2010–2019
Yɛreyɛ Ewuradze ne Nsanee ho Ahosiesie
Ebɔwbira 2019 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Yɛreyɛ Ewuradze ne Nsanee ho Ahosiesie

Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ Ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo nko na wɔama no tum na ahyɛdze dɛ ɔnyɛ ahoboaboa a ohia ma Ewuradze ne Mbae a Otsĩa Ebien no.

Adapɛn ebien a ɔreba no, yebedzi Easter. Wusoɛr no si Jesus Christ no krɔnkrɔnyɛ na Nyankopɔn Egya no nokwaryɛ no pi. Hɛn adwen dan kɔ Agyenkwa no do, na yɛdwendwen “N’abrabɔ a onnyi kãbea na No werdam afɔrbɔ kɛse no tum a ɔmmbɔadze ho dɛ, ɔyɛ nokwar.”1 Mowɔ enyidado dɛ yɛbɔdwen Ne ndaamba nsanee no ho so ber a “Ɔbɔhwɛ asaase do dɛ Ahemfo Hen na Oedzi hen dɛ Ewuranom Ewuradze.’’2

Mber bi a abɛsen kɔ wɔ Buenos Aires, Argentina no, menye nyamesom agyedzifo ahorow baanodzifo kehyiaa mu wɔ ehyiadzi bi ase. Nna mfomdo biara nnyi hɔn dɔ ma hɔn fɛfo dasanyi ho. Nna woesi pi dɛ wɔbohuan amandzehu do na wɔaboa epegya nyimpa ma woefi nhyɛ na ohia ase. Modween adasa ho mboa piinara a Asɔr yi ayɛ no, a dwumadzi ahorow kã ho a, wɔnye agyedzifo dodow a wɔwɔ ehyiadzi no ase no abɔmu ayɛ ho. Menyaa enyisɔ a ɔdɔ bun mu maa Jesus Christ N’asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo mba no hɔn papayɛ a ɔma Christsu do nsomee a ɔtse dɛm no, tum ba mu.

Dɛm ber no mu no, Sunsum Krɔnkrɔn no sii ndzɛmba ebien pi do maa me. Odzi kan, honandua mu edwuma a wɔdze rosom ehiadze no hia tsitsir na otwar dɛ ɔkɔ do. Nna enyi nnda dza otsĩa ebien no kwan, naaso nna tum wɔ mu na ɔda edzi pefee. Nna ɔyɛ iyi—sɛ yɛtra ahofama som no a, ohia papaapa dɛ yesiesie wiadze no ma Ewuradze Jesus Christ ne Mbae a Otsĩa Ebien no.

Sɛ Ɔba a, nnyɛ dɛ nhyɛ na nsisi no do bohuan nko, obegyae:

“Na pataku nye eguambaa bɛtsena, na ɔsebɔ nye apɔnkyeba ada hɔ, na nantwiba nye awendadzeba na nantwiba a ɔadɔ seradze atsena fakor; na abɔdomaba egya hɔn. …

“Worimmpira eso wɔrennsɛɛ hɔn wɔ me bepɔw krɔnkrɔn nyinara do; osiandɛ Ewuradze ho nyimdzee bɛhyɛ asaase do mã dɛ mbrɛ nsu kata po do.’’3

Ohia na amandzehu ronnkɔ famu nko, wɔbɛyew:

“Ɔkɔm renndze hɔn bio, na eso nsukɔm renndze hɔn bio; na eso ewia anaa ɔhyew biara rennkã hɔn.

“Na Eguambaa no a ɔwɔ ahengua no finimfin no bɛyɛ hɔn guanhwɛfo, na ɔdze hɔn akɔ nkwa nsubura ho: na Nyankopɔn bɛpepa nyinsuwa nyina efi hɔn enyiwa mu.’’4

Mpo owu ne yaw na awerɛhow befi hɔ:

“Da no abofra biara runnwu kɛpem dɛ obenyin ayɛ akɔdaa; na obenyin akyɛr dɛ dua;

“Na sɛ owu a ɔrennda, ɔkyerɛ dɛ ɔrennka adakamaa mu, mbom ɔbɛsakyer ntsɛmara, na wobohwim no akɔ sor, na n’ahomgye bɛyɛ enyimnyam dze.’’5

