2010–2019
Ani rekyhyje rejapo haĝuâ iporâva
Octubre 2017 gua


Ani rekyhyje rejapo haĝuâ iporâva

Ñandejára he´i ñandéve, ñapermasérô Jerovíape ijita ári, py´amokôi ha jekyhyje mbovyvéta ha okakuáta ñande deseo jajapóvo iporâva.

Che hermano ha hermanakuéra ahayhuetéva, arrogá umilda rehe Ñandejára Espíritu oime haĝuâ ñanendive ko´â, añe´ê aja peême. Che korazô henyhe gratitud-gui Ñandejárape, Kóva ha´e itupâo, inspiración ñañandúva´ekue ñembo´e ferviente rehe, sermones inspirados ha jepurahéi angelikáles ñahendúva´ekuére ko conferencia aja.

Abril ohasáva´ekuépe, el presidente Thomas S. Monson, ome´ê marandu, omongu´eva´ekue opavave korasôkuéra múndo jerére, ha che korasô avei. Oñe´e libro de mormón-re .He´i ñandéve ñahesa´yijo haĝuâ ha jajapó haĝuâ ñanerekombo´eva pype. Opromete jadedikárô ára ha ára peteî tiempo jastudia, ñañamindu´u ha jajehesareko haĝuâ mandamientokuéra oîva libro de mormón-pe, jaguerekóta testimonio vital imba´e añete ha itestimonio rehegua oúva Cristo viviéntegui ha ñandeguerekóta salvo ñande tribulación-pe. (Tojehecha “El poder del Libro de Mormón,”Liahona, mayo - 2017, págs. 86–87).

Heta peêicha avei, ahendu profeta ñe´ê, ha´érô guáicha Ñandejára oñe´êva hina chéve Ha avei heta peêicha, adesidi a´obedesévo iñe´ê. Che mitâmí guive aguereko testimonio Mormón Kuatiañe´ê ha´eha Tupâ ñe´ê, Túva ha ta´yra ojehechauka hague José Smith-pe ha oñe´êha hendive, ha Apóstoles antigüedad-pegua ovisita hague profeta Josépe orrestaura haĝuâ llaves del Sacerdocio Ñandejára Tupâome.

Upéva upe testimónio rehe amoñe´ê Mormón Kuatiañe´ê ára ha ára 50 ary ajáma, upéva rupi ikatú Kuri che aimo´â presidente Monson ñe´ê, ha’eha ambué tekovépe ĝuarâ. Péina katu, heta peêcha avei, añandu ñe’ê ha promesa oúva profétagui cheipepirûvo ajapo haĝuâ ñepia´â tuichave. Heta pendehegui oiméne ojapo che ajapóva´ekue: añembo´e tuichave intención rehe, añamindu´u eskritúra rehe mbaretevépe ha añepia´â aservive haĝuâ Ñandejára ha ambue tekovépe hese.

Resultado felis chéve ĝuarâ ha heta peême ĝuarâ, ha´e pe profeta oprometéva´ekue. Umi jajapyhýva´ekue ikonséjo inspirado, ñahendu espíritupe tesakâvépe. Jajuhu peteî poder tuichavéva jaresisti haĝuâ tentasión-pe, ha jaguereko fe tuichave Jesuscristo Resucitádo rehe, iñevangélio ha itupâo oikovéva rehe.

Peteî época oîhápe tuichave conmoción múndope, ko´â testimonio jekakuaa, oguenohê py´amokôi ha jekyhyje ha ome´ê ñandéve py´a guapy. Ñehendu presidente Mónson conséjope, oguereko efectos iporâitereíva chéve ĝuarâ: ñepyrûrâ, Espíritu ha´e oprometéva´ekue oproduci peteî espíritu de optimismo, futúrore ñañemongetárô , okakuaarôjepe conmoción ko múndope. Hapykuéri, Ñandejára ome´ê chéve (ha peême), peteî sentimiento tuichave imborayhu oñandúva umi osufrívare. Ñanandu okakuaáha deseo jarreskatávo ambue kuérape. Peteî deseo ha´eva´ekue esencia misterio ha presidende Monson ñehekombo´e rehegua

Ñandejára opromete mborayhu ambue kuérare ha valor profeta José Smith ha Oliver Cowdery-pe, tembiapo oîva chupekuéra ĝuarâ ijetu´úvaichataha. Ñandejára he´i, valor oikotevêva oútaha ijeroviáre hese i rrókarô.

