2010–2019
Hwɛ Nyankopɔn Eguambaa
Ebɔwbira 2019 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Hwɛ Nyankopɔn Eguambaa

Hɛn Kwesida som a wɔasesã no kakra no ma ɔada edzi yie dɛ Ewuradze Edzidzi ayɛdze no, yɛ hɛn dapɛn dapɛn som ne nhyiamu mber krɔnkrɔn mapã no.

Nna morobɔ mbɔdzen ara yie kɛpeem ber a muhun enyisuwa wɔ adwontokuw mbasirmba no hɔn enyiwa mu. Dɛm nyisuwa no kã asɛmpa no ara yie kyɛn mbrɛ mubotum akã.

Ɔmaa n’enyi do fi nsu n’egya, rohwɛ tra dɔm no a wɔdze enyimpi rohwehwɛ ne nsamu enuma no, John, a wɔfrɛ no Onumanyi no, hun no nua, Jesus Nazarethnyi no, wɔ ekyir dɛ ɔagye enyim ara retaataa ba ne nkyɛn ebebisa no dɛm ayɛdze kor noara. Obu mu ara, naaso ma hɔn a wɔbɛn no bɛtse no, John kãa nkamfo no a ɔda ho kitsa hɛn mfe mpem ebien ekyir no: “Hwɛ Nyankopɔn Eguambaa.”1

Yɛnhyɛ no nsew yie dɛ onyia a wɔahyɛ noho nkɔm tsetse dɛ orebesiesie Jesus no kwan mu no ammfrɛ no “Jehovah” anaa “Agyenkwa” anaa “Ɔpomfo” anaa “Nyame Ne Ba” mpo—a ne nyina yɛ dzibew a ɔsɛ. Oho, John saan mu yii tsetse koraa dze no nye annhwɛ a, ma nkorɔfo no hɔn nyamesom amambra nyim no yie no. Ɔfaa eguamba sɛnkyerɛdze a wɔdze bɔ afɔr dze bɔ werdam ma wiadze na nyimpa a wɔahwe ase hɔn bɔn na awerɛhow.

Meserɛ hom ma yɛnkaakaa hɛnho dɛm abakɔsɛm no kakra.

Wɔpaam hɔn fii Eden Ture mu no, nna Adam na Eve hɔn ndaamba ayɛ awerɛhow dodow. Wobue ɔnnkyebo abrabɔ abobow maa hɛn no, wɔtoow bɛkyebo na onnyiewiei nkwa abobow no mu maa hɔnho. Ɔnam mbratõ a wɔgyee enyim yɛe maa hɛn no ntsi, afei honandua no wu ato hɔn, nye sunsum mu a wɔatow hɔn akyen efi Nyankopɔn enyim afebɔɔ no.2 Ebɛnadze na wɔbɛyɛ? Ana wobenya kwan efi awerɛhow yi mu? Yennyim beenu yi dza wɔkaae pɔkyee fii nkyerɛkyerɛ a wonyae ber a nna wɔwɔ ture no mu no, naaso wɔkaa dɛ ɔwɔ dɛ wɔtaa bɔ afɔr ma Nyankopɔn, a wɔdze eguambaa a onndzi dzɛm na noho tsew, hɔn nguankuw mu onyin mbakan.3

Ekyir no bɔfo bi bae bɛkyerɛkyerɛ mu dɛ afɔrbɔ yi yɛ dza wɔahyehyɛ no dada a wiadze Agyenkwa no a Ɔbɛba no , bɔbɔ ama hɔn. Bɔfo no kasaa see dɛ: “Dɛm adze yi yɛ nyia Egya Woo no Kortoo no no n’afɔrbɔ ne saso.” “Dɛm ntsi, … nu woho na bɔ Nyankopɔn ne dzin frɛ no wɔ Ɔba no ne dzin mu daapem.”4 Adom ara, kwan bɛaba a wɔdze befi mu na kwan a wɔdze bɔkɔ kan.

Ɔsor baguabɔ a ansaana yɛreba asaase do mu no, Nyankopɔn bɔɔ Adam na Eve anohoba (nye hɛn nyina) dɛ mboa befi N’Abakamba, Nyankopɔn Eguambaa no a “wofi ahyɛse no wokum no no” a Noho tsew na Onndzii dzɛm no hɔ aba.5 dɛ ma Ɔsomafo John ekyir ɔdze bɛfrɛ No no. Wɔdze hɔn ankasa hɔn nguambaa sɛnkyerɛdze robɔ afɔr wɔ ɔɔnkyebo abrabɔ mu no, nna Adam na n’asefo rekyerɛ hɔn ntseasee na hɔn ngyina do wɔ Jesus, Onyia a Wɔasera no Ngo no No ɔpon afɔrbɔ no mu.6 Ekyir no, sar do ntamadan do no na ɔbɛyɛɛ bia wɔyɛɛ ayɛdze yi, na ekyir no, Solomon ne temple a wobesi no.

