2010–2019
Pe Libro de Mormón: Mba’éichava’erãmo’ã nde rekove hese’ỹ?
Octubre 2017 gua


Libro de Mormón: ¿Mba’eichava’erãmo’ãpa nde rekove hese’ỹ?

Peteĩ manera milagrosa ha singular-icha, pe Libro de Mormón ñanembo’e Jesucristo ha Iñevangelio

1986-pe añe’invita ame’ẽ hağua peteĩ conferencia especial peteĩ universidad Accra, Ghana-peguápe. Upépe aikuaa heta dignatario, uvei peteĩ rréi peteĩ tribu africana-pegua. Roñomongeta aja conferencia mboyve, upe rréi he’i chéve iñintérprete rupi, ombohasáva chéve ğuarã; che ambohovái upe intérprete-pe, ombohasáva che ñembohovái rréipe.

Conferencia rire, pe rréi oñe’ẽ chéve, ha katu ko jave iñintérprete’ỹre. Che sorpresa-rã, oñe’ẽ chéve inglés porãme, ¡peteĩ pronunciación exquisita-re, ha’emíta!

Pe rréi ha’etévaicha oñemondýiva. “Ha katu, ¿mávaiko nde?”, oporandu.

“Peteĩ Apóstol ordenado Jesucristo-re”, ambohovái.

Pe rréi oporandu: “¿Mba’e ikatu chembo’e Jesucristo-gui?”.

Ambohovái peteĩ porandúre: “¿Ikatu piko aikuaa mba’e reikuaámava Chugui?”.

Rréi ñembohovái ohechauka ha’eha peteĩ Biblia estudiante serio ha ohayhúva Ñandejára.

Upémarõ aporandu chupe oikuaápa Jesucristo ministerio-gui Amérika ymaguare apytépe.

Aimo’ã haguéicha, he’i nahanirĩha.

Amyesakã chupe, Icrucifixión ha resurrección rire, Ñandejára ohohague umi tekove ymaguare Amerikagua apytépe, ombo’ehápe Iñevanhélio, omohenda Itupao ha ojerure Idiscípulokuérape togueraha peteĩ registro Iministerio-gui ijapytepekuéra.

“Upe registro”, ambojoapy, “ha’e pe jaikuaáva Libro de Mormón ramo, ha’éva ambue Jesucristo testamento ha peteĩ libro de Escrituras Biblia-ichagua”.

He’ikuévo péicha pe rréi ohechauka tuicha interés. Ajere presidente de misión chemoirŭva gotyo ha aporandu chupe orekópa peteĩ Libro de Mormón ejemplar extra hendie, ha oipe’a peteĩ imaletín-gui.

A’abrí 3 Nefi capítulo 11-pe ha mokõivéva, upe rréi ha che, romoñe’ẽ pe Ñandejára sermón nefita-kuérape; upémarõ arregala chupe upe libro. Iñembohovái opytáta araka’eve ğuarã peteĩ hendápe che akã ha che korasõme: “Ikatúkuri reme’ẽ chéve diamante térã rubí, ha katu ndaipóri ovalevéva ko Ñandejára Jesucristo jeikuaavégui”.

O’experimenta rire umi Ñandejára ñe’ẽ poder oĩva 3 Nefi-pe, upe rréi he’i: “Añekonverti ha añeuní ramo Tupaóre, aguerahapaitéta che tribu chendie”.

“O, rréi”, ambohovái, “ndoikói upéicha. Pe conversión ningo peteĩ asunto individual. Ñandejára oministra nefita-kuérape peteĩ teĩ; káda persona omoğuahẽ peteĩ testimonio Jesucristo evangelio-gui”1.

Imágen – Ta’anga
Jesucristo ministerio nefitakuéra apytépe

Che hermano ha hermana-kuéra, ¿mba’eichaite pevépa ha’e pe Libro de Mormón peẽme ğuarã? Oñeme’ẽrõ peẽme peiporavo diamante ha rubí térã pe Libro de Mormón, ¿mba’e peiporavóta? Añetehápe, ¿mba’e oreko tuichave valor peẽme ğuarã?

Penemandu’a pe sesión domingo pyharevegua Conferencia General abril 2017-pe, presidente Thomas S. Monson ojerure’asýrõ “káda día opavave ja’estudia ha jajepy’amongeta pe Libro de Mormón-pe ñembo’e espíritu reheve”2. Heta oĩ ombohováiva ko ñande profeta jerure’asy.