Ani pehykyje che ra´y kuéra, pejapo haĝuâ iporâva, pe reñotŷva, rembyatýta. Upéicharô reñotŷ ramo iporâva, avei rembiatýta iporâva. Ha avei rembyatýta iporâva nde recompesarâ

“Upeicharô, aní rekyhyje, ejapo iporâva, jepe oñemoî nde contra-pe yvy ha infierno, reime ramo edificado che rróka ári, ndopytaichéne umi mba´e vai.

“Péina ápe, ndaporokondenái; tereho ha anive re peka; ha ejapo porâ tembiapo oñemandáva´ekue ndéve.

“Emaña che rehe opa nde pensamiento rehe, ani nde py´amokôi, ani rekuhyje”

“Emaña umi erída ojehasáva´ekue che kostádo rehe, ha avei klávo rendague che po ha che pýpe; tapende fielke, pekumpli che mandamiento ha pe eredáta réino yvagagua” (D. y C. 6:33–37).

Ñandejára he´i ilíderkuéra restauración guápe, ha he´i avei ñandéve, ñaimé ramo edificado irróka ári, py´amokôi ha jekyhyje imbovyveha ha okakuaa mba´e porâ jejaposére. Ja´aceptávo presidente Monson ñeipepirû, ñaplanteávo testimónio Jesucristo rehegua, ñane korazôme, jajapyhy poder, jepotapy, ha valor jaha haĝuâ ambue tekove reskátepe jajepy´apy´ŷre ñande ñeikotevêre.

Ahecha pe fe, ha pe valor, heta hendápe .miembrokuéra Tupâogua omotenondérô pruebas ijetu´úva. Techapyrâro: aimé Kuri Idaho-pe opêro guare pe dique embalse Teton –regua, ára 5 de junio 1976-pe Oguejy peteî muralla ýre. Heta okañy hógagui.Hetaiterei óga ha negociokuéra oñehundi. Ha katu milagro-pe rehe omano 15 tekove añónte.

Upépe ahecháva´ekue, ahecha tapiaite peteî miémbro Tupâogua oñemantenévo mbaretépe Jesucrísto rróka ári. Imbareté opyta nda´i py´amokôi haguére ha´e oñangarekoha hesekuéra. Ohechagi ipruevakuéra oho haĝuâ oipytyvô ambue tapichakuérape. Ha ojapo mborayhu oñandúva Ñandejárare, ojerure´ŷre rekompensa hese.

Techapyrâro: ojeka ramo guare pe dique embalse rehegua, peteî matrimonio Tupâogua oviahá hina kuri mombyru hógagui, ha katu. Oikuaávo oikóva´ekue rádio rupive, ojapura ojevy haĝua Rexburg-pe, ha. Oho mboyve hógape kuéra, ohecha haĝua mba´eichapa oî, oho oheka ijobíspope oîva´ekue peteî edificio-pe oikóva centro de dirección ramo, oisambyhýva mba´apo auxilio rehegua. Oipytyvô hina Kuri oisaambyhývo heta voluntáriokuérape oĝuahêva camión escolar-pe.

Pe matrimonio, oñemboja Obíspope, ha he´i chupe: Obispo: ko’âgâ rôguâhê, moô ikatu roipytyvô. Ha´e ome´ê peteî familia réra. Pe matrimonio omba´apo lódo ha ýre óga ha óga rehe. Omba´apo hikúai ko´ê guive pytûmeve hetá ára. Ipahápe odeskansa haĝuâ hikuái oho hógape kuéra, Hógakuéra oguerahápa ra´e y, ha ndopytái mba´eve oñemopotî haĝuâ. Upémaro ohojey upépete ijobíspo rendápe ha. Oporandu chupe, Obispo, oîve tekove ikatúvape roipytyvô?

