2010–2019
Jajohayhu ojupe Ha’e ñanderayhu haguéicha
Octubre 2017 gua


Jajohayhu ojupe Ha’e ñanderayhu haguéicha

Jaservívo ha ñaperdonávo ñande rapichakuérape mborayhu añete reheve ikatu ñañemonguera ha ñañemombarete ñavence haĝua ñande desafio-kuéra.

Última cena aja pe Salvador ome’ẽ peteĩ mandamiento pyahu Idiscipulokuérape, he’ívo:

“Un mandamiento nuevo os doy: Que os améis unos a otros; como yo os he amado, que también os améis los unos a los otros. “Peteĩ mandamiento pyahu ame’ẽ peẽme: Tapejoayhújoaite; che porohayhuhagueicha, ha avei péicha pejojoayhu.

“Ha péicha rupi opavave oikuaata peẽ ha’eha che discípulo, pejojoayhújoaiteramo.”1

Salvador discipulokuéra orrecibi peteĩ mandamiento pyahu ojapove haĝua peteĩ mba’e, ko mba’e he’iseva mba’e iporãvéva, ha imarangatuvéva. Upe mandamiento pyahu ha mba’e jerure ko Iñe’ẽme he’iva: “che porohayhu haguéicha”.

Mborayhu ha’e acción, mborayhu ha’e servicio.

“Pe mborayhu ha’e peteĩ temiandu devoción pypuku, interés ha afecto rehegua. Tupã mborayhu Ita’yrakuérare techaukaha tuichavéva oĩ Jesucristo expiasiõ infinito-pe”2.“Tupã ohayhu’eteva yvyporakuérape”, Juan ohaiva’ekue, “Ha’e ome’ẽ va’ekue Ita’yra Unigénito, opa umi ojeroviava Hese anive okañyti, ha tohupyty tekove opave’ỹva”3. “Mborayhu Tupãre ha hapichakuérare ha’e peteĩ caracterista oguerekóva umi Jesucristo discipulokuéra”4.

Ojapo algunos años, ore nieto tuichavéva, Jose, oguerekorõ guare 4 año, ha’e ojuga hína che rembireko ndive. Opuka ha ojediverti aja oñondive, ore nieto oporandu chupe: “Abuela. “¿Nde cherayhu? ”

Ha’e ombohovái: “Heẽ, Jose, che rohayhu”.

Upéi ha’e oporandu jey: “Mba’éicha piko reikuaa cherayhuha?

Ha’e omombe’u chupe hemiandu ha avei he’i chupe opa mba’e ojapova’ekue ha oĩva dispuesta ojapóvo hese.

Upéi, che rembireko oporandu Jose-pe umi porandu, incluyendo pe porandu: “¿Mba’eicha piko reikuaa cherayhuha?”

Peteĩ mbohovái inocente ha katu sincera, ha’e he’i: “Rohayhu añandugui che korasõ ryepype”. Pe comportamiento amoroso oguerekova’ekue Jose ijabuela ndive upe ára ha tapiaite ohechauka mborayhu ha’eha peteĩ combinación acción ha sentimiento pypuku reheve.

Rey Benjamin ombo’e: “Ha péina ápe, ha’e peẽme ko’ã mba’e penearandu haĝua; peikuaa haĝua peime jave pende rapicha pytyvõme, peimehánte pende Tupã pytyvõme”5.

Ko mundo ko’áĝagua henyhẽva jehasa’asygui diferente circunstancia rupi, jaguerahaukarõ peteĩ mensaje de texto peteĩ ta’anga’i divertido térã ñamoĨ peteĩ ta’anga ko’ã ñe’ẽ reheve: “Rohayhu”, iporã ha ovaleterei. Ha katu heta ñande apytépe jajapova’erã ha’e jaheja ñande celularkuéra, ha ñande po ha ñande py reheve ñaipytyvõ umi oikotevẽvape. Mborayhu servicio’ỹre ha’e fe obra’ỹre; añetehápe omano.

Mborayhu he’ise ñaperdona.

Pe Cristo mborayhu potĩ, ha’eva pe karida,6 ñaneinspira  ja’actua haĝua ha ñame’ẽ servicio, ha avei jaguereko haĝua mbarete ñaperdona haĝua, oimporta’ỹre la situación. Pehejame takomparti penendive peteĩ experiencia opoko ha okambiava’ekue che rekove.Ted ha Sharon, Cooper tuvakuéra ome’ẽ cheve permiso akomparti haĝua pe ojehuva’ekue ifamiliape ojapoma 9 año. Amombeúta upe experiencia Ted, Cooper túva punto de vista guive:

21 de agosto 2008-pe ha’ékuri primer dia de clase ha mbohapy Cooper hermanokuéra tuichavéva: Ivan, Garret ha Logan, oĩ hína paradape oha’arõvo autobús ojupi haĝua. Cooper oguerekóva upéramo  4 año, oĩ hína ibicicleta ári; che rembireko Sharon oguatákuri.

Che rembireko ocrusátakuri pe kalle ha he’i Cooper-pe ohasa haĝua. Uperõite avei, peteĩ coche ojere izquierdagotyo mbeguekatu ha oatropella Cooper-pe.