Peheja ta’emi peẽme ni che ni Riley, orekóva ócho áño, ndoroikuaái kuri ojepe’ataha oréve peteĩ fóto. Pemaña Riley olee jave peteĩ Libro de Mormón ejemplar peteĩ marcador ñepytyvõme he’íva hese inglés-pe: “Che ha’e peteĩ Tupã ra’y”.

Imágen – Ta’anga
Presidente Nelson ha Riley o’estudiávo escritura-kuéra

Mba’e tuichaitéva oiko peteĩ Tupã ra’y oñeha’ãvo oikuaave Chugui ha Ita’ýra Ojehayhuetévagui. Ndaipóri tenda oñembo’ehápe hesakã porã ha mbaretépe ko’ã añetegua pe Libro de Mormón gui.

Presidente Monson ome’ẽ guie ñandéve peteĩ rréto ojapo sei mese, añeha’ãkuri asegi ikonseho. Opa mba’e apytépe, ajapo lista umi mba’épa pe Libro de Mormón ha’eha, mba’e o’afirma, mba’e orrechasa, mba’e ohupyty, mba’e omyesakã, ha mba’e orrevela. ¡Ñemaña pe Libro de Mormón umi léntere ha’ékuri peteĩ ejercicio omyesakãva ha inspirador! Arrekomenda peẽme peteĩ teĩme.

Umi sei mése aja, a’invita heta atýpe—avei umi che hermano-kuéra Cuórum de los Doce-pegua, misionero-kuéra Chile-pegua ha umi presidente de misión ha hembirekokuéra oñembyatýva Argentina-pe— ojepy’amongeta hağua mbohapy porandúpe ohóva ojuehe ko árape po’instáva pekonsidera hağua:

Peteĩha, ¿mba’eichava’erãmo’ã pende rekove pereko’ỹ rire Libro de Mormón? Mokõiha, ¿mba’e ndapeikuaaiva’erã mo’ã? Ha mbohapyha, ¿mba’e ndaperekoiva’erãmo’ã?

Umi ñembohovái kyre’ỹ ko’ã atýgui ou korasõitégui voi. Ko’ãva hína ikomentariokuéra:

“Libro de Mormón’ỹre chekonfundiva’erãmo’ã umi mbo’epy ha temimo’ã contradictoria-va hetaite mba’ére. Aimétakuri aikuaa’ỹ mboyve ramoguare Tupao, ahekávokuri kuaapy, fe ha esperanza”.

Ambue persona he’i: “Ndaikuaamo’ãikuri mba’e papel-pa oreko Espíritu Santo che rekovépe”.

Ambue: “¡Na’entendéi hesakãva’erãmo’ãkuri che propósito yvy ári!”.

Ambue ombohovái: “Ndaikuaamo’ãikuri oĩha peteĩ progreso ohovéva ko tekove rire. Libro de Mormón rupi aikuaa añete oĩha tekove ñemano rire; Péva ha’e pe méta paha amba’apóvare”.

Ko comentario paha chemomandu’a che rekovére umi dékada ohasava’ekuépe, ha’évo peteĩ cirujano residente imitãva. Peteĩva umi responsabilidad circunspecta apytépe peteĩ cirujano orekóva sapy’ánte Niko ha’e mba’éichapa omombe’úta familia-kuérape omanoha pe ohayhúva. Amba’apo peteĩ hospital orekóvape peteĩ sala especial ipare acolchada-va umi familiare-kuéra ikatuhápe omoğuahẽ ãichagua noticia. Upépe, oĩ ohechaukáva iñembyasy ombotávo umi pare acolchada-vare iñakã. Mba’éichaitépa ambo’ese chupekuéra ñemanógui, hasy ramo jepe omanóva deudo-pe ğuarã, ha’e peteĩ parte oñeikotevẽva ñande existencia inmortal-pe ğuarã. Pe ñemano opermiti ñandéve japrogresa mundo oúvape3.

Ambue persona ombohováiva che porandu he’i: “Che ndarekoiva’ekue tekove alee peve Libro de Mormón. Añembo’e ha aha ramo jepe tupaópe opa che rekove aja, Libro de Mormón chepytyvõ añemongeta añete hağua che Ru Yvagaguándi ñepyrŭrã”.

Ambuéva he’i: “Libro de Mormón’ỹre ndaikatumo’ãikuri a’entende Ñandejára ndaha’éi opadesentehague che pekadokuérare, sino ikatuha avei chemonguera umi hasýva ha ambyasývagui ”4

Ha ambueve: “Ndaikuaáiva’erãmo’ã jarekoha profeta-kuéra ñanemboguatáva”.