Pe milagro, valor ha Karidad rehegua—Mborayhu añete Cristo rehegua—ojerrepeti ary rehe opa henda múndope. Oiko umi ára sarambípe, persecusiones aja, ha pruebas profeta José Smith oiko haĝuâ Misuri-pe. Oiko Brigham Young oisambyhy haĝuâ éxodo Nauvoo guive ha ohenói haĝuâ Sántokuérape oho haĝuâ opa desierto Estádos Unidos oéstepe oñepytyvô haĝuâ ojupekuéra, okrea haĝuâ Sion Ñandejárape ĝuarâ.

Pe moñe´êrô umi pionéros diario, pehecháta milagro jerovía rehegua, oguenohêva py´amokôi ha jekyhyje, ha Peikuaáta Santos ohejáva´ekue tapykuépe iñintereses-kuéra oipytyvô haĝuâ ambuépe Ñandejára rehe, oho mboyve jey ohecha ijovechakuéra ha iñemity oje ára´ŷre

Ahecha upéichaguaite milagro ramôite Urakán Irma rire, Puerto Rico, Santo Tomás ha Florida-pe, miémbro tupâogua oñembyatýrô guare comunidad ha ambué organizaciones nacionales ndive, oñepŷrû haguâ tembiapo ñemopotî rehegua.

Umi che angirûnguéra Rexburg peguáicha, peteî pareja ndaha’éiva miembro Tupâogua, oñecentrá oipytyvô ikomunidad-pe omba’apo mboyve hóga rehe. Miembro Tupâogua ojeofresévo oipytyvô hagua mokôi yvyramata kakua ombotýva tape hogaregua, upe pareja oexplika oñeñandúha ñemyanguekôipe, upémarô odecidi oipytyvô ambuekuérape, jerovia Ñandejára oproveétaha pytyvo oikotevêva hikuái hogapýpe guarâ. Iména upéi he’i miembrokuéra oguahê mboyve o; ofrese haĝuâ ñepytyvô, ha’ekuéra oñembo’e hina Kuri. Ohupyty kuri hikuái ñembohovái ñepytyvô oĝuahêtaha ha ohupyty ñepytyvô mbovymi aravo oñandu rire pe seguridad.

Ahendu peteî marandu oîha oîva oñepyrûva ohenói miémbrokuéra-pe oipurúva camisetas Manos Mormonas oipytyvôva “Los Ángeles amarillos”. Peteî hermana miémbrova ogueraha iveículo oñemyatyrô haĝuâ, ha karaí oipytyvôva chupe odescribi “experiencia espiritual” oguerekóva’ekue umi tekove ikamisetas sa’yjývandi, oretirá ramo guare yvyramata ho’ava’ekue ijardíngui, ha he’i: “Opurahéi chéve hikuái peteî purahéi he’iva che ha’eha Ñandejára ra’y”.

Ambue oikóva Florida-pe, ndaha’eiva avei miembro Tupâogua, omombe’u Santos de los Ültimos días oguahêha hógape ha’e omba’apo aja ijardínpe oîva’ekue saranmbi-pe, oñeñandu abrumada, ty’aipe hasê potaité jave. voluntariokuéra ojapo, he’i ha’e “añetehápe peteî verdadero milagro”, oservi hikuái ndaha’ei diligénciape añónte, ha katu avei pukavýpópe, ojerure’ŷre mba’eve.

Ahecha pe diligencia ha ahendu umi jepuka, peteî sábado ka’arúma, añemongeta peteî grupo Santos de los últimos días Florídape. Voluntariokuéra omombyta hembiapo kuéra sapy’aite, ambohasa haĝuâ chupekuéra che po añónte. He’i hikuái 90 miémbro ijestákapegua kuéra ojapo hague peteî plan oipytyvô haguâ Florida-pe, upe pyhare ohasava’ekuépe.

