Pečatiaca moc

Prinajmenšom od čias Izaiáša¹ sa prorokovalo, že v neskorších dňoch bude Pánov dávny ľud zmluvy, dom Izraela, „zhromažden[ý] z dlhého rozptýlenia svojho, z ostrovov morských a zo štyroch častí zeme“² a navrátený do „krajín dedičstva svojho“.³ Prezident Russell M. Nelson o tomto zhromažďovaní často a mocne hovoril a nazval ho „to najdôležitejšie, čo sa v dnešnej dobe na zemi odohráva“.⁴

Čo je účelom tohto zhromažďovania?

V zjavení prorokovi Josephovi Smithovi Pán označil za jeden účel ochranu ľudu zmluvy. Povedal: „Zhromaždenie v krajine Sion a v koloch jeho [bude] ako ochrana a ako útočisko pred búrkou a pred hnevom, keď bude vyliaty bez zriedenia na celú zem.“⁵ „Hnev“ môžeme v tejto súvislosti chápať ako prirodzené následky rozšírenej neposlušnosti voči Božím zákonom a prikázaniam.

Najdôležitejším účelom zhromažďovania je priniesť požehnania spásy a povýšenia všetkým tým, ktorí ich prijímajú. Tak sa uskutočňujú zmluvné zasľúbenia dané Abrahámovi. Pán povedal Abrahámovi, že vďaka jeho semenu a kňazstvu „budú všetky rodiny zeme požehnané, dokonca požehnaniami evanjelia, ktoré sú požehnaniami spásy, dokonca života večného“.⁶ Prezident Nelson to vyjadril takto: „Keď prijmeme evanjelium a sme pokrstení, berieme na seba posvätné meno Ježiša Krista. Krst je bránou, ktorá vedie k tomu, aby sme sa stali spoludedičmi všetkých zasľúbení, ktoré dal Pán odpradávna Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich potomstvu.“⁷

V roku 1836 sa Mojžiš zjavil prorokovi Josephovi Smithovi v chráme v Kirtlande a „odovzdal … kľúče zhromažďovania Izraela zo štyroch častí zeme“.⁸ Po tomto sa ukázal Elias a „odovzdal dispenzáciu evanjelia Abrahámovho, hovoriac, že v nás a semene našom budú všetky pokolenia po nás požehnané“.⁹ S touto právomocou teraz nesieme evanjelium Ježiša Krista – dobrú zvesť o vykúpení skrze Neho – do všetkých častí a národov zeme a zhromažďujeme všetkých, ktorí to chcú, do zmluvy evanjelia. Oni sa stanú „semenom Abrahámovým, a cirkvou a kráľovstvom, a vyvolenými Boha“.¹⁰

Pri tej istej príležitosti sa v chráme v Kirtlande Josephovi Smithovi a Oliverovi Cowderymu zjavil tretí nebeský posol. Hovorím o prorokovi Eliášovi a dnes chcem hovoriť o právomoci a kľúčoch, ktoré znovuzriadil.¹¹ Moc správoplatniť všetky kňazské obrady a robiť ich záväznými na zemi aj v nebi – moc pečatenia – je kľúčová pre zhromažďovanie a prípravu ľudu zmluvy na oboch stranách závoja.

Niekoľko rokov predtým povedal Moroni Josephovi Smithovi jasným spôsobom, že Eliáš prinesie potrebnú kňazskú právomoc: „Zjavím vám Kňazstvo rukou Eliáša, proroka, pred príchodom veľkého a hrozného dňa Pánovho.“¹² Joseph Smith neskôr vysvetlil: „Prečo poslal Eliáša? Lebo on drží kľúče právomoci na vykonávanie všetkých obradov Kňazstva; a [pokiaľ] by táto právomoc nebola odovzdaná, obrady by nemohli byť vykonané v spravodlivosti“¹³ – to znamená, obrady by nemohli byť záväzné na čas a večnosť.¹⁴

V učení, ktoré je dnes kanonizované ako písmo v Náuke a zmluvách, prorok uviedol: „Niektorým sa môže zdať, že je to veľmi odvážna náuka, o ktorej hovoríme – moc, ktorá zaznamenáva alebo zväzuje na zemi a zväzuje v nebi. Predsa len, vo všetkých vekoch sveta, kedykoľvek Pán dal dispenzáciu kňazstva ktorémukoľvek mužovi skutočným zjavením, alebo akejkoľvek skupine mužov, táto moc bola vždy odovzdaná. Takže, čokoľvek títo mužovia učinili v právomoci, v mene Pánovom, a učinili to pravdivo a verne, a viedli o tom správny a verný záznam, stalo sa to zákonom na zemi aj v nebi a nemohlo to byť zrušené, podľa ustanovení veľkého Jehovu.“¹⁵