Dɛ ɔyɛ nokwar nnuho na abrabɔ a ɔtsen ho sɛnkyerɛdze no, ɔyɛ yaw dɛ, nguambaa nkakramba a wonndzii dzɛm kusum afɔrbɔ no annkɔ do yie, dɛ mbrɛ Ahyɛmu Dadaw no kyerɛ no. Ɔbrapa su a nkyɛ ɔwɔ dɛ ɔkã ayɛdze yinom ho no enntsim annkyɛr koraa. Hom nhwɛ, annkyɛr na onua kum bae, a Cain kum no nua Abel wɔ ebusuasantsen no a odzi kan no mu no.7

Nsɔhwɛ na ɔhaw a ɔtsetse dɛm rokɔ do mfe ɔha pii mu no, ɔnnyɛ nwanwa dɛ ɔsor abɔfo dze enyigye toow ndwom ber a, ewiei no, wɔwoo Jesus—Messiah Nankasa a wɔabɔ Noho anohoba no. No ɔnnkyebo ɔsom edwuma tsiabaa ekyir no, Onyia a Noho tsew kyɛn Apaho eguambaa nyina no siesiee N’esuafo no ma No wu ber, a ɔdze Ewuradze Edzidzi ayɛdze no bɔbɔɔ adze, a ɔyɛ ayɛdze no a wɔhyɛɛ ase wɔ Eden ekyir afamu no abɛyɛ ankorankor dze. Afɔrbɔ bɔkɔ do, ɔbɛgye afɔrbɔdze, mbom ɔbɛyɛ ngyinahɔmadze a ɔdɔ bun mu ara yie, ɔbɛyɛ dza yɛdwendwen ho na akorankor kyɛn eguambaa abakan bɔgya kyi. Ɔsoɛree ekyir no, Agyenkwa no kãa iyi ho asɛm kyerɛɛ Nephifo no dɛ:

“Na hom nnkã bɔgya nngu mmbɔ afɔr mma me bio. …

“…Na afɔr a hom bɔbɔ ama me nye akoma a abobɔ nye sunsum a abotow. Na obiara a ɔdze akoma a abobɔ nye sunsum a abotow bɛba mo hɔ no, ɔno na medze ogya nye Sunsum Krɔnkrɔn bonuma. …

“… Dɛm ntsi hom nnu hom ho,. … ma wɔngye hom nkwa.”8

Mo nuanom na nkyerɛbaa adɔfo, fie asɛmpa adzesũa ntomu a woekenyan no fofor no enyigye mu no, ohia ara yie dɛ yɛkaa dɛ wɔda ho ahyɛ hɛn dɛ “hom nkɔ mpaabɔ fie wɔ me da krɔnkrɔn no mu nkedzi sacrament no.”9 Dza ɔkã yerinya mber yie ama fie asɛmpa nkyerɛkyerɛ ho no, hɛn Kwesida som a wɔahyehyɛ no fofor no woeyi dza ɔyɛ kyinkyinɛnn wɔ nhyiamu nhyehyɛɛ no mu no efi hɔ, wɔ kwan pa a ɔma otsim Ewuradze Edzidzi krɔnkrɔn ayɛdze no do, dɛ ɔyɛ hɛn dapɛn dapɛn som no ne nhyiamu mber no. Ɔsɛ dɛ hɛnara yɛkaa kwan a yebotum adwen mbrɛ Christ sii wui fii akoma a ebubu a ofir adasamba nyina hɔn bɔn na awerɛhow a Nonko soae ne nyina.

Susuampara dɛ yɛkã ho ma wɔsoaa No adzesoa a Ɔmaa owui no, dɛm mber no hia hɛn obu. Dɛm ntsi, wɔhyɛ hɛn nkuran dɛ yɛmbra asɔr ntsɛm na obu mu ara a, hɛn afadze mfata ayɛdze krɔnkrɔn no a yɛrebɛyɛ no. “Kwesida atar pa” wɔayew ne dzibew wɔ ndɛ hɛn mber yi mu, na ɔnam enyidzi a yɛwɔ ma Ɔno a yɛreba N’enyim no, ɔsɛ dɛ yɛsan fa nkaano Kwesida afadze na ahosiesie ber na bea a yebotum no.