Arrecibi peteĩ llamada che vecino-gui he’ívo chéve Cooper oje’atropellahague peteĩ cóchere. Pya’e aha parada de autobús gotyo ahecha haĝua chupe. Cooper oñeno hína ka’apipe ári, orrespira hasývo, ha katu ndoguerekói lesiónikatuva ojehecháva.

Añesũ Cooper ykére ha ha’e chupe mba’e amokyre’ỹ haĝua: Opa mba’e osẽporãta, E’aguanta. Upe momento-pe oĝuahẽ Nathan, che líder de Sumo Sacerdote, ha hembireko. Ha’e osugeri toñeme’ẽ Cooper-pe peteĩ bendición del Sacerdocio. Romoĩ ore po Cooper akã ári. Nachemandu’ái mba’epa ha’e upe jehovasape, ha katu che mandu’a hesakã oĩha ambuekuéra ore jerére ha justo upépe che aikuaa Cooper omanotaha.

Ogueraha hikuái Coper-pe Helicoptero-pe hospital-pe. Ha katu añetehápe omano. Che añandu che Ru Yvagagua he’i chéve che mayordomia terrenal opamaha ha Cooper oĩha ko’áĝa Icuidado guype.

Rohasa’imi tiempo Cooper ndive hospital-pe. Umi hospitalgua ombosako’i chupe ikatu haĝua roñañua ha rojedespedi chugui ha oheja hikuái ropyta roñañuávo opa tiempo roipotáva aja.

Óga rapére, che rembireko, oñembyasyetereíva ha che romoña ojuehe ha roñepyrũ roñe’ẽ pe mitãkaria’y omanehava’ekue hína rehe. Ndoroikuaái chupe, jepe oiko pe calle siguientepe, ore barrio limite ryepýpe.

Pe ára uperire hasyeterei oreve ĝuarã opave roimegui completamente ñembyasýpe. Añesũ ha ajapo pe oración isinceravéva ajapova’ekue. Ajerure che Ru Yvagaguápe che Salvador Jesucristo rérape toipe’a chehegui upe ñembyasy tuichaitereíva. Ha’e ojapo upéicha.

Tardeve upe árape voi, peteĩ umi consejero ore presidencia de estaka-gua, ojapo arreglo roñerreuni haĝua pe mitãkaria’y omanehava’ekue pe coche ha ituvakuéra ndive, hógape. Sharon ha che roha’arõ toĝuahẽ upe mitãkaria’y ha ituvakuéra. Ojeipe’ávo pe okẽ, roikuaa chupe primera vez. Che Obispo oñe’ẽmbegue che apysape: “Tereho hendápe”. Sharon ha che roñañua chupe mokõivéva.Orerasẽ oñondive largo rato. Ro’e chupe roikuaaha oikova’ekue ha’e definición accidente he’iseha.

Ha’ekuri peteĩ milagro Sharon ha che, mokõivéva roñandu de la misma manera uperõ ha ko’áĝa jepeve. Tupã Grasia rupive, rojagarra pe tape guasu, pe tape uniko, ha rohayhu upe mitãkaria’y iguénovape.

Año reheve, roguereko peteĩ relación aĝui hendive ha ifamilia ndive. Ha’e okomparti orendive imomento ha logrokuéra ipreciadovéva. Jepe roho templo-pe hendive oñembosako’i aja imision-pe ĝuarã7.

Hermano ha hermanakuéra Ted oikuaa duda’ỹre ñande Ru Yvagagua ñanderayhuha. Ha’e oikuaa ñaperdonakuaa ha jaipe’a upe mba’e pohýi ñande árigui he’ẽterei ñañeperdonarõguaícha. Upe re’ẽ ou ña’emula ñande Ejemplo tuichavévape. Libro de Mormón-pe Alma he’i pe Salvador rehe: “Ha ha’e osẽta, ohasávo mba’e’asy ha jeiko’asy ha jeipy’ara’ã opaichaguáva; ha kóva oñekumpli haĝua pe ñe’ẽ he’íva ojagarrataha hi’ári itavayguakuéra mba’e’asy ha mba’asykuéra”8.

Hermano ha hermanakuéra, que historia maravillosa mborayhu añetegua ha perdón rehegua. Ñande ikatu avei jaguereko gozo ha vy’apavẽ jaservívo ha ñaperdonávo ñande rapichakuérape. Georgy, o tro ore nieto, py’ỹinte he’i: ¿Mba’eichagua familia-pa ñande? Ha ha’e ombohovái ¡Ha’e peteĩ familia feliz!

Presidente Thomas S. Monson ñanemomarandu: “Ñamañami ñande rekove ha jatoma determinación jaseguitaha pe Salvador ejemplo ñande’py’aporãvo, jahayhúvo ha ñandekaritativo”9.

Che aikuaa ñande Ru Che aikuaa ñande Ru yvagagua Ita’yra Jesucristo ñanderayhuha ha oĩha dispuesto ñanepytyvõvo ja’actua, jahayhu haĝua ñande rapichakuérape Ha’ekuéra ñanderayhuháicha. Ha aikuaa jaserviháicha ha ñaperdonaháicha ñande rapichakuérape mborayhu añete reheve, ikatu ñañemonguera ha jahupyty mbarete ñavense haĝua ñande desafiokuéra. Ha ha’e ko’ã mba’e Jesucristo rérape. Amen.