Kráľovstvá slávy

Zo súčasného zjavenia vieme, že konečným osudom všetkých, ktorí žijú na zemi, nie je neadekvátna predstava, že spravodliví budú v nebi a ostatní budú večne trpieť v pekle. Boží láskavý plán pre Jeho deti zahŕňa túto skutočnosť, ktorú učil náš Spasiteľ Ježiš Kristus: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.“¹

Zjavená náuka znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní učí, že všetky deti Božie – až na výnimky, ktoré sú príliš zriedkavé na to, aby sme ich tu rozoberali – nakoniec zdedia jedno z troch kráľovstiev slávy, z ktorých aj to najmenšie „prevyšuje všetko chápanie“.² Po období, v ktorom budú neposlušní trpieť za svoje hriechy a ktoré ich pripraví na to, čo bude nasledovať, budú všetci vzkriesení a prejdú k poslednému súdu Pána Ježiša Krista. Tam náš milovaný Spasiteľ, ktorý, ako sa učíme, „oslavuje Otca a poskytuje spásu všetkým dielam rúk svojich“³, pošle všetky deti Božie do jedného z kráľovstiev slávy podľa túžby, ktorá sa prejavila v ich rozhodnutiach.

Ďalšou jedinečnou náukou a ďalším postupom znovuzriadenej Cirkvi sú zjavené prikázania a zmluvy, ktoré ponúkajú všetkým Božím deťom posvätnú výsadu kvalifikovať sa na najvyšší stupeň slávy v celestiálnom kráľovstve. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa zameriava na tento najvyšší cieľ – na povýšenie v celestiálnom kráľovstve.

Vďaka súčasným zjaveniam majú Svätí neskorších dní toto jedinečné pochopenie Božieho plánu šťastia pre Jeho deti. Tento plán začína naším duchovným životom pred narodením a odhaľuje účel a podmienky našej vyvolenej cesty v smrteľnosti a náš vytúžený cieľ po nej.

Vďaka súčasným zjaveniam vieme, že „všetkým kráľovstvám je daný zákon“⁴ a že kráľovstvo slávy, ktoré pri poslednom súde dostaneme, je určené podľa zákonov, ktoré sa na našej pozemskej ceste rozhodneme nasledovať. Podľa tohto láskavého plánu existuje viacero kráľovstiev – veľa príbytkov – aby všetky Jeho deti mohli zdediť kráľovstvo, v ktorom môžu spokojne „obstáť“.

Keď opisujeme povahu a požiadavky každého z troch kráľovstiev v Otcovom pláne, začneme tým najvyšším, na ktoré sa zameriavajú božské prikázania a obrady, ktoré Boh zjavil prostredníctvom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. V „celestiálnej“ sláve⁵ sú tri stupne⁶, z ktorých najvyšším stupňom je povýšenie v celestiálnom kráľovstve. Toto je príbytok tých, „ktorí prijali z plnosti jeho a zo slávy jeho“, preto „oni sú bohovia, dokonca synovia Boží [a dcéry Božie]“⁷ a „títo budú prebývať v prítomnosti Boha a jeho Krista na veky vekov“.⁸ Prostredníctvom zjavenia Boh zjavil večné zákony, obrady a zmluvy, ktoré treba dodržiavať, aby sa rozvíjali božské vlastnosti potrebné na uskutočnenie tohto božského potenciálu. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa na ne zameriava, lebo účelom tejto znovuzriadenej Cirkvi je pripraviť deti Božie na spásu v celestiálnej sláve a najmä na povýšenie na najvyššom stupni.