Ntsɛmba dze, yebotum eyi abaatan a wɔdze mbofra na Cerelac nye diaper bag na ndzɛmba ndzɛmba sensɛn hɔnho, efi mu, hɛn tsir ayɛ yie dɛ woetum aba asɔr koraa mpo. Yɛwɔ binom so a annyɛ a nna hɔn anyɛmboa akɔtɔ bura mu Ahomgyeda anapa no. Naaso, dɛm nkorɔfo yinom sɛ dakor dakor na wɔmmba ntsɛm a, yɛtse ase, mbom sɛ hɔn anyɛmboa tɔ bura mu Kwesida biara dza a, ɔno yɛbɛkamfo dzendzenndzen dɛ wɔtɔn anyɛmboa no anaa wonsiw bura no.

Dɛm sunsum noara mu no, yɛdze asomafo adze serɛ to hom enyim dɛ hom mma dede wɔ hɛn adan a yɛsom mu no mbra famu. Yɛdɔ dɛ yɛnye hɛnho kasa, na ɔwɔ dɛ yɛyɛ—ɔyɛ asɔr kɔ mu enyigyedze mu kor—naaso onnyi dɛ yɛkasa kɛse wɔ bea a woetu ahyɛ Nyame nsa dɛ wɔbɔsɔr hɔ no ara. Musuro dɛ ahɔho binom a wɔnnkã hɛn Asɔr ho no, ɔyɛ hɔn ahobow dɛ dede na dza ɔnnkyerɛ obu kɔ do wɔ bea a nkyɛ ɔwɔ dɛ mpaabɔ, dasegye, nyikyerɛ na asomdwee tahye hɔ no. Bia ɔyɛ ɔsor so ahobow kakra.

Sɛ baanodzifo no a wɔtsena asetsenae no do wɔ enyim ba ntsɛm koraa ansaana wɔahyɛ nhyiamu no ase, na woetsie ndwom a wodzi kan bɔ no na obu mu ara wɔyɛ fasusu ma hɛn nkaa no so ma yeedzi do a, nkyɛ ɔbɛma sacrament nhyiamu no benya sunsum mu ntowdo. Sɛ wɔkasakasa wɔ asetsenae no do a, onnyi dɛ ɔyɛ hɛn nwanwa dɛ mboanofo no kasakasa. Bishoprikfo a woeyi nkaabɔ a ɔtwe hɛn fi sunsum a yɛdze sɔr no efi hɔ no, yɛda hom ase. Emi, dɛm yi, munnkotum esusu ɔsɔfo bi, tse dɛ Zacharias a—ɔwɔ tsetse Ewuradze ne temple mu, na ɔka karkra ma ɔayɛ n’asɔrfodzi ndzinoa kor pɛ a ɔba wɔ n’abrabɔ mu no—munntum nnsusu nnhu no dɛ origyina afɔrmbukyia n’enyim kakra na wɔakãa hɛn dɛ ndua a wɔasin no ahɛn akansi no ɔka adapɛn esia ma aba do na ɔnnkɛkyɛr na wɔakyerɛkyerɛw edzin.

Enuanom na nkyerɛbaa, dɔnhwer yi wɔdze esi hɔ dɛ ɔnyɛ hɛn dapɛn no mu dɔnhwer kor krɔnkrɔn mapã no. Mbrasɛm do no, yɛboa ano ɔnam ayɛdze a asɔrmba nyina wɔtaa gye no Asɔr yi mu no ho. Yɛyɛ wɔ Ɔno a Ɔserɛɛ dɛ kuraba a ɔrobɔnom no nkyɛ ɔmmpa Noho, naaso Ɔkɔr do akokodur mu osiandɛ Onyim dɛ ɔnam hɛn ntsi onnkotum apa. Sɛ yɛkaa dɛm kuraba no ho sɛnkyerɛdze dɛ bi rebɛn hɛn nkakrakakra dɛm ber noara a, okitsa mfe 11 anaa mfe 12 deaconyi nsa mu a, nkyɛ ɔbɔboa hɛn.