Ntsi nyew, hom mma yɛnyɛ dza yebotum nyinara mmfa nhuan amandzehu na awerɛhow do sesei, na yentu hɛnho nsi hɔ enyiberdo mbordo mma ahosiesie a ohia ma dɛm da no a yaw na bɔn bɔbɔ mu aba ewiei, ber a “Christ noara [bedzi] hen wɔ asaase do; na … asaase yi bɛyɛ fofor na oenya ne paradise enyimyam.’’6 Ɔbɛyɛ mponee na atsɛmbu da. Anglican Bishop a ɔwɔ Durham, Dr. N. T. Wright, akã Christ No Werdambɔ, Wusoɛr, na Atsɛmbu no mu dur ho asɛm yie, dɛ wobedzi nsisi do konyim na wɔdze ndzɛmba nyinara atoto yie.

Ɔkãa dɛ: “Nyankopɔn ahyehyɛ da a ɔbɛma ɔbarimba bi a ɔno eyi no no ebu wiadze atsɛn tsen—na iyi ho ntsi ɔama hɛn nyinara awerɛhyɛmu dɛ oenyan ɔbarimba yi efi owu mu. Nokwar nsɛm a ɔfa Jesus Nazarethnyi no ho, na tsitsir ara dza ɔfa no wusoɛr fi owu mu ho no, ɔno nye awerɛhyɛmu ne fapem ho dɛ wiadze no ammba ara kwa. N’ewiei no rennyɛ basabasayɛ; dɛ sɛ yedzi pɛrpɛr ndɛ mber yi mu a nna yɛrennsɛɛ hɛn mber kwa, tse dɛ yɛrobɔ mbɔdzen ara awɔw dan a ewiei no obodwuruw, anaa yeresiesie kaar a ewiei no wɔbɔkɔ akɔ tow akyen. Ber a Nyankopɔn nyaan Jesus fii owu mu no, nna ɔyɛ adze ketseketse a osii, a ewiei atsɛmbu kɛse no a ɔbɛba no gyina ɔno do, ndaamba enyidado … n’aba [no] no wɔ mu. Nyankopɔn kãa no, wɔ kwan a tum dodow wɔ mu a yennsusu da no dɛ, nokwar, Jesus Nazarethnyi no, Ɔno ara nye Messiah no. … Abakɔsɛm mu asɛntsia kɛse no, [Jesus] ɔnoara wɔbɔɔ no etsirmɔdzen na wobuu no atsɛnkyew, a ɔbaa bea a ɔkyerɛe na ɔtwee abakɔsɛm n’etsimɔdzen na atsɛnkyew ɔpepe nyinara bɔɔ mu, ma Ɔaasoa dɛm basabasayɛ, dɛm sum, dɛm etsirmɔdzen, dɛm atsɛnkyew, wɔ no mu, ma no tum no ahwer.’’7

Ber a nna mowɔ ehyiadzi wɔ Buenos Aires a mekãa ho asɛm ahyɛse no, Sunsum no daa no edzi pefee kyerɛ me dɛ Jesus Christ n’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo nko na wɔama no tum na ahyɛdze soronko dɛ ɔnyɛ ahoboaboa a ohia ma Ewuradze ne Mbae a Otsĩa Ebien no.; nokwar, wɔdze saan ananmu ma dɛm botae no. Ana ibotum ehu beebi bio a nkorɔfo no gye ndɛ mber yi dzi dɛ “mber pa amayɛ no” a ɔyɛ Nyankopɔn no nsusui dɛ “wɔbɛkã ndzɛmba nyina abɔ mu kor wɔ Christ mu” a wɔhyɛɛ ho nkɔm no?8 Sɛ hom ennhu nkorɔfo bi hɔ a ɔyɛ hɔn botae dɛ wɔbɛyɛ dza ohia ma atseasefo nye ewufo ayɛ ahosiesie ma dɛm da no, sɛ hom ennhu kuw bi a wɔwɔ ɔpɛ dɛ wotu mber na sika kɛse ara yie dze ama ahyɛmu nkorɔfo mboano aayɛ krado dze ehyia Ewuradze a, hom runnhu no beebiara bio.

