Všetky veci pre dobro naše

Dnes je šiesteho apríla, výročie, kedy Ježiš Kristus znovuzriadil Svoju Cirkev neskorších dní – a súčasť veľkonočného obdobia, keď radostne svedčíme o dokonalom živote Ježiša Krista, Jeho zmiernej obeti a slávnom vzkriesení.

Jedna čínska povesť sa začína tak, že syn muža našiel krásneho koňa.

„Aké šťastie,“ povedali susedia.

„No, uvidíme,“ povedal muž.

Potom syn z koňa spadol a natrvalo sa zranil.

„Aké nešťastie,“ povedali susedia.

„No, uvidíme,“ povedal muž.

Prišla armáda, no zraneného syna nenaverbovali.

„Aké šťastie,“ povedali susedia.

„No, uvidíme,“ povedal muž.

Tento nestály svet je často zmietaný víchricami, neistý, niekedy šťastný a – príliš často – nešťastný. No v tomto svete súženia¹ „vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro“.² Keď budeme kráčať vzpriamene a budeme pamätať na svoje zmluvy, „všetky veci budú pôsobiť spoločne pre dobro [naše]“.³

Všetky veci pre dobro naše.

Pozoruhodný prísľub! Utešujúce uistenie od samotného Boha! Zázračným spôsobom je zámerom Stvorenia a prirodzenosťou Boha poznať začiatok a koniec⁴; uskutočniť všetko, čo je pre naše dobro; a aby nám pomohol stať sa posvätenými a svätými skrze milosť a uzmierenie Ježiša Krista.

Uzmierenie Ježiša Krista nás môže oslobodiť a vykúpiť z hriechu. Ale Ježiš Kristus tiež dôverne chápe každú našu bolesť, trápenie, chorobu⁵, smútok, odlúčenie. V čase a večnosti môže Jeho víťazstvo nad smrťou a peklom napraviť všetko.⁶ Pomáha uzdravovať zlomených a znevažovaných, zmierovať nahnevaných a rozdelených, utešovať osamelých a izolovaných, povzbudzovať neistých a nedokonalých a robiť zázraky, ktoré sú možné len s Bohom.

Spievame aleluja a kričíme hosanna! S večnou mocou a nekonečnou dobrotou v Božom pláne šťastia, môžu pracovať všetky veci spoločne pre naše dobro. Môžeme čeliť životu s dôverou a nie so strachom.

Ponechaní sami na seba možno nepoznáme, čo je pre nás dobré. Keď si „vyberáme seba“, vyberáme si aj svoje vlastné obmedzenia, slabosti, nedostatky. Nakoniec, aby sme urobili čo najviac dobra, musíme byť dobrí.⁷ Keďže nikto okrem Boha nie je dobrý⁸, hľadáme dokonalosť v Ježišovi Kristovi.⁹ Svojím najpravdivejším, najlepším ja sa stávame len vtedy, keď odložíme prirodzeného muža alebo ženu a staneme sa dieťaťom pred Bohom.

S našou dôverou a vierou v Boha môžu byť skúšky a súženie posvätené pre naše dobro. Jozef, predaný do otroctva v Egypte, neskôr zachránil svoju rodinu a ľud. Väznenie v žalári v Liberty proroka Josepha Smitha naučilo, že mu tieto veci „dajú skúsenosti a budú pre [jeho] dobro“.¹⁰ Keď žijeme s vierou, skúšky a obete, ktoré by sme si nikdy nezvolili, môžu požehnať nás aj druhých spôsobmi, ktoré sme si ani nevedeli predstaviť.¹¹

Prehlbujeme vieru a dôveru v Pána, že všetky veci môžu spoločne pracovať pre naše dobro, keď získavame večnú perspektívu¹²; chápeme, že naše skúšky môžu byť iba na malú chvíľu¹³; uvedomujeme si, že trápenie môže byť zasvätené k nášmu prospechu¹⁴; uznávame, že nehody, predčasná smrť, vysiľujúce choroby a ochorenia sú súčasťou smrteľnosti; a dôverujeme, že milujúci Nebeský Otec nedáva skúšky, aby trestal alebo súdil. Nedal by kameň tomu, kto prosí o chlieb, ani hada tomu, kto prosí o rybu.¹⁵

Keď prichádzajú skúšky, často si najviac želáme, aby nás niekto počúval a bol s nami.¹⁶ V tom momente môžu byť klišé odpovede neužitočné, akokoľvek upokojujúci je ich zámer. Niekedy túžime po niekom, kto bude smútiť, pociťovať bolesť a plakať s nami; kto nám dovolí vyjadriť bôľ, frustráciu, niekedy dokonca aj hnev; a kto uzná s nami, že sú veci, ktoré nepoznáme.

