2010–2019
Iyi Begya Akɔ Henfa?
Ebɔwbira 2019 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Iyi Begya Akɔ Henfa?

Yɛyɛ nsanmuyi na adwenpɔwbɔ horow yie sɛ yɛhwɛ nsiananmu horow no a yɛwɔ na yɛdwendwen bea a obegya hɛn akɔ a.

Jesus Christ N’asɛmpa nsanananmu no hyɛ hɛn nkuran ma yɛdwen ndaamba ho. Ɔkyerɛkyerɛ ɔnnkyebo abrabɔ no botae mu na abrabɔ a ɔbɔtoa do no no nokwar. Ɔkyerɛkyerɛ adwenkyerɛ horow a ɔkrɔn a ɔfa ndaamba ho ɔma hɛn ndɛ ndzeyɛɛ ho kwankyerɛ.

Dza ɔbɔ ebira no, hɛn nyina yenyim nkorɔfo a dza ɔfa hɔnho nko nye ndɛ nsɛm, wɔhwer mber ndɛ, wodzi dɛw ndɛ, na wɔnndwen ndaamba ho.

Hɛn ndɛ mber yi na hɛn ndaamba bɛyɛ ahomkã ara yie sɛ ber biara yɛdwen ndaamba ho a. Ber a yɛrobɔ nsɛmpɔw ndɛ no, ɔsɛ dɛ ber biara yebisa dɛ “Iyi begya akɔ henfa?”

I.

Adwenpɔwbɔ binom yɛ ereyɛ biribi anaa erennyɛ hwee ntamu nsanmuyi. Metsee nsanmuyi a ɔtse dɛ iyi bi ho mfatoho wɔ stake ehyiadzi bi wɔ America mfe pii a abɛsen kɔ no.

Osii wɔ esũapɔn campus fɛɛfɛw bi. Nna esũafo mberantsɛ na nkataasia pii aboa ano tsena mfuw no do. Nyia ɔrekã no gyinabew yi ho asɛm no kãa dɛ nna hɔn nyina rohwɛ amokuwa a ɔfow dua fɛɛfɛw bi a no dua kɛse tufutufu a oridzi agor wɔ dua fɛɛfɛw bi ase. Ɔtɔfabi a nna ɔwɔ famu, ɔtɔfabi a ɔfow kɔ sor na osian ase wɔ dua no ho. Mbom dɛn ntsi na dza ɔnnyɛ nwanwa biara yi bɔtwe esũafo dɔm yi?

Nna Irish bɔdɔm kɛse bi atsen no mu da efuw no a ɔbɛn no do. Nna ɔno na esũafo no rohwɛ no, na ɔno so rohwɛ amokuwa no Ber kumaa biara a amokuwa no yew enyido wɔ dua n’ekyir no, bɔdɔm no yɛ nyaa twe ba kan kakra na nkyii ɔayɛ dɛ ma ɔda hɔ ara. Iyi na ɔyɛɛ esũafo no enyigye no. Komm a wɔannkekã hɔnho no, nna hɔn enyi tsim dza ɔreyɛ esi no do.

Ewiei no, bɔdɔm no bɛnee ara yie a otum toow noho na ɔkyee amokuwa wɔ n’anomu. Wɔdze ahobow tsẽaa mu, na esũafo no bi piae baa kan na wɔperee gyee abowa kakraba no fii bɔdɔm no hɔ, naaso nna ɔapa ho. Amokuwa no ewu.

Nkyɛ dɔm no hɔn mu biara botum atoto ne nsa anaa ɔatsẽa mu abɔ amokuwa no kɔkɔ, naaso obiara annyɛ. Hɔn nyina hwɛɛ ber a dza ɔrebesi no rebɛn nkakrankakra. Obiara emmbisa dɛ, “Iyi begya akɔ henfa?” Ber a dza obesi no bae no, hɔn nyina dze twitwi kɔɔr dɛ worikesiw nsunsuando no, naaso nna ɔapa ho. Enyisuwa kyi kosɛkosɛ ara nye dza wotumii yɛe.