Ɔrekasa kyerɛ Asɔr no wɔ 1831 mu no, Ewuradze paa mu kãa dɛ:

“Wɔdze Nyankopɔn n’ahenman ne nsaafee no ama nyimpa wɔ asaase do, na ofi dze kɔ no asɛmpa no bepirepirew efi hɔ akɔ asaase ano nyina. …

“Hom mfrɛ Ewuradze, ama n’ahendzi atserɛw wɔ asaase do, ama hɔn a wɔtse do no aagye, na hom nsiesie homho mfa mma nda a ɔreba no, no mu na Nyimpa Ba no besian dze sor aba asaase do efura n’enyimnyam a ɔhyerɛn no, ebehyia Nyankopɔn n’ahenman a ɔakyekyer no asaase do no.9

Ebɛnadze na yebotum ayɛ no sesei dze esiesie ama dɛm da no? Yebotum ayɛ ahosiesie dɛ yɛyɛ nyimpa kuw yi, yebotum aboaboa Ewuradze n’ahyɛmu nkorɔfo ano, yebotum aboa ma wɔapon nkwagye ho anohoba no a “wɔdze bɔɔ egyanom no,” hɛn ewuakɔr no.10 Otwar dɛ iyinom nyina sisi ara yie ansaana Ewuradze asan aba bio.

Odzi kan, dza ohia ma Ewuradze ne nsanee no yɛ nkorɔfo a wɔayɛ krado dɛ wɔbɛgye No wɔ Ne mbae no. Ɔaakã dɛ hɔn a wɔbɛka asaase do wɔ da no mu “ofi kumabaa do [kesi] ɔkɛse do mpo, … Ewuradze ho nyimdzee bɛhyɛ hɔn mã, na wobohu enyiwa tua enyiwa, na wɔbɛma hɔn ndze do, na wɔdze ndze abɔ mu atow ndwom fofor yi, akã dɛ: Ewuradze dze Zion aba bio. … Ewuradze aboaboa ndzɛmba nyina ano ayɛ no kor. Ewuradze dze Zion fi sor aba famu. Ewuradze dze Zion fi ase akɔ sor.”11

Tsetse mber no, Nyankopɔn faa Zion kuropɔn tsenenee no dze maa Noho.12 Ɔsan so dɛ, nda a odzi ekyir no Zion fofor bɛgye Ewuradze wɔ Ne nsanee no.13 Zion nye akoma a no mu tsew, nkorɔfo a wɔyɛ kor wɔ akoma na adwen mu, wɔtsena ase wɔ tseneneeyɛ mu a ohianyi biara nnyi hɔn mu.14 Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith kãa dɛ, “Ɔwɔ dɛ Zion ne nkyekyeree no yɛ dɛ hɛn botae kɛsenara.’’15 Yedua koryɛ, nyamesu, na ayamuyie do kyekyer Zion wɔ hɛn efiefi, ward horow, nkorbata horow, na stake horow mu.16

Otwar dɛ yɛgye tomu dɛ Zion ne nkyekyeree no si wɔ mber begyabegya mu—“ebufuhyew da, ɔhyew da, amamfõyɛ da, osũ, mmɔnka na kwadwomtwa da; na ɔbɛyɛ dɛ ekyinehyia-mframa, na ɔbɛkata asaase nyinara do, Ewuradze na ɔse’’17 Dɛm ntsi, stake horow ano a hom robɔboa no bɛyɛ “bambɔ, nye guandɔbea ama hom wɔ ehum, nye ebufuhyew a worubohue a wɔrommfora mu egu asaase nyina do no’’18