Ñañapymi meme umi Libro de Mormón añeteguápe ikatu ha’e peteĩ experiencia okambiáva ñande rekove. Peteĩ ore ñéta misionera, hermana Olivia Nelson, opromete peteĩ investigador-pe oleévo Libro de Mormón ára ha ára, oho porãvetaha chupe universidad exámen-kuérape. Ha’e ojapo ha oho porãve chupe.

Imágen – Ta’anga
Hermana Olivia Nelson

Che hermano ha hermana-kuéra pejehayhuetéva, atestifika Libro de Mormón ha’e añeteha Tupã ñe’ẽ. Oreko ñembohovái umi porandu ñandepy’apyvévape ğuarã ko tekovépe; ombo’e Cristo doctrina5. omyasãi ha omyesakã heta umi añetegua “hesakãha iporãvéva”6 okañy’akue heta siglo aja ha heta Biblia traducción-pe.

Libro de Mormón ome’ẽ pe entendimiento-ve ha autorizado Jesucristo expiación-gui ikatúva ojejuhu. Ombo’e pe ñenasẽ pyahu significado añete. Libro de Mormón-pe jaikuaave Israel esparcido ñembyatýgui ha jaikuaa mba’érepa ñaime yvy ári. Ko’ã ha ambue añetegua oñembo’e tuichave poder ha persuasión reheve Libro de Mormón-pe oimeraẽva ambue libro-gui. Libro de Mormón oreko Jesucristo evangelio poder. Punto.

Libro de Mormón ohesape umi Mbo’ehára ombo’éva ha ohechauka umi adversario táctica7; ombo’e doctrina añete ombogue hağua umi tradiciones religiosas añetegua’ỹva, pe ha’eháicha oñemongarai avy mitã michĩme8; ome’ẽ sentido tekovépe ñandeguerahávo ñamedita tekove apyra’ỹva potencial-reha peteĩ “felicidad opa’ỹva”9; omongu’i umi creencia añetegua’ỹva ikatuha ojejuhu felicidad iniquidad-pe10 ha pe bondad individual ha’eha pe oñeikotevẽva ojejevy jey hağua Tupãme11; oity araka’eve ğuarã umi concepto añetegua’ỹ pe revelación opamava’ekueha Biblia ndive ha yvága ojeselláma hague ko’ağarõ ğuarã.

Apensárõ Libro de Mormón-re, apensa pe ñe’ẽ poder-re. Umi añete Libro de Mormón-pegua oreko poder omonguera hağua, oporombopy’aguapy, omyatyrõ, oipytyvõ, omombarete, okonsola ha o’anima hağua ñane ánga.

Che hermano ha hermana-kuéra pejehayhuetéva, apromete peẽme ára ha ára, o’estudiáva pe Libro de Mormón ñembo’e espíritu reheve,— ára ha áraojapyhýta decisión iporãvéva. Apromete pemeditávo umi pe’estudiávape, ojepe’ataha yvága ventanakuéra ha oñemoğuahẽta ñembohovái porandukuéra penemba’évape ha ome’ẽta dirección hekovépe. Apromete peẽme ára ha árapeñapymírõ Libro de Mormón-pe, peimetaha vakunádo umi mba’e vai ko áraguápe kóntrape, uvei pe plaga hakuáva pornografía ha ambue adicciones rehegua oñemohatãva apytu’ŭme.

Ahendu vove oje’e, chete ha’évo avei, oje’érõ: “Aikuaa Libro de Mormón añeteguaha”, ha’ese: “¡Iporãite, ha katu ndohupytýi!”. Tekotevẽ ñañandu pypuku “hyepyvehápe” korasõme,12 Libro de Mormón ha’e, duda’ỹre, Tupã ñe’ẽ. Ñañandu pypukueteva’erã araka’eve ikatu’ỹ hağuáicha jaikove upe ñeñandu’ỹre. Ja’évo presidente Brigham Young-icha (1801–1877): “Aipota siete arasu ñe’ẽpuúicha amombáy gente-pe”13 añetegua ha Libro de Mormón poder-pe.

Ñaikotevẽ taha’e ko misionero mitãicha ojapóva servicio Europa-pe ha okonecta pypukuetéva Libro de Mormón añeteguándi pe, literalmente, odisparáva peteĩ ko libro sagrado ejemplar reheve pe kuimba’e ha’e ha iñirŭ oikuaa ramóva peve peteĩ parque-pe.

Imágen – Ta’anga
Misionerokuéra odisparávo

Atestifika José Smith ha’e ha ha’ehague upe profeta última dispensación-pegua; Ha’ehague pe ombohasava’ekue ko sánto libro Tupã don ha poder rupi. Kóva ha’e pe libro ñanepytyvõtava ñambosako’i hağua ko mundo Ñandejára jeju mokõihápe ğuarã.

