Spasiteľova uzdravujúca moc na ostrovoch morských

Môj otec učil v 60. rokoch minulého storočia na Church College of Hawaii v Laie, kde som sa narodil. Mojich sedem starších sestier trvalo na tom, aby mi moji rodičia dali havajské meno „Kimo“. Bývali sme v blízkosti chrámu Laie na Havaji v čase, kedy slúžil väčšine členov Cirkvi Tichomorského územia v Ázii vrátane Japonska.¹ V tom čase začali na Havaj prichádzať skupiny japonských Svätých, aby prijali požehnania chrámu.

Jednou z týchto členiek bola sestra z nádherného ostrova Okinava. Príbeh jej cesty do chrámu na Havaji je pozoruhodný. Pred dvadsiatimi rokmi uzavrela tradičné budhistické dohodnuté manželstvo. Len o niekoľko mesiacov neskôr Japonsko zaútočilo na Pearl Harbor na Havaji, čím sa Spojené štáty dostali do konfliktu s Japonskom. V dôsledku bitiek ako Midway a Iwo Jima, vlny vojny zatlačili japonské sily späť k brehom jej ostrovného domova na Okinave, poslednej obrannej línie stojacej proti spojeneckým silám pred srdcom Japonska.

Bitka o Okinavu zúrila v roku 1945 po dobu hrozných troch mesiacov. Flotila 1 300 amerických vojnových lodí obkľúčila a bombardovala ostrov. Vojenské a civilné straty boli obrovské. Pamätník obetiam na Okinave dnes uvádza viac ako 240 000 známych mien ľudí, ktorí v bitke zahynuli.²

V zúfalej snahe uniknúť útokom hľadala táto Okinavanka, jej manžel a ich dve malé deti útočisko v horskej jaskyni. Počas nasledujúcich týždňov a mesiacov prežili nevýslovnú biedu.

Jednej zúfalej noci v strede bojov, keď bola jej rodina takmer vyhladovaná a jej manžel v bezvedomí, uvažovala o ukončení ich utrpenia ručným granátom, ktorý jej a ostatným poskytli úrady na tento účel. Keď sa však na to pripravovala, prišla hlboko duchovná skúsenosť, že Boh je skutočný a Jeho láska k nej tiež, čo jej dodalo silu pokračovať. V nasledujúcich dňoch tak postupne svojho manžela priviedla späť k životu a kŕmila svoju rodinu korienkami, medom z divého úľa a tvormi ulovenými v neďalekom potoku. Je pozoruhodné, že v jaskyni vydržali šesť mesiacov, kým im miestni dedinčania neoznámili, že bitka sa skončila.

Keď sa rodina vrátila domov a začala znova budovať svoj život, táto Japonka začala hľadať odpovede ohľadom Boha. Postupne to v nej podnietilo vieru v Ježiša Krista a potrebu dať sa pokrstiť. Mala však obavy o svojich blízkych, ktorí zomreli bez vedomia o Ježišovi Kristovi a krste, vrátane jej matky, ktorá zomrela pri jej pôrode.

Predstavte si jej radosť, keď jedného dňa prišli k nej domov dve sestry misionárky z Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a učili ju o tom, že ľudia sa môžu o Ježišovi Kristovi dozvedieť v duchovnom svete. Bola uchvátená učením, že jej rodičia sa môžu po smrti rozhodnúť nasledovať Ježiša Krista a prijať krst vykonaný v zastúpení na svätých miestach nazývaných chrámy. Ona a jej rodina boli obrátení k Spasiteľovi a dali sa pokrstiť.

Jej rodina tvrdo pracovala a začala prosperovať, a pribudli im ďalšie tri deti. Boli verní a aktívni v Cirkvi. Potom jej manžel nečakane utrpel mozgovú príhodu a zomrel, čo ju prinútilo pracovať dlhé hodiny vo viacerých zamestnaniach po mnoho rokov, aby sa postarala o svojich päť detí.

Niektorí ľudia z jej rodiny a okolia ju kritizovali. Za jej problémy vinili jej rozhodnutie vstúpiť do kresťanskej cirkvi. Hlboká tragédia a tvrdá kritika ju neodradili, držala sa svojej viery v Ježiša Krista, odhodlaná napredovať a veriť, že Boh ju pozná a že pred nimi sú svetlejšie dni.³

Niekoľko rokov po predčasnej smrti jej manžela prezident misie v Japonsku cítil inšpiráciu povzbudiť japonských členov, aby pracovali na návšteve chrámu. Misijný prezident bol americký veterán z bitky o Okinavu, v ktorej táto okinavská sestra a jej rodina toľko trpeli.⁴ Napriek tomu o ňom táto pokorná sestra povedala: „Vtedy bol jedným z našich nenávidených nepriateľov, ale teraz tu bol s evanjeliom lásky a pokoja. To bol pre mňa zázrak.“⁵

Keď si ovdovená sestra vypočula posolstvo misijného prezidenta, mala túžbu byť jedného dňa spečatená so svojou rodinou v chráme. Bolo to však pre ňu nemožné kvôli finančným obmedzeniam a jazykovým bariéram.