Máme sklon myslieť si, že pečatiaca právomoc sa vzťahuje len na určité chrámové obrady, ale táto právomoc je potrebná na to, aby sa po smrti stal platným a záväzným každý obrad.¹⁶ Pečatiaca moc udeľuje pečať právoplatnosti napríklad na váš krst, aby bol uznaný tu i v nebi. Všetky kňazské obrady sa koniec koncov vykonávajú pod kľúčmi prezidenta Cirkvi, a ako vysvetlil prezident Joseph Fielding Smith: „On [prezident Cirkvi] nám dáva právomoc, on vložil pečatiacu moc do nášho kňazstva, pretože on drží oné kľúče.“¹⁷

Zhromažďovanie Izraela má ešte jeden dôležitý účel a ten má osobitý význam, keď hovoríme o pečatení na zemi a v nebi – je ním budovanie a prevádzka chrámov. Ako vysvetlil prorok Joseph Smith: „Čo bolo predmetom zhromažďovania … Božieho ľudu v akejkoľvek dobe sveta? … Hlavným cieľom bolo postaviť Pánovi dom, v ktorom by mohol Svojmu ľudu zjavovať obrady Svojho domu a slávy Svojho kráľovstva a učiť ľud ceste spásy; lebo sú určité obrady a zásady, ktoré, keď sú vyučované a vykonávané, musia byť vykonávané na mieste alebo v dome vybudovanom na tento účel.“¹⁸

Pečatiaca moc dáva kňazským obradom právoplatnosť, ktorá zahŕňa, samozrejme, aj obrady v zastúpení, ktoré vykonávajú na mieste určenom Pánom – v Jeho chráme. Tu vidíme majestátnosť a posvätnosť pečatiacej moci – ona umožňuje, aby boli individuálna spása a rodinné povýšenie dostupné všetkým Božím deťom, nech už žili na zemi kdekoľvek a kedykoľvek. Žiadna iná teológia, filozofia či právomoc sa nemôže vyrovnať tejto možnosti, ktorá zahrňuje všetkých. Táto pečatiaca moc je dokonalým prejavom Božej spravodlivosti, milosrdenstva a lásky.

Ak máme prístup k pečatiacej moci, naše srdcia sa prirodzene obracajú k tým, ktorí tu boli predtým. Zhromažďovanie do zmluvy v neskorších dňoch prekračuje na druhú stranu závoja. V dokonalom Božom poriadku nemôžu žijúci zažiť večný život v jeho plnosti bez toho, aby si nevytvorili večné spojenie s „otcami“ – s našimi predkami. Podobne je aj pokrok tých, ktorí sú už na druhej strane alebo ktorí len možno prekročia závoj smrti bez výhody pečatenia, neúplný, kým ich zástupné obrady nespoja s nami, ich potomkami, a nás s nimi v Božom poriadku.¹⁹ Záväzok pomáhať si navzájom cez závoj možno zaradiť medzi zmluvné zasľúbenia, ktoré sú súčasťou novej a večnej zmluvy. Slovami Josepha Smitha, chceme „spečatiť [našich] mŕtvych, aby s nami vyšli pri prvom vzkriesení“.²⁰

Najvyšším a najsvätejším prejavom pečatiacej moci je večné spojenie muža a ženy v manželstve a spojenie ľudstva vo všetkých jeho pokoleniach. Keďže právomoc vykonávať tieto obrady je veľmi posvätná, dohliada prezident Cirkvi osobne na jej delegovanie na iných. Prezident Gordon B. Hinckley pri jednej príležitosti povedal: „Veľakrát som povedal, že keby zo všetkého zármutku, trýzne a bolesti znovuzriadenia nevyšlo nič iné, ako pečatiaca moc svätého kňazstva, aby navždy spojila rodiny, stálo by to za to všetko, čo to stálo.“²¹

Bez pečatenia, ktoré vytvára večné rodiny a spája pokolenia tu a vo večnosti, by sme vo večnosti zostali bez koreňov a bez vetiev – teda bez predkov a potomstva. Práve tento voľne plynúci, nesúvislý stav jednotlivcov na jednej strane alebo spojenia, ktoré odporujú manželským a rodinným vzťahom, ktoré určil Boh²², na strane druhej, by zmarili samotný účel stvorenia zeme. Ak by sa to stalo normou, rovnalo by sa to tomu, že zem bude pri Pánovom príchode zasiahnutá kliatbou alebo „úplne zničená“.²³

