Obstáť v deň Kristov

Bol to deň plný výstižných a priamych podobenstiev, zložitých otázok a hlbokej náuky. Potom, čo Ježiš ostrým spôsobom pokarhal tých, ktorí boli ako „[obielené hroby], ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty“¹, učil ďalšie tri podobenstvá o duchovnej pripravenosti a učeníctve. Jedným z nich bolo podobenstvo o desiatich pannách.

„Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi.

Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných.

Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej;

tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách.

Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali.

O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti!

Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy.

Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú!

Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si.

Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám!²

Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás!“³

„Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka.“⁴

Prezident Dallin H. Oaks položil v súvislosti s príchodom ženícha tieto podnetné otázky:⁵ „Čo keby deň Jeho príchodu nastal zajtra? Keby sme vedeli, že sa zajtra stretneme s Pánom – či už kvôli našej predčasnej smrti alebo vďaka Jeho neočakávanému príchodu – čo by sme robili dnes?“⁶

Z vlastnej skúsenosti som sa naučila, že duchovná príprava na Pánov príchod nie je len nevyhnutná, ale je aj tou jedinou cestou, ako nájsť skutočný pokoj a šťastie.

Bol sychravý jesenný deň, keď som prvýkrát počula slová: „Máte rakovinu.“ S manželom sme boli ohromení! Keď sme sa v tichosti viezli domov a spracovávali túto novinu, moje srdce sa obrátilo k našim trom synom.

V duchu som sa spýtala Nebeského Otca: „Ja zomriem?“

Duch Svätý zašepkal: „Všetko bude v poriadku.“

Potom som sa opýtala: „Budem žiť?“

Opäť prišla odpoveď: „Všetko bude v poriadku.“

Bola som zmätená. Prečo som dostala presne takú istú odpoveď, či už budem žiť alebo zomriem?

Potom sa zrazu každé vlákno mojej bytosti naplnilo absolútnym pokojom, keď mi bolo pripomenuté: Nepotrebovali sme sa ponáhľať domov a učiť naše deti, ako sa modliť. Vedeli, ako získajú pomocou modlitby odpovede a útechu. Nepotrebovali sme sa ponáhľať domov a učiť ich o písmach alebo slovách žijúcich prorokov. Tieto slová boli už pre ne známym zdrojom sily a porozumenia. Nepotrebovali sme sa ponáhľať domov a učiť ich o pokání, vzkriesení, znovuzriadení, pláne spásy, večných rodinách alebo samotnej náuke Ježiša Krista.

V tej chvíli záležalo na každej hodine rodinného domáceho večera, štúdiu písiem, vyslovenej modlitbe viery, udelenom požehnaní, zdieľanom svedectve, uzatvorenej a dodržiavanej zmluve, návšteve domu Pána a dodržanom sabatnom dni – ach, ako veľmi na tom záležalo! Už bolo neskoro na nalievanie oleja do našich lámp. Potrebovali sme každú jednu kvapku a potrebovali sme ju práve teraz!

Ak by som zomrela, vďaka Ježišovi Kristovi a Jeho znovuzriadenému evanjeliu by bola moja rodina utešená, posilnená a jedného dňa aj obnovená. Ak by som žila ďalej, mala by som prístup k najväčšej moci na tejto zemi, ktorá by mi pomohla poskytnúť úľavu, posilniť ma a uzdraviť. Koniec koncov, vďaka Ježišovi Kristovi môže byť všetko v poriadku.

Z pozorného štúdia Náuky a zmlúv sa dozvedáme, ako to „v poriadku“ vyzerá:

„A oného dňa, kedy prídem v sláve svojej, bude naplnené podobenstvo, ktoré som hovoril ohľadom desiatich panien.

Lebo tí, ktorí sú múdri a prijali pravdu, a vzali si Svätého Ducha za sprievodcu svojho, a neboli oklamaní – veru hovorím vám, tí nebudú vyťatí a uvrhnutí do ohňa, ale toho dňa obstoja.“⁷

Ježiš Kristus nám umožňuje „toho dňa obstáť“. Obstáť toho dňa neznamená pridať niečo do stále väčšieho zoznamu úloh. Predstavte si lupu. Jej jediným účelom nie je iba zväčšovať veci. Dokáže tiež zhromaždiť a zacieliť svetlo, aby malo väčšiu silu. Musíme sa usilovať o jednoduchosť, zacieliť svoje úsilie a byť zberateľmi Svetla Ježiša Krista. Potrebujeme viac svätých skúseností a skúseností so zjavením.