Dɛm asɛm yi a osii tse dɛ abɛbusɛm. Ɔfa ndzɛmba a yehu wɔ hɛn abrabɔ mu na hɔn a woetwa hɛn ho ehyia no hɔn abrabɔ mu. Ber a yehu esian horow a ɔrebɛn nkorɔfo anaa ndzɛmba a yɛdɔ hɔn no nyaa no, yɛwɔ nsanmuyi dɛ yɛkasa anaa yɛbɛyɛ ho biribi anaa yɛbɛyɛ komm. Oye dɛ yebebisa hɛnho dɛ, “Iyi begya akɔ henfa?” Gyinabew a nsunsuando no yɛ mprɛmprɛ anaa ɔyɛ dzen no, yennkotum dɛ yɛnnkɛyɛ ho hwee. Otwar dɛ yɛma kɔkɔbɔ anaa mbɔdzembɔ a obekwetsir ho bambɔ a ɔfata, ber a mber daho wɔ hɔ no.

Adwenpɔwbɔ a makã ho asɛm seisei no yɛ ereyɛ biribi anaa erennyɛ hwee ntamu nsanmuyi. Dza ɔtaa si nye ereyɛ ndzeyɛɛ ebien ntamu nsanmuyi. Papa na bɔn ntamu nsanmuyi kã ho, mbom dza ɔtaa ba nye papa ebien ntamu nsanmuyi. Ha so obeye dɛ yebisa bea a iyi begya akɔ. Yɛyɛ nsanmuyi pii wɔ papa ebien ntamu, a ɔtaa fa mbrɛ yebesi bɔhwer hɛn mber. Erobɔ video agor anaa eretext anaa erohwɛ TV anaa erekasa wɔ cell phone do mmuo bi. Naaso iyinom nyina wɔ “kwan-hwer no bo,” ɔkyerɛ dɛ sɛ yɛdze hɛn mber yɛ adze kor a yɛhwer kwan no a yɛdze bɛyɛ kor bi so. Megye dzi dɛ hom tum tse ase dɛ yehia dɛ yeker wɔ adwen mu mber a yɛrohwer wɔ adze kor bi ho, sɛ ɔyɛ papa mapã mpo a.

Mber bi a abɛsen kɔ no mekãa asɛm bi a ne tsir nye “Good, Better, Best.” Asɛnkã no mu no mekãa dɛ “adze bi ye ara no nnyɛ siantsir a ɔsɛ dɛ yɛyɛ. Ndzɛmba apapa pii wɔ hɔ a yebotum ayɛ a ɔbor mber a yɛwɔ a yɛdze bɛyɛ. Ndzɛmba binom ye sen ma oye ara no, na dɛm ndzɛmba yinom na ɔsɛ dɛ ɔgye hɛn asokyɛn ara yie. … Ndzɛmba apapa binom wɔ hɔ a ɔsɛ dɛ yegyaa mu dze san mu yi dza oye sen no anaa dza ɔkrɔn.”1

Hwɛ adze kɔ kan koraa. Adwenpɔwbɔ a yɛyɛ no ndɛ no, ebɛn nsunsuando na obenya ndaamba? Kaa erenya nwomasũa, yerusũa asɛmpa no, yɛridzi sacrament no dze ekenyan hɛn ahyɛmu na temple nkɔree no ho hia a ohia.

II

“Iyi begya akɔ henfa” so hia wɔ dzin a yɛdze bɔto hɛn do anaa mbrɛ yɛdwen fa hɛnho ne nsanmuyi. Dza ohia tsitsir no, hɛn mu kor biara yɛ Nyame ne ba a ɔwɔ hyɛbea dɛ obotum enya onnyiewiei nkwa. Dzin biara ɔda hɛn do no, edwumayɛ, nyimpa su, honandua no su, anaa enyimnyamhyɛ biara nnyɛ afebɔɔ anaa ɔnnsɛ hwee wɔ onnyiewiei mu. Mma hom mmfa edzin ntoto hom do anaa hom nndwen homho wɔ kwan a obesiw botae no a hom bɛper ahwehwɛ no.

Mo nuanom, na me nkyerɛbaa a hom bɔhwɛ anaa wɔbɛkenkan dza mekã wɔ ha yi, mowɔ enyidado dɛ hom bohu siantsir a hom baanodzifo kyerɛkyerɛ hom adze na afotu a yɛdze ma no. Yɛdɔ hom, na hɛn Ɔsor Egya na Ne Ba Jesus Christ, dɔ hom. Hɔn nhyehyɛɛ ma hɛn nye “enyigye ho nhyehyɛɛ kɛse no.” (Alma 42:8) Dɛm nhyehyɛɛ na Hɔn mbrasɛm na ayɛdze horow na ahyɛmudzi no gya hɛn kɔ enyigye na dɛwdzi kɛsenara mu wɔ abrabɔ yi mu na abrabɔ no ɔreba no mu. Dɛ yɛyɛ Egya na Ɔba no asomfo no, yɛkyerɛkyerɛ adze na yetu fo dɛ mbrɛ wɔnam Sunsum Krɔnkrɔn no mu kyerɛ hɛn no. Yennyi pɛ biara kã dɛ yɛbɛkã dza ɔyɛ nokwar na yɛbɛhyɛ hom nkuran ma hom ayɛ dza Wɔahyehyɛ dɛ onnyiewiei nkwa, “akyɛdze a ɔsõ kyɛn Nyankopɔn akyɛdze nyina no,” n’anamɔn kwan no. (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 14:7).