Sɛ dɔnhwer krɔnkrɔn ber no a yɛdze hɛnakasa hɛn afɔrbɔ akyɛdze rebɛma Ewuradze no sõ a, yɛwɔ hɛnankasa hɛn bɔn horow na esintɔ ho dwuma a yedzi; ɔno ntsi na yɛwɔ hɔ no. Mbom hɛn Nyame kwan do awerɛhowdzi yi bedzi mu sɛ yɛkaa akoma a ebubu na esunsum a worisi nkrum a woetwa hɛn ho ehyia no so a. Bia binom nntsena ekyir pii a woesũ—ma oepue anaa wɔ hɔn mu—ber nyina a wɔrotow sacrament ndwom na dɛm asɔfo no hɔn mpaabɔ no. Nkyɛ yɛnhyɛ ho nsew kommyɛ mu na yɛmfa awerɛkyekye kakra na hɛn ayamuyie kuraba ketseaba mfa mbɔ afɔr mma hɔn—anaa mma asɔrba a orusũ na ɔreper a oenntum ammba som no na, sɛ yɛannyɛ ɔsom ndwuma anngye no a, ɔremmba dapɛn no a, ɔreba no so? anaa mma hɛn enuanom na nkyerɛbaa a wɔnnyɛ asɔrmba koraa no mbom wɔyɛ hɛn nuanom na nkyerɛbaa no ɛ? Abrɛfo nnsa wɔ wiadze yi mu da, hɔn a wɔwɔ Asɔr no mu na hɔn a wonnyi mu, ntsi bea biara a ibɔhwɛ no ibohu obi a ne yaw sõ kyɛn dza obotum asoa na ne tsirpaa yɛ dɛ mbrɛ onnkegyaa da. Kwan kor a yɛdze “bɛkaa no aber nyina”10 bɛyɛ yɛbɛkã Oduyɛfo Kɛse no do wɔ No dwuma a ɔmmbɔadze da a ɔdze gye hɔn a wɔasoa hɔn adzesoa na hɔn a wɔrehaw no hɔn yaw.

M’anyɛnkofo adɔfo, ber a yɛbɔ mu, wɔ wiadze nyina mu, dapɛn biara no wɔ dza yɛwɔ enyidado dɛ ɔyɛ Christ no werdam akyɛdze a ɔkrɔn na ɔdze ma wiadze a yɛkɔdo bu no krɔnkrɔn no, nkyɛ yɛdze aba sacrament pon ho no “enyisuwa pii wɔ n’awerɛhow ho [na] yɛatse ne yaw pii no.” Na nkyii ber a yɛdwendwen, yɛbɔ mpaa, na yɛkenyan hɛn ahyɛmu no, nkyɛ yɛafa efi dɛm ber krɔnkrɔn mu no “yeenya abotar ara yie wɔ amandzehu mu, … na ndaase ara yie wɔ mboa ho.”11 Abotar na mboa a ɔtse dɛm no, ,krɔnkrɔnyɛ na enyidaho a ɔtse dɛm no, mobɔ mpaa ma hom nyina wɔ Onyia obubuu nnuhu paanoo a ɔsombo na Ohue ɔpon wenyin no Ne dzin mu, Jesus Christ mpo no, mbɔbɔrhufo kɛse no, na Nyame Eguambaa krɔnkrɔn no, amen.

Nsɛnsin

  1. John 1:29.

  2. Hwɛ 2 Nephi 9:8–9.

  3. Hwɛ Moses 5:5; hwɛ Exodus 12:3–10 so.

  4. Moses 5:7–8; see also Moses 5:9.

  5. Revelation 13:8.

  6. Hwɛ Bible Dictionary, “Anointed One”; hwɛ Kyerɛwsɛm no Kwankyerɛ, “Anointed One,” scriptures.ChurchofJesusChrist.org so.

  7. Ɔyɛ yaw dɛ, Cain a okuum Abel no, ndzeyɛɛ a Satan maa ɔyɛe, bia obefir Cain ebufuw a onyae osiandɛ Ewuradze poow n’afɔrbɔ na Ɔgyee Abel dze no.

    “Nyankopɔn … siesie afɔrbɔ wɔ Ɔno ankasa Ne Ba akyɛdze mu, Ɔno a ɔsɛ dɛ … Obue mbobow no a nyimpa botum edua mu akɔ Ewuradze Ne nkyɛn no. …

    “Ɔnam gyedzi wɔ werdambɔ yi mu anaa ɔpon ho nhyehyɛɛ no, Abel bɔɔ afɔr maa Nyame a, ɔdze anyɛmbowa mbakan a wɔgyee too mu. Cain dze asaase do nduaba bɔɔ afɔr, na wɔanngye annto mu. … [N’afɔrbɔ no nkyɛ ɔwɔ dɛ] bɔgya kyi kã ho” (Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith 2007], 48; hwɛ 107–8) so.

  8. 3 Nephi 9:19–20, 22.

  9. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 59:9.

  10. Moroni 4:3; 5:2.

  11. “More Holiness Give Me,” Hymns, no. 131.