Jedno krásne pohorie, ktoré sa nachádza v severozápadnom Izraeli, je často nazývané ako „večne zelená hora“. Vrch Karmel⁸ zostáva zelený po celý rok, do značnej miery vďaka malému množstvu rosy. Výživa prebieha denne. Keď sa snažíme, ako rosa Karmelu⁹, nasýtiť svoju dušu „vecami, ktoré sa týkajú spravodlivosti“¹⁰, „malými a prostými vecami“¹¹, naše svedectvá a svedectvá našich detí budú žiť!

Teraz si možno myslíte: „Ale, sestra Wrightová, vy nepoznáte moju rodinu. Naozaj máme problémy a zďaleka sa tomuto nepodobáme.“ Máte pravdu. Nepoznám vašu rodinu. Ale Boh s nekonečnou láskou, milosrdenstvom, mocou, poznaním a slávou áno.

Otázky, ktoré si možno kladiete, sú otázky srdca, ktoré bolia v hĺbke vašej duše. Podobné otázky sa nachádzajú v svätých písmach:

„Nedbáš, Majstre, že [moja rodina hynie]?“¹²

„Kde je teda moja nádej?“¹³

„Čo [mám] učiniť, aby tento oblak temnoty mohol byť odstránený a nezatieňoval [ma]?“¹⁴

„Ale kde možno nájsť múdrosť a kde je nálezisko rozumnosti?“¹⁵

„Ako je možné, aby [som sa chopil] každej dobrej veci?“¹⁶

„Čo chceš, Pane, aby som činil?“¹⁷

A potom prídu odpovede s veľkou vľúdnosťou:

„Veríš v moc Kristovu k spáse?“¹⁸

„Prikázal Pán niekomu, aby sa nepodieľal na dobrotivosti jeho?“¹⁹

„Či [veríš], že [On to môže] učiniť?“²⁰

„Či veríš prorokom?“²¹

„Preukazuje[š] vieru vo vykúpenie toho, kto [ťa] stvoril?“²²

„Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo?“²³

Moji drahí priatelia, nemôžeme zdieľať svoj olej, ale môžeme zdieľať Jeho Svetlo. Olej v našich lampách nám nielen pomôže „toho dňa obstáť“, ale môže byť aj prostriedkom na osvetlenie cesty, ktorá vedie tých, ktorých milujeme, k Spasiteľovi, ktorý je pripravený „s otvorenou náručou, aby [ich] prijal!“²⁴

„Takto vraví Hospodin: Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja námaha má odmenu … vrátia sa z nepriateľskej krajiny.

Tvoje potomstvo má nádej, vrátia sa synovia na svoje územie – vraví Hospodin.“²⁵

Ježiš Kristus je tá „nádej“. Nič z toho, čo sme urobili alebo čo sme neurobili, nie je mimo dosahu Jeho nekonečnej a večnej obete. On je dôvodom, prečo náš príbeh nikdy nekončí.²⁶ „A preto, musí[me] sa tlačiť vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom. A preto, ak sa [budeme] tlačiť vpred, hodujúc na slove Kristovom, a vytrvá[me] až do konca, hľa, tak hovorí Otec: Bude[me] mať život večný.“²⁷

Večný život je večnou radosťou. Radosť v tomto živote práve teraz – nie napriek výzvam našej doby, ale vďaka Pánovej pomoci, aby sme sa z nich poučili a nakoniec ich prekonali – a nesmierna radosť v živote, ktorý príde. Slzy vyschnú, zlomené srdcia sa zacelia, to, čo sa stratilo, sa nájde, obavy sa vyriešia, rodiny sa obnovia a všetko, čo má Otec, bude naše.²⁸

Vzhliadajte k Ježišovi Kristovi a žite²⁹, to je moje svedectvo v posvätnom a svätom mene milovaného „Pastiera a Biskupa [našich] duší“³⁰, Ježiša Krista, amen.