Keď dôverujeme Bohu a Jeho láske k nám, aj naše najväčšie trápenia môžu nakoniec pracovať spoločne pre naše dobro.

Pamätám si na deň, keď som dostal správu o vážnej autonehode, ktorá sa týkala ľudí, ktorých milujem. V takých chvíľach, v skľúčenosti a viere, môžeme s Jóbom len povedať: „Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.“¹⁷

V celosvetovej Cirkvi poskytuje asi 3 500 kolov a okrskov a asi 30 000 zborov a pobočiek útočisko a bezpečie.¹⁸ Ale v rámci našich kolov a zborov mnohé verné rodiny a jednotlivci čelia ťažkým výzvam, aj keď vedia (bez toho, aby vedeli ako), že veci budú spoločne pracovať pre naše dobro.

V Huddersfielde v Anglicku bratovi Samuelovi Bridgstockovi diagnostikovali rakovinu štvrtého štádia krátko pred jeho povolaním za nového prezidenta kolu. Vzhľadom na jeho hroznú diagnózu sa svojej manželky Anny spýtal, prečo by vôbec mal ísť na pohovor.

„Pretože,“ povedala sestra Bridgstocková, „budeš povolaný za prezidenta kolu.“

Obrázok

Rodina Bridgstockovcou.

Prezident Bridgstock, (ktorý je dnes tu), ktorému pôvodne zostával rok alebo dva života, je vo svojej službe už štvrtý rok. Má dobré aj ťažké dni. Jeho kôl sa zhromažďuje s prehlbujúcou sa vierou, službou a láskavosťou. Nie je to ľahké, ale jeho manželka a rodina žijú s vierou, vďačnosťou a pochopiteľným smútkom, o ktorom veria, že sa stane večnou radosťou cez znovuzriaďujúce uzmierenie Ježiša Krista.¹⁹

Keď sme neochvejní, otvorení a úctiví, môžeme cítiť krásu, účel a pokoj zmluvy, ktorú Pán ponúka. V posvätných chvíľach nám môže dovoliť nahliadnuť do väčšej večnej skutočnosti, ktorej súčasťou je náš každodenný život, kde malé a jednoduché veci spoločne pracujú pre dobro darcov aj prijímateľov.

Rebekah, dcéra môjho prvého misijného prezidenta, sa podelila o to, ako Pán odpovedal na jej modlitbu o útechu, keď dostala nečakanú príležitosť odpovedať na modlitbu niekoho iného.

Obrázok

Rebekah žene podarovala matkin kyslíkový prístroj.

Jedného neskorého večera mala Rebekah, smútiaca nad nedávnym úmrtím svojej matky, jasný dojem, aby išla kúpiť benzín do svojho auta. Keď prišla na pumpu, stretla staršiu ženu, ktorá dýchala s použitím veľkej kyslíkovej nádrže a s ktorou sa jej ťažko narábalo. Neskôr Rebekah žene podarovala matkin prenosný kyslíkový prístroj. Táto sestra vďačne povedala: „Vrátila si mi slobodu.“ Veci spoločne pracujú pre dobro, keď slúžime tak, ako by slúžil Ježiš Kristus.

Otec, ktorý bol so svojím synom vo veku učiteľa, pridelený ako spoločník v inšpirovanej službe, vysvetlil: „Služba je, keď sa zo susedov, ktorí nosia sušienky, stávame dôvernými priateľmi, duchovnými záchranármi prvej pomoci.“ Zmluvná príslušnosť k Ježišovi Kristovi utešuje, spája, posväcuje.

Dokonca aj v prípade tragédie nám môže duchovná príprava pripomenúť, že náš Nebeský Otec vie, kedy sme sa cítili najzraniteľnejší a najosamelejší. Napríklad rodina, ktorej dieťa sa dostalo do nemocnice, neskôr našla útechu v spomienke na to, že Duch Svätý im vopred šepkal, čo môžu očakávať.

