Vyjadruje sa tu láska

Naše deti z Primáriek spievajú: „Vyjadruje sa tu láska.“¹

Raz som dal sestre Gongovej malý medailón. Dal som do neho vyryť bodku-bodku, bodku-bodku, bodku-bodku-čiarku. Tí, ktorí poznajú morzeovku, spoznajú tieto písmená ako I, I, U. Ale pripojil som tam ešte druhý kód. „Ai“ (čo je výslovnosť písmena I v angličtine) znamená v mandarínskej čínštine „milovať“. Takže táto dvakrát zakódovaná správa znamenala „Milujem ťa“. Susan, zlatko, „I, ai (爱), U“ [milujem ťa].

Lásku vyjadrujeme v mnohých jazykoch. Dozvedel som sa, že ľudská rodina hovorí 7 168 jazykmi, ktoré sa aktívne používajú.² V Cirkvi hovoríme 575 zdokumentovanými hlavnými jazykmi, ktoré majú množstvo dialektov. Zámer, dôraz a emócie môžeme vyjadriť aj pomocou umenia, hudby, tanca, logických symbolov a medziľudských a vnútroľudských prejavov.³

Povedzme si dnes o troch jazykoch lásky evanjelia: o jazyku láskavosti a úcty, o jazyku služby a obete a o jazyku zmluvnej spolupatričnosti.

Po prvé, jazyk evanjelia zameraný na láskavosť a úctu.

Sestra Gongová sa s láskavosťou a úctou pýta detí a mládeže: „Ako viete, že vás vaši rodičia a rodina milujú?“

Deti v Guatemale hovoria: „Moji rodičia usilovne pracujú, aby uživili našu rodinu.“ Deti v Severnej Amerike hovoria: „Moji rodičia mi čítajú príbehy a večer ma ukladajú do postele.“ Deti vo Svätej zemi hovoria: „Moji rodičia ma udržiavajú v bezpečí.“ Deti v Ghane v Západnej Afrike hovoria: „Moji rodičia mi pomáhajú s mojimi cieľmi v programe Deti a mládež.“

Jedno dieťa povedalo: „Aj keď je moja mama po celodennej práci veľmi unavená, ide so mnou von, aby sme sa spolu zahrali.“ Jej mama sa rozplakala, keď počula, že na jej každodennej obeti záleží. Jedna mladá žena povedala: „Aj keď s mojou mamou niekedy nesúhlasím, dôverujem jej.“ Aj jej mama sa rozplakala.

Niekedy potrebujeme vedieť, že lásku, ktorá sa tu vyjadruje, druhí počujú a oceňujú.

S láskavosťou a úctou sa naše zhromaždenie sviatosti a ďalšie stretnutia zameriavajú na Ježiša Krista. O uzmierení Ježiša Krista, o osobnom a skutočnom uzmierení, nie len o teoretickom uzmierení, hovoríme úctivo. Znovuzriadenú Cirkev Ježiša Krista nazývame Jeho menom, a to Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Keď sa prihovárame Nebeskému Otcovi, používame v modlitbe úctivé slová, a keď sa rozprávame medzi sebou, prechovávame láskavú úctu. Keď si uvedomíme, že Ježiš Kristus je stredobodom chrámových zmlúv, hovoríme menej, že „ideme do chrámu“ a viac, že „ideme k Ježišovi Kristovi do domu Pána“. Každá zmluva šepká: „Vyjadruje sa tu láska.“

Noví členovia hovoria, že cirkevná slovná zásoby si často vyžaduje dekódovanie. Smejeme sa pri myšlienke, že „kolový dom“ môže znamenať dom so zásobami fliaš koly; „zborový dom“ by mohol naznačovať dom, kde býva spevácky zbor; „úvodné poznámky“ môžu byť pre nás výzvou, aby sme si začali zapisovať do zošita. No buďme, prosím, chápaví a láskaví, keď sa spoločne učíme nové jazyky lásky. Jednej obrátenej členke, ktorá bola na zhromaždení nová, bolo povedané, že jej sukne sú príliš krátke. Namiesto toho, aby sa urazila, v podstate odpovedala: „Moje srdce je obrátené; buďte, prosím, trpezliví, kým ho doženú aj moje sukne.“⁴

Slová, ktoré používame, nás môžu priblížiť k druhým kresťanom a priateľom, alebo nás od nich môžu vzdialiť. Niekedy hovoríme o misionárskej práci, chrámovej práci, humanitárnej a sociálnej práci takými spôsobmi, že si druhí môžu myslieť, že podľa nášho názoru pracujeme sami. Vyjadrujme sa o Božom diele a sláve a zásluhách, milosrdenstve a milosti Ježiša Krista a o zmiernej obeti vždy s láskavou a úctivou vďačnosťou.⁵

Po druhé, jazyk evanjelia zameraný na službu a obeť.