Dɛmara dɛ nna ɔwɔ tsetse mber do no, asɔrmba “no hyiaa mu mpɛn pii faa akɔnkye, na wɔbɔɔ mpaa, na wɔtwetwee nkɔmbɔ a ɔfa [hɔn] akra ne yieyɛ ho. Na … wodzii paanoo na [nsu], dze kaa Ewuradze Jesus.’’19 Dɛ mbrɛ President Russell M. Nelson kyerɛkyerɛɛ mu wɔ daano Ɔbɛsɛ wiadze mfɛndzanan ehyiadzi mu dɛ, “Botae a Asɔr no wɔ nye dɛ ɔbɔboa asɔrmba nyinara ma woetu hɔn gyedzi wɔ Jesus Christ na No Werdambɔ mu no mpon, wɔbɔboa hɔn ma wɔayɛ na woesie hɔn ahyɛmu a wɔnye Nyankopɔn edzi no, na wɔahyɛ hɔn ebusua ebusua dzen na wɔasɔw hɔn ano.’’20 Na ntsi no, otsĩ mu kã temple ayɛdze, Ahomgyeda no krɔnkrɔnyɛ, daa daa eremee wɔ asɛmpa no mu wɔ fie, a Asɔr ma no abamba, na Asɔr adzesũa a wɔdze ne nyina abɔ mu, no ho hia a ohia ho asɛm. Yɛpɛ dɛ yehu Ewuradze no ho asɛm, na yɛpɛ dɛ yehu Ewuradze.21

Botae a wɔ Zion ne nkyekyeree mbɔdzembɔ mu nye Ewuradze n’ahyɛmu nkorɔfo a wɔabɔ apetse akyɛr no hɔn mboano.22 “Yɛgye dza wɔakã a ɔkyerɛ dɛ wɔbɛkã Israelmba aboa ano, na Ebusuakuw Du no nsanananmu no dzi.’’23 Obiara a obonu noho, ɔagye Christ edzi, na oenuma no no yɛ N’ahyɛmu nkorɔfo.24 Ewuradze Nankasa hyɛɛ nkɔm dɛ ansaana Ɔbɛba no, wɔbɔbɔ asɛmpa no dawur wɔ wiadze ne nyinara25 dze agye [No] nkorɔfo, a wɔyɛ Israel fifo no,’’26 “na nkyii na ewiei no bɛba.’’27 Jeremiah no nkɔnhyɛ no rehyɛ mã.

“Dɛm ntsi, hwɛ, nda bi reba a, Ewuradze na ɔse, wɔnnkɛse bio dɛ, Dɛ Ewuradze a oyii Israelmba fii Egypt asaase no do tse ase yi;

“Na mbom, dɛ, Dɛ Ewuradze a oyii Israelmba fii kwaamu afamu asaase do, na aman a ɔpaam hɔn kɔr hɔ nyina do, tse ase yi: na medze hɔn bɛba asaase a medze maa hɔn egyanom no do bio.’’28

President Nelson awɔw do etsĩ mu dɛ “ [Israel] hɔn mboano no yɛ adze a ohia dodow a ɔrokɔ do wɔ asaase do ndɛ. Adze biara nnsõ nnkyɛn ne kɛseyɛ, adze biara nnhia nnkyɛn no, adze biara so nnkyɛn n’enyimnyam. Na sɛ ifa a, … ibotum ayɛ no mu kyɛfa kɛse bi.’’29 Latter-day Saintfo ayɛ asɛmpakãfo daa. Ofitsi Nsanananmu ahyɛase no mpempem ɔha na wɔagye asɛmpakã ɔfrɛ do; mpempem du rosom sesei. Na, dɛ mbrɛ Elder Quentin L. Cook kyerɛkyerɛɛ sesei no, hɛn nyinara botum dze hɛnho ahyɛmu wɔ akwanhorow a ɔnnyɛ dzen na wɔ daa abrabɔ mu, ɔdɔ mu ara, yɛroto nsa afrɛ binom ma wɔabɛkã hɛnho wɔ asɔr, aserɛserɛ wɔ hɛn efiefi, wɔbɛkã hɛn mfɛfo ho. Mormon Nwoma ne ntsintsiimii no yɛɛ asɛnkyerɛdze no dɛ mboano no ahyɛ ase.30 Mormon Nwoma noara nye edwindadze tsitsir wɔ Israel hɔn mboano na nsakyeree mu.

