2014
Founga hono Maʻu e Mālohí pea Lavameʻá
Okatopa 2014


Founga hono Maʻu e Mālohí pea Lavameʻá

Mei ha faeasaiti ʻa e ʻUnivēsiti Pilikihami ʻIongí naʻe fai ʻi he ʻaho 2 ʻo Māʻasi 1997.

ʻOku ʻilo ʻe hamou niʻihi e tuʻunga ʻoku mou fie ʻi aí mo e feituʻu ʻoku mou fie ʻalu ki ai ʻi hoʻomou moʻuí, pea ʻikai ʻilo ia ʻe hamou niʻihi. ʻOku ʻi ai hamou niʻihi ʻoku nau maʻu ha ngaahi tāpuaki lahi pea lahi mo ha ngaahi meʻa fakaʻofoʻofa ke fili mei ai. ʻOku ongoʻi ʻe ha niʻihi ʻi ha taimi ʻo tatau ai pē pe ko e hā hono ʻuhingá, ʻoku ʻikai tāpuekina kinautolu pea siʻisiʻi ha ngaahi hala ke nau fou ai.

Tatau ai pē pe ko hai koe mo e feituʻu ʻokú ke ʻi aí, ʻi hoʻo fekumi ʻi he moʻuí, ʻoku ou ʻoatu e “halá, mo e moʻoní, pea mo e moʻuí” (Sione 14:6). Tatau ai pē pe ko e fē ʻokú ke pehē te ke ʻalu ki aí, ʻoku ou kole ke ke “haʻu kiate Ia” (vakai, Mātiu 11:28–30) ko e ʻuluaki sitepu mahuʻinga ʻi he fononga ko iá, ke maʻu hoʻo fiefiá, mālohí mo e lavameʻa fakafoʻituituí.

ʻI he fuofua fanongo ʻa ʻAnitelū mo Filipe ki he folofola ʻa Kalaisí, naʻá na ongoʻi moʻoni, pea tokanga taha ʻo na muimui ʻiate Ia ʻi Heʻene mavahe mei he matangá. ʻI Heʻene ongoʻi ʻoku muimuiʻi Iá, naʻe tafoki ʻa Kalaisi pea fehuʻi ki he ongo tangatá, “ko e hā ʻokú mo kumí?” (Sione 1:38). ʻOku pehē ʻe he ngaahi liliu kehé, ko hono ʻuhingá, “Ko e hā ʻokú mo fie maʻú?”

Naʻá na tali ange, “ʻOkú ke nofó ʻi fē?” pe “Ko e fē feituʻu ʻokú ke nofo aí?”

Pea folofola ʻa Kalaisi, “Haʻu ʻo mamata.” Hili pē mei ai ha kiʻi taimi nounou naʻá Ne ui ʻa Pita mo ha niʻihi ʻo e kau ʻAposetolo foʻoú ʻaki e laumālie tatau ʻo e fakaafé, “Muimui ʻiate Au” (vakai, Mātiu 4:19).

ʻOku hangē kiate au ʻoku fakamaʻunga e uho ʻo ʻetau moʻuí ki he ongo meʻa ko ʻení ʻi he kamataʻanga ʻo e ngāue ʻa e Fakamoʻuí ʻi he matelié. Ko e konga ʻe tahá ʻa e fehuʻí, kiate kitautolu kotoa, “Ko e hā ʻokú mo kumí? Ko e hā ʻokú mo fie maʻú?” Ko e fika uá ʻa ʻEne tali ki he founga ke maʻu aí. Tatau ai pē pe ko hai kitautolu, mo ʻetau ngaahi palopalemá, ʻoku tatau maʻu pē ʻEne talí ʻo taʻengata: “Haʻu kiate Au.” Haʻu ʻo vakai ki he meʻa ʻoku ou faí mo e founga hono fakamoleki hoku taimí. Ako ʻiate Au, muimui ʻiate au, pea te u ʻoatu ai kiate koe ʻa e tali ki hoʻo ngaahi lotú mo e nonga ki ho lotó.

Siʻoku kaungāmeʻa kei talavou, ʻoku ʻikai te u ʻilo ha toe founga ke ke lavameʻa pe fiefia pe ongoʻi malu ai. ʻOku ʻikai te u ʻilo ha toe founga ke ke lava ai ʻo toʻo hoʻo ngaahi mafasiá pe maʻu ʻa e meʻa ne ui ʻe Sēkope ko e “fiefia ko ia kuo teuteu maʻá e kau māʻoniʻoní” (2 Nīfai 9:43). Ko e ʻuhinga ʻoku tau fai ai e ngaahi fuakava molumalu makatuʻunga ʻi he feilaulau fakalelei ʻa Kalaisí, pea ko e ʻuhinga ia ʻoku tau toʻo kiate kitautolu Hono huafá.

Ko Sīsū ʻa e Kalaisí, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtua moʻuí. Ko Hono Siasi moʻoni mo moʻuí ʻeni. ʻOkú Ne fakaʻamu ke tau haʻu kiate Ia, pea muimui ʻiate Ia, peá Ne ʻomai e fakafiemālié. Pea ʻokú Ne fakaʻamu ke tau ʻoange e fakafiemālié ki he niʻihi kehé. Tuku muʻa ke tau maʻu ha tui feʻunga ke tali ʻa e lelei ʻo e ʻOtuá mo e ʻaloʻofa ʻa Hono ʻAlo Tofu Pē Tahá. Tuku muʻa ke tau haʻu kiate Ia mo ʻEne ongoongoleleí pea moʻui ai.