Potom sa objavilo niekoľko inovatívnych riešení. Náklady by sa mohli znížiť o polovicu, ak by si členovia v Japonsku prenajali celé lietadlo na let na Havaj mimo sezónu.⁶ Členovia tiež nahrávali a predávali vinylové platne s názvom Japanese Saints Sing (Japonskí Svätí spievajú). Niektorí členovia dokonca predali domy. Iní dali výpoveď v práci, aby sa mohli vydať na cestu.⁷

Ďalšou výzvou pre členov bolo, že chrámová prezentácia nebola dostupná v japončine. Cirkevní vedúci povolali japonského brata, aby cestoval do chrámu na Havaji, aby preložil obrad obdarovania.⁸ Bol prvým japonským obráteným po vojne, ktorého učili a pokrstili verní americkí vojaci.⁹

Keď obdarovaní japonskí členovia žijúci na Havaji prvýkrát počuli preklad, rozplakali sa. Jeden člen zaznamenal: „Boli sme v chráme veľakrát. Počuli sme obrady v angličtine. [Ale] nikdy sme necítili ducha … chrámovej práce tak, ako ho cítime teraz [keď to počujeme] v našom rodnom jazyku.“¹⁰

Neskôr v tom istom roku sa 161 dospelých a detí vydalo na cestu z Tokia, aby sa dostali do chrámu na Havaji. Jeden japonský brat si zaspomínal na cestu: „Keď som sa pozrel z lietadla a uvidel Pearl Harbor a spomenul si, čo naša krajina urobila týmto ľuďom 7. decembra 1941, do srdca sa mi vkradol strach. Prijmú nás? Ale na moje prekvapenie prejavili väčšiu lásku a láskavosť, než som kedy v živote videl.“¹¹

Obrázok

Japonskí Svätí sú vítaní s kvetinovými náhrdelníkmi.

Po príchode Japonských členov ich havajskí členovia privítali nespočetnými náhrdelníkmi kvetov, pričom si vymieňali objatia a bozky na líca, čo bol zvyk cudzí japonskej kultúre. Po 10 dňoch strávených na Havaji, ktoré im zmenili život, sa japonskí Svätí rozlúčili pri tónoch piesne „Aloha Oe“, ktorú spievali havajskí Svätí.¹²

Naša ovdovená okinavská sestra bola súčasťou druhého výletu do chrámu zorganizovaného pre japonských členov. Prešla 16 000 kilometrov dlhú cestu vďaka štedrému daru od misionárov, ktorí slúžili v jej pobočke a jedli mnoho jedál pri jej stole. Keď bola v chráme, padali jej slzy radosti pri tom, ako vykonala v zastúpení krst svojej matky a bola pripečatená k svojmu zosnulému manželovi.

Výlety z Japonska do chrámu na Havaji pokračovali pravidelne až do zasvätenia japonského chrámu v Tokiu v roku 1980, ktorý sa stal 18. chrámom v prevádzke. V novembri tohto roku bude na japonskej Okinave zasvätený 186. chrám. Nachádza sa neďaleko jaskyne v centrálnej Okinave, kde sa táto žena a jej rodina ukrývali.¹³

Aj keď som túto úžasnú sestru z Okinavy nikdy nestretol, jej odkaz žije vďaka jej verným potomkom, z ktorých mnohých poznám a mám ich veľmi rád.¹⁴

Môj otec, veterán druhej svetovej vojny v Tichomorí, bol nadšený, keď som dostal povolanie slúžiť v Japonsku ako mladý misionár. Prišiel som do Japonska krátko po zasvätení chrámu v Tokiu a na vlastnej koži som videl ich lásku k chrámu.

Chrámové zmluvy sú dary od nášho Nebeského Otca verným nasledovníkom Jeho Syna Ježiša Krista. Prostredníctvom chrámu náš Nebeský Otec spája jednotlivcov a rodiny so Spasiteľom a tiež navzájom.

Prezident Russell M. Nelson minulý rok prehlásil:

„Každý človek, ktorý uzatvára zmluvy v krstiteľniciach a chrámoch – a dodržiava ich – má lepší prístup k moci Ježiša Krista. …

Odmenou za dodržiavanie zmlúv s Bohom je nebeská moc – moc, ktorá nás posilňuje, aby sme lepšie odolávali skúškam, pokušeniam a bolestiam srdca. Táto moc nám uľahčuje cestu.“¹⁵

Prostredníctvom chrámových požehnaní Spasiteľ uzdravuje jednotlivcov, rodiny a národy – dokonca aj tie, ktoré boli kedysi zarytými nepriateľmi. Vzkriesený Pán prehlásil spoločnosti zmietanej konfliktmi v Knihe Mormonovej, že pre tých, ktorí si ctia „mena môjho, povstane Syn Spravodlivosti s uzdravením na svojich krídlach“.¹⁶

Som vďačný, že môžem byť svedkom neustáleho napĺňania Pánovho zasľúbenia, „že príde čas, kedy sa znalosť o Spasiteľovi rozšíri v každom národe, pokolení, jazyku a ľude“¹⁷ vrátane tých „na ostrovoch morských“.¹⁸

Svedčím o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a o Jeho prorokovi a apoštoloch v týchto neskorších dňoch. Slávnostne vydávam svedectvo o nebeskej moci zviazať v nebi to, čo je zviazané na zemi.

Toto je Spasiteľovo dielo a chrámy sú Jeho svätým domom.

S neochvejným presvedčením vyhlasujem tieto pravdy v mene Ježiša Krista, Amen.