Osê hikuái Georgiagui las 4 pyharévete, omaneja heta aravo rire, omba’apo ára pukukue jave, pyhare peve, ha oplanea hikúai omba’apo jeývo ambue ára peve

Omombe’u chéve hikuái oikóva’ekue, pukavy ha rorýpe; Oipotáva hikuái, ha’etevaicha chéve nda agredecevéi chupekuéra oho jey haĝuâ omba’apo. Presidente de Estaka, omomba’apo jey imotosierra ha omba’apo hina kuri peteî yvyramata ho’ava’ekuére, Obispo omboyke aja yvyra rakâ rojupívo auto-pe roho haĝuâ ambue equipo de reskáte rendápe.

Oñepyrûvo pe ára, Roho aja ambue hendápe, peteî karai oñemboja ore rehe, oipe’a iñakâ regua ha ome’ê oreve aguyje umi voluntáriokuérare. He; i: Che ndaha’ei miembro Pende Tupâogua. Ha ndaikatúi aguerovia, ojapóva ore rehe hikuái. Ñandejára tapenderovasa. Voluntário oîva ijykére opukavy ha omongu’e ijati’y, ndaha’eirô guaicha mereceder mba’evéichagua alabansa rehe.

Ha voluntáriokuéra Georgiagua oho aja oipytyvô pe karai ndaikatúiva oguerovia ñepytyvo oguerekóva, heta Santos de los Últimos Días, oguata heta kilómetros sur gotyo, ambue estádo peve oîhápe tekove oikotevêva.

Upe árape chemandu’a ha aikumby porâve profeta José Smith, ñengue profétiko: “Tekove henyhêva Tupâ mborayhúre, noñekonformái ohovasávo ifamília-pe añónte, ha katu oho opa henda múndore, ohovasasévo opaite tekovépe.” ( Tekombo’e presidentes Tupâogua: José Smith [2007], 426).

Jahecha upe mborayhu Santos de los ültimos días rekovépe opaite hendápe. Oiko jave mba’e vai, oimerâe hendápe, Santos de los Últimos Días ojapo donaciones ha omoî voluntarios umi tembiapo humanitarias Tupâomegua. Sapy’ante oñeikôtevẽ ojejerure voluntário-kuérape oha’ârô haĝuâ viaje umi lugar afectádope, tekovekuéra oisambyhýva tembiapokuéra oî peve preparado orrecibi haĝua chupekuéra.

Pe deseo oguerekóva hikuái ohovasávo tapichakuérape, ha’e fruto ojeguerekóva Testimonio Jesucrísto rehegua. Iñevangélio, Itupâo restaurado ha iproféta. Upéva ha’e mba’érepa Ñandejára pueblo nda i py´amokôiri ha ndokyhyjéi. Péva ha’e mba’érepa misionéro kuéra oservi voluntariamente opaite hendápe. Upéva ha’e mba’érepa Túvakuéra oñembo’e ita’ýrakuéra ndive ambue tapicháre. Upéva ha’e mba’érepa lídereskuéra odesafía jóveneskuérape o’acepta haĝuâ Presidente Monson ñe’ê, oprofundisávo ikorasôkuérape Libro de Mormón. Fruto naheñóiri lídereskuéra oporo alentá vovê, ha katu jóvenes há miembro-kuéra oku’évo jerovía rehe. Upe fe, oñemoîrõ práctica-pe, oikotevêva sacrificio, ogueru peteî ambue korasôme ha oheja oñeñandu Tupâ mborayhu.

Ha katu pe Korasô ñemo´ambue , odura jasegirô añóite prefeta konséjo. Japytávo peteî ñeha’â porã rire, pe ñemo´ambue opytáta avei.

Santos de los Últimos Días-gua fieles, omongakuaa ijerovia Ñandejára Jesucrísto rehe, Mormón Kuatiañe’ê rehe, Tupâ ñe’êicha ha restauración Sacerdócio rehegua itupâo añeteguápe. Pe testimónio ñemongakuaa, ome’ê ñandéve hetave valor ha jepy’apy ambue Tupâ ra’ykuérare. Ha katu desafío ha oportunidades opytáva tenonde gotýo oikotevêvéta.