Dza ɔsan so hia ma Mbae a Otsĩa Ebien ahosiesie nye mponee kɛse dwumadzi ma hɛn ewuakɔr. Ewuradze bɔɔ anohoba dɛ ɔbɔsoma Elijah nkɔnhyɛnyi no ansaana Mbae a Otsĩa Ebien no, “Ewuradze ne da kɛse a ɔyɛ hu,’’ no aba31 dze “eyi … Asɔfodzi no akyerɛ’’ na “ɔdze anohoba a wɔdze bɔɔ egyanom no [a]hyɛ mba no hɔn akoma mu.’’32 Elijah bae dɛ mbrɛ wɔbɔɔ ho anohoba no. Da no yɛ Ebɔbira 3, 1836; nna bea no yɛ Kirtland Ohio Temple. Dɛm bea na dɛm mber mu no, ɔdze asɔfodzi a wɔbɔɔ ho anohoba no, ewufo na nkunnom, nyernom, na ebusua ebusua fi mbasantsen nyina na mfesantsen nyina hɔn nkabɔmu ho mponee nsaafee no mae.33 Iyi nnyi hɔ a, abɔdze ne tsirmpɔw nnkɛhyɛ mã, na dɛm no, “wɔbɔ dom’’ asaase no anaa “ɔbɛsɛɛ koraa.’’34

Mbabun mpaabɔsom a wɔyɛe ansaana Rome Italy Temple worutu ahyɛ Nyame nsa no, mberantsɛ na mbaa bɔbor aha aha a wɔbae no, dze hɔn nkrataa sin a hɔn ewuakɔr hɔn edzin wɔ do no kyerɛɛ President Nelson. Nna wɔayɛ krado dɛ sɛ wobue ara wɔbɛhɛn temple mu ekegyina akɛyɛ ayɛdze ama dɛm ewuakɔr no. Nna ɔyɛ ahomkã mber dodoodo, naaso ɔyɛ edwuma no nkɔdo ntsɛntsɛm dɛ yɛbɛkyekyer Zion ama mbasantsen a woedzi hɛn kan no ne fasusu kor ara.

Ber a yɛper dɛ yɛdze enyimia bɛkyekyer Zion, a hɛn kyɛfa dɛ yɛbɔboa Ewuradze ne mpamufo ano na ewufo hɔn mponee ka ho no, ɔwɔ dɛ yɛhom dze kaa dɛ ɔyɛ Ewuradze n’edwuma na Ɔno na Ɔreyɛ. Ɔno nye wenyin ture no Wura, na yɛyɛ No nkowaa. Ɔserɛ hɛn dɛ yɛmfa hɛn ahoɔdzen nyɛ edwuma wɔ wenyin ture no mu “aber a odzi ewiei’’ yi na Ɔnye hɛn so yɛ edwuma.35 Ebia ɔbɛtsen yie dɛ yɛbɛkã dɛ Ɔma hɛn kwan ma yɛnye No yɛ edwuma. Dɛ mbrɛ Paul kãe no, “Emi na muduae, Apollos na oguguu do nsu; na Nyankopɔn na ɔmaa ndɔbaa no.’’36 Ɔno na Ɔreyɛ N’edwuma ntsɛntsɛm wɔ ne mber mu.36 Ɔdze hɛn mbɔdzembɔ a yɛgye to mu dɛ onndzi mu ridzi dwuma no, wɔ hɛn “ndzɛmba kummaabi,’’ do no Ewuradze dze ndzɛmba akɛse bɔbɔ adze.35

Mberano yi a odzi ewiei na ɔyɛ kɛse no refefa nkankrankakra dze ekodu no nkrɔnee bea—Zion wɔ asaase do, a ɔnye Zion fi sor abɔmu wɔ Agyenkwa n’enyimnyam nsanee no. Wɔama Jesus Christ N’Asɔr tum dɛ onsiesie—na oresiesie—wiadze ama dɛm da no. Na ntsi, Easter yi, hom mma yendzi Jesus Christ no Wusoɛr no nokwar mu a dza ndaamba ɔkyerɛ nyinara kã ho dɛ: Ne mbae a Oribedzi hen asomdwee mfe apem, atsɛmbu tsenenee na atsɛndzi a odzi mu ma obiara, bɛkyebo asetena ma hɔn a wɔatsena asaase yi do pɛn, na onnyiewiei nkwa ho anohoba. Christ No Wusoɛr no nye awerɛhyɛmu koraa no dɛ ndzɛmba nyinara bɛtsen. Hom mma yɛnyɛ edwuma nkyekyer Zion ma da no mbra ntsɛmntsɛm. Jesus Christ ne dzin mu, amen.