Atestifika Jesucristo ha’eha Tupã oikovéva Ra’y añete. Ha’e ñande Salvador ha Redentor, ñane ejemplo tuicha ha ñande Abogado Túva renondépe. Ha’e pe Mesías oñepromete’akue, pe Mesías yvy ári, ha’étava Mesías milenio-pegua. Atestifika opa che ángare pe Libro de Mormón ñanembo’eha Jesucristo ha Iñevanhéliore peteĩ manera milagroso, guasu ha singular-icha.

Aikuaa presidente Thomas S. Monson ha’eha Tupã profeta ko’áğagua yvy ári. Ahayhu chupe asostene opa che korasõ reheve, ha upévagui atestifika Jesucristo réra sagrado-pe, amén.

Presidente Nelson lista-kuéra Libro de Mormón rehegua

Pe Libro de Mormón ha’e:

  • Ambue Jesucristo testamento. Ihaihára principal-kuéra—Nefi, Jacob, Mormón, Moroni—ha imbohasahára, José Smith ha’ékuri hikuái opavave Ñandejára testigo.

  • Peteĩ registro iministeriogui umi gente oikova’ekue Amérika ymaguare apytépe.

  • Añete, o’atestiguaháicha Ñandejaraite.

Pe Libro de Mormón o’afirma:

  • Pe Túva Yvagagua ha Ita’ýra Ohayhuetéva, Jesucristo, identidad individual.

  • Adán je’a ha Eva arandu tekotevẽ, ikatu hağuáicha kuimba’ekuéra ojuhu gozo.

Pe Libro de Mormón orrefuta nociones umia:

  • Pe revelación opaha Biblia-pe

  • Mitãra’y oikotevẽ ñemongaraíre.

  • Felicidad ojejuhukuaa maldad-pe.

  • Pe bondad individual ohupyty exaltación-rã. (umi ordenanza ha convenio-kuéra oñeikotevẽ)

  • Adán je’a omongy’a humanidad-pe "pekádo original reheve".

Mormón kuatiañe’ẽ okumpli umi profecía bíblicas umía :

  • "Ambue ovechakuéra" ohendúta Iñe’ẽ.

  • Tupã ojapóta "peteĩ obra maravillosa ha peteĩ prodigio", oñe’ẽvo " polvo guie".

  • Pe " Judá yvyra" ha pe " José yvyra" oikóta peteĩ ramo.

  • Israel isarambipáva oñembyatýta "umi ára pahápe" ha mba’éichapa oikóta.

  • Pe yvy herencia rehegua José linaje-pe ğuarã ha’e hemisferio occidental.

Pe Libro de Mormón omyesakã nociones ko’ãvaicha:

  • Pe existencia preterrenal.

  • Ñemano. Ha’e peteĩ componente oñeikotevẽva tuichaite Tupã plan de felicidad-pe ğuarã.

  • Pe existencia posterrenal, oñepyrŭva paraíso-pe

  • Mba’eicha pe tete resurrección, oñembyatýva espíritu-ndi, oiko chugui pe ánga omano’ỹtava.

  • Mba’eicha Ñandejára ñandehusgáta ñane rembiapo rupi ha ñane korasõ potapýre.

  • Mba’èichapa umi ordenanza-kuéra ojejapo porã: ejemplo ramo, ñemongarai, Santa Cena, ha mba’éichapa oñeme’ẽ Espíritu Santo.

  • Pe Jesucristo Expiación.

  • Pe Resurrección.

  • Umi ángel-kuéra rembiapo importante.

  • Pe sacerdocio naturaleza eterna.

  • Mba’éichapa pe comportamiento humano isuseptibleve ñe’ẽ poder-pe espada poder-gui.

Pe Libro de Mormón orrevela momarandu ojekuaa’ỹ raẽva’ekue:

  • Umi ñemongarai ojejapova’ekue Jesucristo onase mboyve.

  • Umi templo-kuéra ojejapo ha ojepuru’akue umi tekovekuérare Amérika ymaguarépe.

  • José, 11º Israel ra’y, opreve pe José Smith papel profético.

  • Nefi (600–592) C mboyve ohechákuri pe Amérika descubrimiento ha colonización.

  • Umi Biblia parte hesakãva ha preciosa okañyva’ekue.

  • Cristo resape oñeme’ẽ káda yvypórape.

  • Pe albedrío importancia ha pe oposición tekotevẽ oĩ opa mba’épe.

  • Advertencias “combinaciones secretas” rehegua