Ndaikatúi jaikuaa detalles, ha katu jaikuaa ikatúva oiko. Jaikuaa últimos días-pe múndo oîtaha sarambípe. Jaikuaa oiméhaichagua problema oúva-pe, Ñandejára omosambyhýtaha Santos de los ültimos días ifiélesva-pe ogueraha haĝuâ Jesucristo evangélio opa Távape, tribu , ñe’eme ha Tava’ípe. Ha jaikuaa, Ñandejára discipulos añetéva idígnotaha ha oimétaha ñembosako’ipe orresivi haĝuâ chupe ou jey vôve. Ndajakyhyjéi va’erâ.

Jepe oimêrô ñamongakuaa ñande jerovia ha valor ñane korasôme, Ñandejára oha’arôve ñande hegui ha generaciones oúva’erâgui. Ha´ekuéra oikotevêta imbarete ha ivalienteve, ojapótagui mba’e tuichavéva ha hasyvéva jajapóva’ekuegui ñande. Ha oha’âta peteî oposición tuichavéva pe iñañavagui , ñande ángape ĝuarâ ndive.

Ñandejára ohechauka senda ogueraháva optimismo-pe: “Emaña che rehe opaite pensamiéntope; aní nde py’amokôi, ani rekyhyje” (D&C 6:36). Presidente Monson he’i ñandéve mba’éichapa jajapóta. Ñameditáva’erâ Mormón kuatia ñe’ê rehe ha profétakuéra ñe’ênguérare ha ñamoî en práctica. Ñañembo’e tapiaite. Ta ñande creyente va´erâ ha Jaservi Ñandejárape opaite ñanekorâso, alma, mente ha fuersa rehe. Ñañembo’eva’erâ opaite ñane korazô ha energía rehe, don de karidad, ha Cristo mborayhy añeteguávagui (tojehecha Moroni 7:47–48). Ha upéva ári jey, ñande konstante ha persisténte va’erâ jasegívo consejo profético.

Tape hasy vovê, ikatu ñakonfía Ñandejára promesa rehe. Promésa Presidente Monson ñaneromandu’ava tapiaite, omosýiva Salvador: “Ha ojapyhýva, upépe che aiméta avei, aháta haguére nde renonderâpe”. Aiméta nde ykére opa hendá gotyo, ha che espíritu oîta nde korasôme ha che ángeleskuéra pende jerére, pende jokó haĝuâ (D&C 84:88).

Atestifika Ñandejára ohoha pende renondépe, oimérô peîmehi´óbrape. Sapy’ante peê ha’eta Ñandejára omboúva ángeleskuéra ojojko haĝuâ tapichakuérape. Sapy’ate peê ha’eta peiméva angeleskuéra osostenéva apytépe. Ha katu tapiaite peguerekóta ijespíritu pene Korasôme, oñepromete háicha servicio sacramental-pe . Pe obedeceva’erâ añónte imandamientokuéra.

Ära iporâvéva Tupâ Réino yvy ape ári oú potaite. Oposición omombaretéta ñande jerovia Jesucrísto rehe, upéicha oho hese profeta José Smith guive. Jerovia, tapiaite oity kyhyjépe. Ñaimévo oñondive jaguereko unidad. Pende oraciónkuéra oñehendu ha oñembohovái peteî Tupâ marangatúre. Ndo kevýi ha ndokéi.

Atestifika Tupâ ñande Ru oikovéha, ha oipota peê pehojey hógape hendápe. Kóva ha’e Tupâo añetegua Ñandejára Jesucristo mba’e. Ha’e pendekuaa, pende rayhu, ha oñangareko pende rehe. Ha’e o’expia pende pekádo ha che mba’éva, ha opaite Ñande Ru Yvagagua ra’ype. Jasegi chupe ko ñande rekovépe ha jaservi ñane prójimo-pe, p eva ha’e, tape añoite ñandegueraháta vida etérnape.

Atestificá â mba’ere, ha aheja peême che bendición ha che mborayhu, Jesucrísto rérape. Amén.