III.

Adwenpɔwbɔ a yɛyɛ no ndɛ a onya nsunsuando wɔ hɛn ndaamba ho mfatoho kor so nyi. Mfatoho yi fa nsanmuyi a yɛyɛ dze bɔ afɔr ndɛ ama yeenya ndaamba botae bi a ohia ara yie.

Cali, Colombia stake ehyiadzi bi ase no, akyerɛbaa bi kãa mbrɛ ɔno na ne barimba a ɔrobɔwar no pɛɛ dɛ wɔwar wɔ temple mbom dɛm mber no temple a ɔbɛn koraa no nna ɔwɔ Peru. Wɔdze mber pii siei ahɛntsia sika no. Ekyir no wɔfoow bɔɔs kɔr Bogotá, naaso ber a wodurii no, wohun dɛ bɔɔs no a ɔrokɔ Lima, Peru no mu ngua nyina ayɛ mã. Nkyɛ wobotum akɔ fie a wɔronnwar anaa wɔbɔwar a wɔronnwar wɔ temple. Hɔn tsir yɛɛ yie, nna nsiananmu kor bi wɔ hɔ. Wobotum afow bɔɔs no akɔ Lima sɛ wɔbɛpɛ dɛ wɔtsena bɔɔs no famu nda enum na adzesaa enum akwantu no nyina. Wɔsaan mu yii dɛ wɔbɛyɛ iyi. Ɔkãa dɛ nna ɔyɛ dzen, etsĩafo mu binom mpo maa wɔtsenaa hɔn ngua do ama woeetum aatsen hɔn mu wɔ bɔɔs no famu.

Akyerɛbaa no ne kasaa no dza okitsaa me nye n’asɛm dɛ ɔyɛ ɔno na no kun hɔn enyisɔ dɛ wotumii kɔɔr temple wɔ kwan yi do, osiandɛ kwan no sesãa n’atsenkã wɔ asɛmpa no ho na atsenkã a wonyaa no wɔ temple awar ho. Ewuradze maa hɔn ntseasee ntowdo a ofi afɔrbɔ mu ba. Ɔhyɛɛ no nsew dɛ nda enum temple akwantu no toow hɔn sunsum mu atsenkã mu mbordo kyɛn hɔn temple nsera pii a wɔammbɔ ho afɔr biara no.

Fitsi mfe pii ekyir a metsee dɛm dasegye no, madwen ho dɛ awarfo kumabaa yinom nkyɛ wɔyɛɛ nsanmuyi forfor bi a ebɛn nsonsonee na ɔbɛba hɔn abrabɔ mu—wɔrennyɛ afɔrbɔ a ohia ana wɔawar wɔ temple mu no.

Enuanom, yɛyɛ nsanmuyi pii wɔ abrabɔ mu a yennkotum akan, binom sõ binom ketseaba bi. Yɛhwɛ ekyir a, yebotum ehu nsonsonee kɛse a hɛn nsanmuyi binom enya wɔ hɛn abrabɔ mu. Yɛyɛ nsanmuyi na adwenpɔwbɔ horow yie sɛ yɛhwɛ nsiananmu horow no a yɛwɔ na yɛdwendwen bea a obegya hɛn akɔ a. Ber a yɛreyɛ no, nna yeridzi President Russell M. Nelson n’afotu do dɛ yɛbɛhyɛ ase a ewiei no da hɛn adwen do.2 Hɛndze, daa, ewiei no wɔ ahyɛmu anamɔn kwan no a odua temple mu kɔ onnyiewiei nkwa, akyɛdze a ɔsõ kyɛn Nyankopɔn n’akyɛdze nyina no.

Megye Jesus Christ ho dase na No Werdambɔ ho nsunsuando na N’onnyiwiei asɛmpa no nokwar nkaa no wɔ Jesus Christ dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Dallin H. Oaks, “Good, Better, Best,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2007, 104, 107.

  2. Hwɛ Russell M. Nelson, “As We Go Forward Together,” Liahona, Ebɔbira 2018, 7.