔdzen tum no ho a obotum atsew hɛnho—ma mpo yeedzi—mu.

Odzi Kan, nkwagye ayɛdze horow no. Kyerɛwsɛm no se hɛn dɛ, “Dɛm ntsi , wɔ ayɛdze yi mu na nyamesu mu tum no da edzi,’’15 Ɔtɔfabi a yɛdwen ayɛdze horow no ho dɛ adze a wɔyɛ wie—a ohia ma hɛn nkwagye ntowdo; mbom nokwar nye dɛ kor biara ma hɛn nyamesu ho kwan a ɔboa hɛn ma yɛbɛyɛ tse dɛ Christ pɛpɛɛpɛ. Mfatoho:

  • Sɛ wonuma hɛn na yɛgye Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze no a, hɛnho tsew—dɛm ntsi yɛyɛ krɔnkrɔn pɛpɛɛpɛ tse dɛ Nyankopɔn.

  • Dza ɔkã ho no, ɔnam Sunsum Krɔnkrɔn do no, hɛn adwen mu buei na hɛn akoma gow ma yetum yɛdwen na yɛtse nkã tse dɛ Ɔno ara yie.

  • Na sɛ wɔsɔw hɛn ano dɛ awarfo a, yebenya “ahengua, ahenman, mpanyindzi, na tumdzi’’16 dɛ akyɛdze fi Nyankopɔn hɔ.

Nhyehyɛɛ a otsĩa ebien ma ahoɔdzen tum yinom nye Sunsum n’akyɛdze. Osian Christ no Werdambɔ no ntsi, yɛfata dɛ yɛgye Sunsum Krɔnkrɔn n’akyɛdze na sunsum mu akyɛdze horow a ɔkã ho no. Akyɛdze yinom yɛ nyamesu suban; dɛm ntsi, aber biara a yenya Sunsum akyɛdze no, yɛbɛyɛ tse dɛ Nyankopɔn ara yie. Ekyingye nnyi hɔ dɛ kyerɛwsɛm no tu hɛn fo mber pii dɛ yɛnhwehwɛ akyɛdze yinom.17

President George Q Cannon kyerɛkyerɛɛ dɛ: “Onnyi dɛ ɔdasanyi biara kã dɛ, “O minnyi ahohyɛdo; ɔyɛ m’awosu.’ Odzi fɔ wɔ mu, ne siantsir ntsi na Nyankopɔn abɔ anohoba dɛ… ɔbɛma akyɛdze a obeyi [hɛn mberɛwyɛ] efi hɔ. … Sɛ hɛn mu biara nndzi mu a, ɔyɛ hɛn asɛdze dɛ yɛbɔ mpaa nya akyɛdze a ɔbɛma yeedzi mu.’’18

No tɔwbɔ no, Agyenkwa no Werdambɔ no ma hɛn nkwa dze hyɛ owu ananmu, “abɔtsir nhyɛ nsõ ananmu,’’19 ayarsa nhyɛ ɔyaw ananmu, na emudzi nhyɛ mberɛwyɛ ananmu. Ɔyɛ sor edur ma wiadze yi n’akwansiwdze na aperdzi.

Agyenkwa ne ɔnnkyebo abrabɔ ne dapɛn a odzi ewiei mu no, Ɔkãa dɛ, “Wiadze mu dze hom wɔ ahohia: naaso hom nhyɛ dzen, medzi wiadze do konyim.’’20 Osiandɛ Agyenkwa no bɔɔ No Werdambɔ no ntsi, biribiara anaa dza osisi anaa nyimpa biara nnyi hɔ—bɔn anaa owu anaa awargu nnyi hɔ—a obotum esiw hɛn kwan ma yennkenya hɛn nkwagye ntowdo, sɛ yesie Nyankopɔn ne mbransɛm no a. Yɛwɔ nyimdzee no, yebotum dze enyigye na nokwar awerɛhyɛmu aper akɔ kan dɛ Nyankopɔn bɔboa hɛn wɔ ɔsor ahwehwɛdze yi mu.

Megye me dasee dɛ nnyɛ dɛ Agyenkwa no Werdambɔ no mmbɔadze wɔ ne ntserɛwee mu nko mbom ɔsõ mpo ankorankor biara do.—dɛ onnkotum nye hɛn asan akɔ Nyankopɔn ne nkyɛn nko, mbom ɔsan so bɛma yɛayɛ tse dɛ Ɔno ara yie—Christ no Werdambɔ no botae a ɔkrɔn no. Megye m’enyisɔ na nokwar dase wɔ ho wɔ Jesus Christ dzin mu, amen.