Keď sa každý týždeň schádzame na zhromaždení, aby sme si uctili sabatný deň a mali z neho radosť, svoj zmluvný záväzok voči Ježišovi Kristovi a jeden druhému spojený so sviatosťou môžeme vyjadrovať prostredníctvom cirkevných povolaní, priateľstva, spoločenskosti a služby.

Keď sa spýtam cirkevných vedúcich, čo ich trápi, bratia aj sestry povedia: „Niektorí z našich členov neprijímajú cirkevné povolania.“ Povolania slúžiť v Cirkvi Pánovi a jeden druhému nám dávajú príležitosť prehĺbiť svoj súcit, schopnosti a pokoru. Keď sme ustanovení, môžeme získať od Pána inšpiráciu, aby sme pozdvihli a posilnili druhých aj seba. Samozrejme, meniace sa okolnosti a obdobia nášho života môžu ovplyvniť našu schopnosť slúžiť, no dúfam, že nikdy nie našu túžbu. Spolu s kráľom Benjamínom hovoríme: „Keby som mal, dal by som“⁶ a ponúkame všetko, čo máme.

Vedúci kolov a zborov, urobme svoju časť. Keď povolávame (a uvolňujeme) bratov a sestry, aby slúžili v Pánovej Cirkvi, robme to, prosím, dôstojne a podľa inšpirácie. Pomôžte každému cítiť, že si ho vážite a že sa mu môže dariť. Prosím, raďte sa s vedúcimi sestrami a počúvajte ich. Pamätajme si, ako to učil prezident J. Reuben Clark, že v Pánovej Cirkvi slúžime tam, kde sme povolaní, „a túto pozíciu nikto nevyhľadáva ani neodmieta“.⁷

Keď sme boli so sestrou Gongovou zosobášení, starší David B. Haight nám radil: „Vždy majte v Cirkvi povolanie. Najmä, keď je život hektický,“ povedal, „potrebujete cítiť Pánovu lásku k tým, ktorým slúžite a potrebujete ju cítiť aj k sebe, keď slúžite.“ Sľubujem, že láska sa vyjadruje tu, tam aj všade inde, keď odpovedáme cirkevným vedúcim kladne, aby sme slúžili Pánovi v Jeho Cirkvi Jeho Duchom a dodržiavali svoje zmluvy.

Pánova znovuzriadená Cirkev môže byť inkubátorom pre spoločenstvo Sionu. Keď spolu uctievame, slúžime, radujeme sa a učíme sa o Jeho láske, navzájom sa ukotvujeme v Jeho evanjeliu. Môžeme nesúhlasiť politicky alebo ohľadom spoločenských záležitostí, ale nachádzame harmóniu, keď spolu spievame v zbore. Keď pravidelne inšpirovane slúžime doma a v susedstvách jeden druhému svojím srdcom, podporujeme naše spojenie a bojujeme proti izolácii.

Počas stretnutí členov s prezidentmi kolov cítim za každých okolností ich hlbokú lásku k členom. Keď som autom prechádzal s jedným prezidentom kolu okolo domov členov jeho kolu, poznamenal, že či už žijeme v dome s bazénom alebo v dome s podlahou z hliny, cirkevná služba je výsadou, ktorá často zahŕňa obeť. No múdro si všimol, že keď slúžime a prinášame obete v evanjeliu spoločne, nachádzame menej chýb a viac pokoja. Keď Mu to umožníme, Ježiš Kristus nám tu pomáha vyjadrovať Jeho lásku.

