Viac než hrdina

V rokoch 1856 až 1860 ťahali tisíce pionierov Svätých neskorších dní svoj majetok na ručných vozíkoch viac ako 1 600 kilometrov, keď putovali do Salt Lake Valley. Tento týždeň to bude 167 rokov, čo bol dňa 4. októbra 1856 prezident Brigham Young prekvapený, keď sa dozvedel, že dve spoločnosti ručných vozíkov, ktoré viedli Edward Martin a James Willie, sú stále stovky kilometrov od Salt Lake, pričom zima sa rýchlo blíži.¹ Hneď na druhý deň, neďaleko miesta, na ktorom sa dnes stretávame, sa prezident Young postavil pred Svätých a vyhlásil: „Mnoho z našich bratov a sestier je na pláňach s ručnými vozíkmi, a musia byť odtiaľ privedení sem. … Choďte a okamžite priveďte týchto ľudí z plání.“²

Už o dva dni neskôr vyrazili prvé záchranné skupiny hľadať pionierov s ručnými vozíkmi.

Člen spoločnosti Willie opísal zúfalú situáciu pred príchodom hlavného záchranného tímu. Povedal: „Keď sa už zdalo, že je všetko stratené … a že už niet pre čo žiť, ako blesk z jasného neba Boh odpovedal na naše modlitby. Prišla záchranná skupina, ktorá priniesla jedlo a zásoby. … Nesmierne sme ďakovali Bohu za našu záchranu.“³

Títo záchranári boli pre pionierov hrdinami, ktorí v extrémnych poveternostných podmienkach riskovali vlastné životy, aby čo najviac ľudí bezpečne dopravili domov. Jedným takým hrdinom bol Ephraim Hanks.

V polovici októbra sa Hanks vracal po výlete domov do Salt Lake, s tým, že nevedel o ťažkostiach s ručnými vozíkmi, a v noci ho zobudil hlas: „Ľudia s ručnými vozíkmi majú problémy a hľadajú vás, pôjdete im pomôcť?“

S touto otázkou, ktorá mu znela v mysli, sa ponáhľal späť do Salt Lake City. A keď počul, že prezident Heber C. Kimball hľadá ďalších dobrovoľníkov, Hanks sa hneď na druhý deň sám vydal na pomoc. Išiel rýchlo a predbehol tak ostatných záchranárov na ceste a po príchode k spoločnosti Martin si Hanks zaspomínal: „Pohľad, ktorý sa mi naskytol, keď som vstúpil do ich tábora, sa mi nikdy nevytratí z pamäti … [a] dokázal sa dotknúť aj toho najtvrdšieho srdca.“⁴

Ephraim Hanks celé dni chodil od stanu k stanu a požehnával chorých. Rozprával: „V desiatkach prípadov, keď sme chorým žehnali a v mene Pána Ježiša Krista sme odohnali choroby, chorí sa okamžite zotavili a takmer okamžite sa uzdravili.“⁵ Ephraim Hanks bude pre pionierov s ručnými vozíkmi navždy hrdinom.

Podobne ako táto pozoruhodná záchranná akcia, aj udalosti, ktoré ovplyvňujú naše životy a dokonca aj beh dejín, sú často výsledkom rozhodnutí a úspechov jednotlivých mužov a žien – veľkých umelcov, vedcov, podnikateľov a politikov. Títo výnimoční ľudia sú často uctievaní ako hrdinovia a na pamiatku ich činov sa im stavajú pomníky a pamätníky.

Keď som bol malý chlapec, mojimi prvými hrdinami boli športovci. Moje prvé spomienky sa viažu k zbieraniu baseballových kartičiek s fotkami a štatistikami hráčov z ligy Major League Baseball. „Uctievanie hrdinov“ v detstve môže byť zábavné a nevinné, napríklad keď sa deti na Halloween prezlečú za svojich obľúbených superhrdinov. Hoci mnohých talentovaných a pozoruhodných mužov a ženy pre ich schopnosti a prínos obdivujeme a vážime si ich, ak sa miera, do akej ich „uctievame“, preženie, môže sa rovnať tomu, ako keď deti Izraela na Sinajskej púšti uctievali zlaté teľa.

To, čo bolo kedysi nevinnou detskou zábavou, sa v dospelosti môže stať kameňom úrazu, keď „uctievanie hrdinov“ ako sú politici, blogeri, influenceri, športovci alebo hudobníci spôsobí, že začneme hľadieť „za cieľ“⁶, a to, čo je skutočne podstatné, stratíme zo zreteľa.

Pre deti Izraela nebolo problémom zlato, ktoré si so sebou priniesli na cestu do zasľúbenej krajiny, ale skôr to, čo dovolili – aby sa zo zlata stala modla, ktorá sa potom stala predmetom ich uctievania a odvrátila ich pozornosť od Jehovu, ktorý rozdelil Červené more a vyslobodil ich z poroby. Ich zameranie na teľa ovplyvnilo ich schopnosť uctievať pravého Boha.⁷

Hrdinom – naším hrdinom – je a vždy aj bude Ježiš Kristus, a čokoľvek alebo ktokoľvek, kto nás odvádza od Jeho učenia, ktoré sa nachádza v písmach a v slovách žijúcich prorokov, môže negatívne ovplyvniť náš pokrok na ceste zmluvy. Pred stvorením tohto sveta sme vzhliadali k Ježišovi Kristovi, keď bolo jasné, že plán navrhnutý Otcom v nebi, ktorý zahŕňal našu príležitosť napredovať a stať sa takými, ako je On, bol spochybnený.

