Všetko bude dobré vďaka chrámovým zmluvám
Nie je nič dôležitejšie ako ctiť si zmluvy, ktoré ste uzavreli alebo môžete uzavrieť v chráme.
Moji milovaní bratia a sestry, toto zasadanie generálnej konferencie bolo pre mňa posvätným časom. Som vďačný za úlohu hovoriť k miliónom Svätých neskorších dní a našim priateľom po celom svete. Mám vás rád a viem, že aj Pán vás miluje.
Pred 50 rokmi som mal tú česť slúžiť ako prezident Ricks College v Rexburgu v Idahu. Ráno 5. júna 1976 sme s manželkou Kathy išli autom z Rexburgu do chrámu v Idaho Falls v Idahu, aby sme sa zúčastnili pečatenia blízkej priateľky. Samozrejme, so štyrmi malými chlapcami, ktorých sme v tom čase mali u seba doma, sa náš výlet do chrámu mohol uskutočniť iba za pomoci odvážnej opatrovateľky! Nechali sme naše vzácne deti v jej starostlivosti a vyrazili sme na krátku 30-minútovú cestu autom.
Náš zážitok v chráme v ten deň bol úžasný, ako vždy. Avšak po skončení chrámového pečatenia – a keď sme sa pripravovali na návrat domov – sme si všimli mnohých chrámových pracovníkov a návštevníkov, ako sa nervózne zhovárajú vo vestibule chrámu. O chvíľu nám jeden z chrámových pracovníkov povedal, že novovybudovaná priehrada Teton na východe Idaha sa roztrhla! Viac ako 300 miliónov kubických metrov vody sa lialo cez priehradný múr na plochu 775 štvorcových km susedných údolí. Veľká časť mesta Rexburg bola pod vodou a povodňová vlna odniesla domy aj autá. Dve tretiny z 9 000 obyvateľov boli zrazu bez domova.1
Ako si viete predstaviť, naše myšlienky a obavy smerovali k bezpečnosti našich drahých detí, stoviek vysokoškolákov a profesorského zboru a ku komunite, ktorú sme milovali. Boli sme menej ako 50 km od domova, no napriek tomu sme v ten deň, dlho pred mobilnými telefónmi a sms-kami, nemali žiaden spôsob na okamžitú komunikáciu s našimi deťmi, ani sme sa nemohli dostať z Idaho Falls do Rexburgu, keďže všetky cesty boli uzavreté.
Našou jedinou možnosťou bolo prenocovať v miestnom moteli v Idaho Falls. Spolu s Kathy sme pokľakli v našej motelovej izbe a pokorne sme prosili Nebeského Otca o bezpečnosť našich drahých detí a tisícov ďalších, ktorých táto tragická udalosť nepriaznivo zasiahla. Spomínam si, ako sa Kathy kvôli strachu o svoje deti prechádzala po izbe do skorých ranných hodín. Napriek mojim obavám som sa dokázal upokojiť a zaspať.
Netrvalo dlho a moja milá večná spoločníčka ma zobudila a povedala: „Hal, ako môžeš spať v takejto chvíli?“
Potom mi jasne prišli do srdca a na myseľ tieto slová. Povedal som svojej manželke: „Kathy, nech to dopadne akokoľvek, vďaka chrámu bude všetko v poriadku. Uzavreli sme zmluvy s Bohom a boli sme spečatení ako večná rodina.“
V tej chvíli to bolo ako keby Duch Pánov v našom srdci a mysli potvrdil to, čo sme už obaja vedeli, že je pravdivé: obrady pečatenia, ktoré môžeme nájsť iba v dome Pána, a vykonávané správnou kňazskou právomocou, nás viazali spolu ako manželov a naše deti k nám boli pripečatené. Naozaj sa nebolo treba báť a neskôr sme boli vďační, keď sme sa dozvedeli, že naši chlapci sú v bezpečí.
Možno tento výrok prezidenta Thomasa S. Monsona najlepšie priblíži to, čo sme s Kathy v tú nezabudnuteľnú noc cítili. „Keď navštevujeme chrám, môžeme mať viac duchovnosti a pociťovať pokoj. … Pochopíme pravý význam Spasiteľových slov, keď povedal: ,Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, … Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! [Ján 14:27]’“2
Som požehnaný, že môžem cítiť tento pokoj zakaždým, keď vstúpim do svätého chrámu. Spomínam si na prvý deň, keď som vošiel do chrámu Salt Lake. Bol som mladý muž.
Pozrel som sa hore na vysoký biely strop, ktorý natoľko presvetlil miestnosť, že sa zdalo, ako keby bola otvorená k nebesám. A v tej chvíli mi na um prišla myšlienka v týchto jasných slovách: „Už som na tomto presvetlenom mieste bol.“ Ale hneď potom mi prišli na um tieto slová, ale nie mojím vlastným hlasom: „Nie, ešte si tu nikdy nebol. Spomínaš si na okamih predtým, ako si sa narodil. Bol si na posvätnom mieste ako je toto, kam mohol prísť Pán.“
Bratia a sestry, pokorne svedčím, že keď navštevujeme chrám, môžeme si pripomenúť večnú povahu nášho ducha, náš vzťah s Otcom a Jeho božským Synom a našu najväčšiu túžbu vrátiť sa do nášho nebeského domova.
V nedávnych príhovoroch na konferencii prezident Russell M. Nelson učil:
„Duchovne najbezpečnejším miestom pre život bude, ak budete žiť [vo svojich chrámových zmluvách].