Toto leto naša rodina stretla úžasných členov a priateľov Cirkvi v Loughborough a Oxforde v Anglicku. Tieto významné zhromaždenia mi pripomenuli, ako môžu zborové spoločenské aktivity a aktivity spojené so službou vybudovať nové a trvalé putá v evanjeliu. Už nejakú dobu cítim, že na mnohých miestach v Cirkvi by nás mohlo trochu viac zborových aktivít, samozrejme naplánovaných a uskutočnených so zameraním na evanjelium, spojiť ešte väčšou spolupatričnosťou a jednotou.

Jeden inšpirovaný predseda a výbor pre zborové aktivity podporujú rozvoj jednotlivcov a komunity Svätých. Ich dobre naplánované aktivity pomáhajú všetkým, aby cítili, že si ich ľudia cenia, že k nim patria a že sú pozvaní zohrať potrebnú úlohu. Takéto aktivity prekonávajú vek aj zázemie, vytvárajú trvalé spomienky a môžu byť uskutočnené s nízkymi alebo žiadnymi výdavkami. Na príjemné aktivity zamerané na evanjelium pozývame aj susedov a priateľov.

Spoločenskosť a služba sú často prepojené. Mladí dospelí vedia, že ak chcete niekoho spoznať, maľujte vedľa seba na rebríku v rámci projektu služby.

Obrázok

Mladí dospelí maľujú v rámci projektu služby.

Samozrejme, žiadny jednotlivec ani žiadna rodina nie sú dokonalé. Všetci potrebujeme pomoc, aby sme tu lásku vyjadrovali lepšie. „Dokonalá láska vyháňa strach.“⁸ Viera, služba a obeť nás ťahajú ďalej od seba samých a bližšie k Spasiteľovi. Čím súcitnejšia, vernejšia a nesebeckejšia je naša služba a obeť v Ňom, tým viac môžeme chápať zmierny súcit a milosť Ježiša Krista voči nám.

A to nás privádza k jazyku evanjelia zmluvnej spolupatričnosti.

Žijeme v sebeckom svete. Veľa vecí sa deje v zmysle „vyberám si seba“. Je to akoby sme si mysleli, že najlepšie poznáme svoj vlastný záujem a to, ako sa oň usilovať.

V konečnom dôsledku to však nie je pravda. Ježiš Kristus zosobňuje túto mocnú nadčasovú pravdu:

„Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.

Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale stratí vlastnú dušu svoju?“⁹

Ježiš Kristus ponúka lepší spôsob – vzťahy založené na božskej zmluve, silnejšie ako putá smrti. Zmluvná spolupatričnosť s Bohom a k sebe navzájom môže uzdraviť a posvätiť naše najvzácnejšie vzťahy. Pravdou je, že Pán nás pozná lepšie a miluje nás viac, ako poznáme alebo milujeme sami seba. Pravdou je, že keď sa zaviažeme všetkým, čím sme, môžeme sa stať niečím viac, ako sme. Božia moc a múdrosť nás môžu požehnať každým dobrým darom, v Jeho čase a Jeho spôsobom.

Generatívna umelá inteligencia (AI) urobila v jazykovom preklade veľké pokroky. Dávno sú preč dni, kedy prekladal počítač osobitú frázu „duch je síce hotový, ale telo slabé“ ako „strašidlo je pripravené, ale korpus nemohúci“. Zaujímavé je, že opakovanie obsiahleho príkladu z nejakého jazyka učí počítač daný jazyk efektívnejšie ako keď tento počítač učíme gramatické pravidlá.

Podobne môžu byť naše vlastné priame, opakované skúsenosti naším najlepším duchovným spôsobom, ako sa naučíme jazyky evanjelia zamerané na láskavosť a úctu, službu a obeť a zmluvnú spolupatričnosť.

Kde a ako sa k vám teda Ježiš Kristus prihovára v láske?

Kde a ako počujete, že sa tu vyjadruje Jeho láska?

Kiež sa všetci naučíme vyjadrovať a počuť Jeho lásku tu, vo svojom srdci a domove, a v našich cirkevných povolaniach, aktivitách, inšpirovanej službe a službe.

Podľa Božieho plánu sa všetci jedného dňa presunieme z tohto života do toho ďalšieho. Keď sa stretneme s Pánom, viem si predstaviť, ako hovorí slovami poučenia a prísľubu: „Tu sa vyjadruje moja láska.“ V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.