Boží plán, založený na večnej pravde, stanovuje, že povýšenie sa dá dosiahnuť iba vernosťou zmluvám večného manželstva medzi mužom a ženou v svätom chráme⁹ a toto manželstvo bude nakoniec dostupné všetkým, ktorí sú verní. To je dôvod, prečo učíme, že „pohlavie je základnou charakteristikou našej smrteľnej a večnej totožnosti a účelu“.¹⁰

Prehlásenie o rodine z roku 1995 je jedinečne cenným učením, ktoré nám má pomôcť pripraviť sa na povýšenie.¹¹ Jeho vyhlásenia objasňujú požiadavky, ktoré nás pripravia na život s Bohom Otcom a Jeho Synom Ježišom Kristom. Tí, ktorí plne nechápu láskyplný plán Otca pre Jeho deti, môžu toto prehlásenie o rodine pokladať len za premenlivé vyhlásenie o pravidlách. My na rozdiel od toho tvrdíme, že prehlásenie o rodine, založené na neodvolateľnej náuke, definuje pozemský rodinný vzťah, v ktorom sa odohráva najdôležitejšia časť nášho večného rozvoja.

Apoštol Pavol opísal tri stupne slávy a prirovnal ich k sláve slnka, mesiaca a hviezd.¹² Ten najvyšší stupeň nazýva „nebeským“ (celestiálnym) a ten druhý „zemským“ (terestriálnym).¹³ Ten najnižší nepomenúva, ale v zjavení Josephovi Smithovi bol doplnený názov „telestiálny“.¹⁴ Ďalšie zjavenie tiež opisuje povahu ľudí, ktorí budú do každého z týchto kráľovstiev slávy zadelení. Tí, ktorí sa rozhodnú, že sa nebudú „riadiť … zákonom celestiálneho kráľovstva“¹⁵, zdedia iné kráľovstvo slávy, nižšie než celestiálne, ale vhodné na zákony, ktoré si vybrali a v ktorých môžu spokojne „obstáť“. Slovo obstáť, ktoré sa tak často používa v písmach, znamená „bezpečné umiestnenie“.¹⁶ Napríklad, tí v terestriálnom kráľovstve – prirovnateľnom k populárnej predstave neba – „sú tí, ktorí prijímajú z prítomnosti Synovej, ale nie z plnosti Otcovej“.¹⁷ Oni boli „úctyhodní ľudia zeme, ktorí boli zaslepení úlisnosťou ľud퓹⁸, ale neboli „udatní v svedectve o Ježišovi“.¹⁹

Opis tých, ktorí sú priradení do najnižšieho – telestiálneho – kráľovstva slávy prezrádza, že sú to tí, „kto[rí] nemôž[u] … obstáť v terestriálnej sláve“.²⁰ Toto opisuje tých, ktorí odmietajú Spasiteľa a neriadili sa žiadnymi božskými obmedzeniami týkajúcimi sa ich správania. Toto je kráľovstvo, kde prebývajú zlovoľní po tom, čo trpeli za svoje hriechy. Týchto ľudí opisuje súčasné zjavenie ako tých, „ktorí neprijali evanjelium Kristovo, ani svedectvo o Ježišovi. …

Toto sú tí, ktorí sú klamári a kúzelníci, a cudzoložníci, a smilníci, a ktokoľvek, kto miluje a činí lož“.²¹

Prezident Russell M. Nelson nedávno napísal túto prorockú víziu, ktorá hovorí o troch kráľovstvách slávy: „V porovnaní s večnosťou je smrteľný život sotva nanosekundou. Ale táto nanosekunda je veľmi dôležitá! Dôkladne zvážte, ako to funguje: Počas tohto smrteľného života si môžete vybrať, ktoré zákony ste ochotní dodržiavať – zákony celestiálneho, terestriálneho či telestiálneho kráľovstva – a teda v ktorom kráľovstve slávy budete žiť navždy. To je ale plán! Je to plán, ktorý plne rešpektuje vašu slobodu jednania.“²²

Apoštol Pavol učil, že Pánove učenia a prikázania boli dané preto, aby sme dosiahli „mier[u] veku plnosti Kristovej“.²³ Tento proces si vyžaduje viac ako len získanie poznania. Dokonca ani nestačí, aby sme boli o evanjeliu presvedčení; musíme konať tak, aby sme ním boli obrátení. Na rozdiel od iného kázania, ktoré nás učí, aby sme niečo vedeli, evanjelium Ježiša Krista nás vyzýva, aby sme sa niečím stali.