Všetko, v čo veríme, a každý sľub, ktorý Boh dal Svojmu ľudu zmluvy, sa schádza v chráme.“3
„Každý človek, ktorý uzatvára zmluvy v … chrámoch – a dodržiava ich – má lepší prístup k moci Ježiša Krista.“4
A tiež nás učil, že „keď uzavrieme zmluvu s Bohom, navždy opustíme neutrálnu pôdu. Boh neopustí Svoj vzťah s tými, ktorí si s Ním vytvorili takéto puto. V skutočnosti všetci tí, ktorí uzavreli zmluvu s Bohom, majú prístup k zvláštnemu druhu lásky a milosrdenstva“.5
Pod inšpirovaným vedením prezidenta Nelsona Pán urýchlil a bude aj naďalej urýchľovať stavbu chrámov po celom svete. To umožní všetkým Božím deťom mať príležitosť prijať obrady spásy a povýšenia a uzatvárať a dodržiavať posvätné zmluvy. Byť spôsobilými uzatvárať posvätné zmluvy nie je jednorazové úsilie, ale celoživotný vzor. Pán povedal, že si to žiada celé naše srdce, moc, myseľ a silu.6
Častá účasť na chrámových obradoch môže vytvoriť vzor oddanosti Pánovi. Keď dodržiavate svoje chrámové zmluvy a pamätáte na ne, pozývate spoločenstvo Ducha Svätého, aby vás posilnilo aj očistilo.
Potom môžete zažiť pocit svetla a nádeje svedčiaci o tom, že sľuby sú pravdivé. Zistíte, že každá zmluva s Bohom je príležitosťou priblížiť sa k Nemu, čo potom vo vašom srdci vyvolá túžbu dodržiavať chrámové zmluvy.
Bolo nám sľúbené: „Vďaka našej zmluve s Bohom sa On nikdy neunaví vo Svojom úsilí pomôcť nám a my nikdy nevyčerpáme Jeho milosrdnú trpezlivosť s nami.“7
Práve prostredníctvom pečatiacich zmlúv v chráme môžeme získať uistenie o láskyplných rodinných spojeniach, ktoré budú pokračovať po smrti a trvať naveky. Rešpektovanie manželských a rodinných zmlúv uzavretých v chrámoch Božích poskytne ochranu pred zlom sebectva a pýchy.
Vytrvalá vzájomná starostlivosť bratov a sestier príde len s vytrvalým úsilím viesť vašu rodinu Pánovou cestou. Dajte deťom príležitosti k tomu, aby sa za seba navzájom modlili. Rýchlo rozpoznajte počiatok nezhôd a pozitívne rozpoznajte skutky nesebeckej služby, najmä jeden druhému. Keď sa súrodenci za seba modlia a slúžia si, ich srdcia budú obmäkčené a obrátia sa k sebe navzájom a k ich rodičom.
Čiastočne to opisuje Malachiáš, keď predpovedá príchod proroka Eliáša: „On zasadí do sŕdc detí prísľuby učinené otcom a srdcia detí sa obrátia k ich otcom. A keby tomu tak nebolo, celá zem by bola úplne spustošená pri jeho príchode.“8
Skúšky, výzvy a bolesti srdca určite prídu na každého z nás. Nikto z nás nie je imúnny voči „[ostňu] … tela“.9 Ale keď navštevujeme chrám a pamätáme na svoje zmluvy, môžeme sa pripraviť na to, že dostaneme osobné vedenie od Pána.
Keď sme sa s Kathy zosobášili a boli sme spečatení v chráme v Logane v Utahu, naše pečatenie vykonal vtedajší Starší Spencer W. Kimball. Povedal len niekoľko slov, v ktorých nám dal túto radu: „Hal a Kathy, žite tak, aby ste mohli poľahky odísť, keď ten deň príde.“
Spočiatku sme nechápali, čo pre nás táto rada znamená, ale zo všetkých síl sme sa snažili žiť svoj život tak, aby sme boli pripravení odísť slúžiť Pánovi, keď ten deň nastane. Potom, čo sme boli takmer 10 rokov manželia, neočakávaný deň naozaj prišiel, a to od komisára cirkevného vzdelávania Neala A. Maxwella.
Láskyplné varovanie od prezidenta Kimballa dané v chráme, aby sme mohli „poľahky odísť“, sa stalo skutočnosťou. S Kathy sme obdržali povolanie, aby sme odišli zo zdanlivej rodinnej idylky v Kalifornii a slúžili v povolaní a na mieste, o ktorých som nič nevedel. Naša rodina však bola pripravená odísť, lebo prorok v svätom chráme, na mieste zjavenia, uvidel udalosť v budúcnosti, na ktorú sme potom boli pripravení.
Moji drahí bratia a sestry, vydávam svedectvo, že nie je nič dôležitejšie ako ctiť si zmluvy, ktoré ste uzavreli alebo môžete uzavrieť v chráme. Bez ohľadu na to, kde na ceste zmluvy ste, vyzývam vás, aby ste stali hodnými a spôsobilými navštevovať chrám. Navštevujte ho tak často, ako to okolnosti dovolia. Uzatvorte a dodržiavajte posvätné zmluvy s Bohom. Môžem vás uistiť o tej istej pravde, o ktorú som sa podelil s Kathy uprostred noci pred takmer piatimi desaťročiami v motelovej izbe v Idaho Falls: „Nech to dopadne akokoľvek, vďaka chrámovým zmluvám bude všetko v poriadku.“
Vydávam vám svoje neochvejné svedectvo, že Ježiš je Kristus. On žije a vedie Svoju Cirkev. Chrámy sú domy Pána. Prezident Russell M. Nelson je žijúcim Božím prorokom na zemi. Mám ho rád a mám rád každého z vás. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.