Vidíme, prečo je „manželstvo medzi mužom a ženou … ustanovené Bohom a že rodina je stredobodom Stvoriteľovho plánu pre večné určenie Jeho detí“.²⁴ Zároveň si uvedomujeme, že v nedokonalej súčasnosti to pre niektorých nie je realita ba dokonca ani reálna možnosť. Ale my máme nádej v Kristovi. Prezident M. Russell Ballard nám pripomína, že kým čakáme na Pána, „písma a proroci neskorších dní potvrdzujú, že všetci, ktorí sú verní v dodržiavaní zmlúv evanjelia, budú mať príležitosť na povýšenie“.²⁵

Niektorí ľudia zažili nešťastné či nezdravé rodinné pomery a majú malú túžbu po večnom rodinnom spojení. Starší David A. Bednar vyslovil tento názor: „Vy, ktorí ste vo svojej rodine zažili bolesť z rozvodu alebo ste pocítili utrpenie z narušenej dôvery, pamätajte, prosím, [že Boží vzor pre rodiny] sa začína znova od vás! Jeden článok reťaze vašich generácií sa možno pretrhol, ale ostatné spravodlivé články a to, čo z reťaze zostalo, je napriek tomu večne dôležité. Vašu reťaz môžete posilniť a možno dokonca môžete pomôcť obnoviť pretrhnuté články. Toto dielo sa uskutoční jeden článok po druhom.“²⁶

Počas pohrebného obradu sestry Pat Hollandovej, manželky staršieho Jeffreyho R. Hollanda, v júli tohto roka, prezident Russell M. Nelson učil: „O nejaký čas sa Patricia a Jeffrey opäť stretnú. Neskôr sa k nim pridajú ich deti a ich potomstvo, ktoré dodržiava zmluvy, aby zažili plnosť radosti, ktorú má Boh pripravenú pre Svoje verné deti. S týmto vedomím chápeme, že najdôležitejším dátumom v Patriciinom živote nebol dátum jej narodenia ani dátum jej smrti. Jej najdôležitejším dátumom bol 7. jún 1963, keď boli s Jeffom spečatení v chráme v St. George. … Prečo je toto také dôležité? Lebo samotný dôvod, prečo bola stvorená zem, bol ten, aby sa mohli vytvárať rodiny a pečatiť sa jedna k druhej. Zatiaľ čo spása je osobnou záležitosťou, oslávenie je záležitosťou rodinnou. Nikto nemôže byť povýšený sám.“

Prednedávnom sme sa s manželkou pripojili k drahej priateľke v pečatiacej miestnosti chrámu v Bountiful v Utahu. Túto priateľku som prvýkrát stretol, keď bola ešte dieťa v argentínskej Córdobe. Spolu s mojím misionárskym spoločníkom sme kontaktovali ľudí v štvrti vzdialenej len niekoľko blokov od misijnej kancelárie a keď sme prišli k jej domu, otvorila nám dvere. V príhodnom čase vstúpila ona, jej matka a jej súrodenci do Cirkvi a zostali vernými členmi. Teraz je z nej veľmi príjemná žena a v tento deň sme boli v chráme spečatiť jej zosnulých rodičov a potom ju pripečatiť k nim.

Pri oltári zastupoval jej rodičov manželský pár, z ktorých sa v priebehu rokov stali blízki priatelia. Bola to emotívna chvíľa, ktorá sa stala ešte sladšou, keď bola naša argentínska priateľka pripečatená k svojim rodičom. V to pokojné popoludnie ďaleko od sveta nás bolo prítomných len šesť, a predsa sa diala jedna z najdôležitejších vecí, aké sa kedy na zemi odohrávajú. Tešilo ma, že som sa vrátil k rovnakej úlohe a prepojeniu, ktoré sa začalo, keď som bol mladý misionár a zaklopal som na jej dvere, až sem, keď som po toľkých rokoch vykonal spečatenie, ktoré ju spojilo s jej rodičmi a minulými pokoleniami.

Táto udalosť sa neustále odohráva v chrámoch po celom svete. Je to konečný krok pri zhromažďovaní ľudu zmluvy. Je to tá najvyššia výsada vášho členstva v Cirkvi Ježiša Krista. Sľubujem, že keď sa o túto výsadu budete verne usilovať, budete ju mať v tomto čase alebo vo večnosti.

Svedčím, že pečatiaca moc a právomoc znovuzriadená na zemi skrze Josepha Smitha je skutočná a že to, čo je ňou zviazané na zemi, je skutočne zviazané aj v nebi. Svedčím, že prezident Russell M. Nelson ako prezident Cirkvi je dnes jediným človekom na zemi, ktorý riadi delegovanie a používanie tejto nadpozemskej moci. Svedčím, že uzmierenie Ježiša Krista urobilo z nesmrteľnosti pravdu a z možnosti povýšených rodinných vzťahov skutočnosť. V mene Ježiša Krista, amen.