Z tohto učenia vyvodzujeme, že posledný súd nie je len zhodnotením výslednej sumy dobrých a zlých skutkov – toho, čo sme urobili. Je založený na konečnom vplyve našich skutkov a myšlienok – toho, čím sme sa stali. K večnému životu sa kvalifikujeme prostredníctvom procesu obrátenia. Toto slovo s mnohými významami je tu použité tak, že označuje hlbokú zmenu povahy. Nestačí, ak niekto robí veci len tak ledabolo. Prikázania, obrady a zmluvy evanjelia nie sú zoznamom vkladov, ktoré treba vložiť na nebeský bankový účet. Evanjelium Ježiša Krista je plánom, ktorý nám ukazuje, ako sa stať takými, akými chce náš Nebeský Otec, aby sme boli.²⁴

Keď v tomto živote zlyháme, vďaka Ježišovi Kristovi a Jeho vykúpeniu môžeme činiť pokánie a znovu sa vrátiť na cestu zmluvy, ktorá vedie k tomu, čo si pre nás praje náš Nebeský Otec.

Kniha Mormonova učí, že „život tento je dobou na to, aby sa ľudia pripravili na stretnutie s Bohom“.²⁵ Ale toto náročné obmedzenie týkajúce sa „tohto života“ dostalo nádejný kontext (aspoň do určitej miery pre niektorých ľudí) vďaka tomu, čo Pán zjavil prezidentovi Josephovi F. Smithovi a čo je teraz zaznamenané v Náuke a zmluvách v oddiele 138. „Uzrel som,“ napísal prorok, „že verní starší tejto dispenzácie, keď opustia smrteľný život, pokračujú vo svojej práci kázania evanjelia pokánia a vykúpenia, skrze obeť Jednorodeného Syna Božieho, medzi tými, ktorí sú v temnote a pod porobou hriechu vo veľkom svete duchov mŕtvych.

Mŕtvi, ktorí činia pokánie, budú vykúpení skrze poslušnosť obradov domu Božieho,

A potom ako zaplatia trestom za priestupky svoje a sú omytí a čistí, obdržia odmenu podľa skutkov svojich, lebo sú dedičmi spásy.“²⁶

Okrem toho vieme, že milénium, tisíc rokov, ktoré budú nasledovať po druhom príchode Spasiteľa, bude časom na vykonanie požadovaných obradov pre tých, ktorí ich neprijali počas svojho pozemského života.²⁷

O troch hlavných obdobiach plánu spásy a ich vzájomnom vzťahu vieme len málo: 1. o predsmrteľnom duchovnom svete, 2. o smrteľnosti a 3. o budúcom živote. Ale vieme tieto večné pravdy: „Spása je osobnou záležitosťou, oslávenie je záležitosťou rodinnou.“²⁸ Máme milujúceho Nebeského Otca, ktorý sa postará o to, aby sme dostali každé požehnanie a každú výhodu, ktorú nám umožňujú naše vlastné túžby a rozhodnutia. Vieme tiež, že On nebude žiadneho človeka nútiť do spečateného vzťahu proti jeho vôli. Požehnania spečateného vzťahu sú zaistené pre všetkých tých, ktorí dodržiavajú svoje zmluvy, ale nikdy nie tým, že by do spečateného vzťahu nútili iného človeka, ktorý toho nie je hodný alebo si to neželá.

Moji drahí bratia a sestry, svedčím o pravde týchto vecí. Svedčím o našom Pánovi Ježišovi Kristovi, „dokonávateľovi [našej] viery“²⁹, ktorého uzmierenie to všetko umožňuje v pláne nášho Nebeského Otca. V mene Ježiša Krista, amen.