Ježiš Kristus bol nielen dôležitým pri obrane Otcovho plánu, ale zohral aj najdôležitejšiu úlohu pri jeho uskutočňovaní. Odpovedal Otcovi a dobrovoľne Mu ponúkol, že sa obetuje „ako výkupné za všetkých“,⁸ aby zaplatil dlh, ktorý mal každý z nás spôsobiť hriechom, ale ktorý by sme nemohli zaplatiť sami.

Prezident Dallin H. Oaks učil: „[Ježiš Kristus] urobil všetko, čo je nevyhnutné na našej ceste v smrteľnosti k údelu, ktorý je načrtnutý v pláne nášho Nebeského Otca.“⁹

Keď Spasiteľ stál v Getsemanskej záhrade pred takouto ohromujúcou úlohou, odvážne vyhlásil: „Nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja“ a vzal na Seba bolesti, choroby a utrpenie za hriechy všetkých, ktorí kedy žili a budú žiť.¹⁰ Ježiš Kristus dokonalým činom poslušnosti a oddanosti zavŕšil ten najvyšší hrdinský čin v celom stvorení, ktorý vyvrcholil Jeho slávnym vzkriesením.

Na našej poslednej generálnej konferencii nám prezident Russell M. Nelson pripomenul: „Nech už sú vaše otázky alebo problémy akékoľvek, odpoveď sa vždy nachádza v živote a učeniach Ježiša Krista. Naučte sa viac o Jeho uzmierení, Jeho láske, Jeho milosrdenstve, Jeho náuke a Jeho znovuzriadenom evanjeliu uzdravenia a pokroku. Obráťte sa k Nemu! Nasledujte Ho!“¹¹ A ja by som dodal: „Rozhodnite sa pre Neho.“

V našom zložitom svete môže byť lákavé obracať sa na hrdinov našej spoločnosti v snahe dať životu jasnosť, keď sa môže zdať mätúci alebo ohromujúci. Kupujeme si oblečenie, ktorému robia reklamu, prijímame politiku, ktorú presadzujú, a sledujeme to, čo zdieľajú na sociálnych sieťach. Na chvíľkové rozptýlenie to môže byť fajn, ale musíme si dávať pozor, aby sa táto forma uctievania hrdinov nestala naším zlatým teľaťom. Rozhodnutie vybrať si toho správneho hrdinu má večné následky.

Keď sme s rodinou pricestovali do Španielska, aby sme tam slúžili ako vedúci misie, našli sme tam zarámovaný citát týkajúci sa hrdinov, ktorých sa rozhodujeme nasledovať, ktorý zdieľal starší Neal A. Maxwell. Citát znel takto: „Ak ste sa nerozhodli pre Božie kráľovstvo ako pre to prvé, nakoniec bude jedno, pre čo ste sa rozhodli namiesto neho.“¹² Bratia a sestry, pre Božie kráľovstvo sa rozhodujeme tým, že sa rozhodujeme pre Ježiša Krista, Kráľa kráľov. Akékoľvek iné rozhodnutie sa rovná rozhodnutiu sa pre ruku človeka alebo zlaté teľa, a nakoniec sa nám neosvedčí.

V starozákonnej knihe Daniel sa nachádza príbeh o Šadrachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi, ktorí jasne vedeli, pre ktorého hrdinu sa majú rozhodnúť. A nebol to žiadny z bohov kráľa Nebúkadnecara. Sebaisto prehlásili:

„Náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece. …

Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať.“¹³

Ako učil apoštol Pavol: „sú takzvaní bohovia“,¹⁴ a môžem dodať, že aj mnohí hrdinovia, ktorým sa podľa mnohých máme klaňať, uctievať ich a prijať ich. Ale tak, ako to vedeli Danielovi traja priatelia, je len jeden, ktorý nás zaručene vyslobodí, pretože On nás už vyslobodil a vždy aj vyslobodí.

Na našej ceste späť do Božej prítomnosti, do zasľúbenej krajiny, nie je problém v politikovi, hudobníkovi, športovcovi alebo vlogerovi, ale skôr v tom, že my sme sa rozhodli dovoliť im, aby sa stali hlavným predmetom našej pozornosti a zamerania namiesto nášho Spasiteľa a Vykupiteľa.

Keď sa rozhodujeme ctiť Jeho deň, či už sme doma alebo na dovolenke, rozhodujeme sa pre Neho, pre Ježiša Krista. Keď sa rozhodujeme pre Jeho slová, ktoré sú v písmach a ktoré učia žijúci proroci, rozhodujeme sa pre Neho. Keď sa rozhodujeme mať chrámové odporučenie a žiť tak, aby sme ho mohli spôsobilo používať, rozhodujeme sa pre Neho. Keď sme tvorcami pokoja a odmietame spor, „a to najmä keď sa naše názory nezhodujú“,¹⁵ rozhodujeme sa pre Neho.

Žiadny vodca nikdy neprejavil viac odvahy, žiadny ľudomil neprejavil viac láskavosti, žiadny lekár nevyliečil viac chorôb a žiadny umelec nebol tvorivejší ako Ježiš Kristus.

Vo svete hrdinov s pamätníkmi a múzeami venovanými činom smrteľných mužov a žien je jeden, ktorý vyniká nad všetkými ostatnými. Svedčím, že Ježiš Kristus nie je len náš hrdina, ale aj náš Pán a Kráľ, Spasiteľ a Vykupiteľ ľudstva. V mene Ježiša Krista, amen.