Niekedy väčšia večná skutočnosť, ktorú nám Pán dáva pocítiť, zahŕňa rodinu na druhej strane závoja. Jedna sestra našla radosť v obrátení k znovuzriadenému evanjeliu Ježiša Krista. Jej život však hlboko zasiahli dve traumy – videla nehodu na lodi a tragicky prišla o matku, ktorá si vzala život.

Obrázok

Sestra prekonala svoj strach a dala sa pokrstiť.

Napriek tomu táto sestra prekonala svoj strach z vody natoľko, že bola pokrstená ponorením. A v deň, ktorý sa stal veľmi šťastným, bola svedkom toho, že v chráme bol pokrstený niekto, kto zastupoval jej zosnulú matku. „Chrámový krst uzdravil moju matku a oslobodil aj mňa,“ povedala sestra. „Bolo to prvýkrát, čo som cítila od smrti mojej matky pokoj.“

Naša posvätná hudba odráža Jeho uistenie, že všetky veci môžu spoločne pracovať pre naše dobro.

Kniha Mormonova je dôkazom, ktorý môžeme držať v ruke, že Ježiš je Kristus a Boh napĺňa Svoje proroctvá. Kniha Mormonova, ktorú napísali inšpirovaní proroci, ktorí videli našu dobu, sa začína surovou drámou – rodinou, ktorá sa borí s hlbokými nezhodami. Napriek tomu, keď študujeme a uvažujeme o 1. Nefi 1 až po Moroni 10, priťahuje nás to k Ježišovi Kristovi pevným svedectvom, že to, čo sa stalo tam a potom, nás môže požehnať tu a teraz.

Keď Pán prostredníctvom Svojho žijúceho proroka približuje viac domov Pána na viacerých miestach, chrámové požehnania spoločne pracujú pre naše dobro. Zmluvami a obradmi prichádzame k Bohu, nášmu Otcovi, a Ježišovi Kristovi a získavame večný pohľad na smrteľnosť. Jeden po druhom, meno po mene, ponúkame milovaným členom rodiny – predkom – posvätné obrady a zmluvné požehnania podľa Pánovho vzoru záchrancov na vrchu Sion.²²

Keď sa k nám chrámy na mnohých miestach približujú, chrámovou obeťou, ktorú môžeme ponúknuť, je vyhľadávať svätosť v dome Pánovom častejšie. Po mnoho rokov sme šetrili, plánovali a obetovali, aby sme prišli do chrámu. Teraz, ako to okolnosti dovolia, prosím, prichádzajte ešte častejšie k Pánovi do Jeho svätého domu. Nech pravidelná chrámová práca a bohoslužby požehnávajú, ochraňujú a inšpirujú vás a vašu rodinu – rodinu, ktorú máte, alebo rodinu, ktorú budete mať a jedného dňa sa ňou stanete.

Obrázok

Stará mama pred chrámom.

Ak vám to okolnosti dovolia, zvážte aj požehnanie vlastníctva vlastného chrámového oblečenia.²³ Babička zo skromnej rodiny hovorila o tom, čo by chcela najviac na svete, a to jej vlastné chrámové oblečenie. Jej vnuk povedal: „Babka zašepkala: ‚Budem slúžiť vo svojom chrámovom oblečení, a potom keď zomriem, budem v ňom aj pochovaná.‘“ A keď prišiel čas, stalo sa tak.

Ako učí prezident Russell M. Nelson: „Všetko, v čo veríme, a každý sľub, ktorý Boh dal Svojmu ľudu zmluvy, sa schádza v chráme.“²⁴

V čase a vo večnosti je zámerom Stvorenia a povahou samotného Boha spojiť všetky veci pre naše dobro.

Toto je Pánov večný zámer. Je to Jeho večná perspektíva. Je to Jeho večné zasľúbenie.

Keď je život preplnený a zámer nie je jasný, keď chcete žiť lepšie, ale neviete ako, prosím, príďte k Bohu, nášmu Otcovi, a Ježišovi Kristovi. Verte, že Oni žijú, milujú vás a chcú všetko pre vaše dobro. Svedčím, že to robia, nekonečne a večne, v posvätnom a svätom mene Ježiša Krista, amen.