Vstaň! Volá ťa

Pred časom som sa spýtal manželky: „Môžeš mi povedať, prečo, pokiaľ si pamätám, sme nikdy v živote nemali žiadne veľké problémy?“

Pozrela sa na mňa a povedala: „Samozrejme Poviem ti, prečo sme nikdy nemali žiadne veľké problémy – je to preto, že máš veľmi krátku pamäť!“

Vďaka jej rýchlej a inteligentnej odpovedi som si znova uvedomil, že život podľa evanjelia Ježiša Krista neodstraňuje bolesť a skúšky, ktoré sú potrebné k rastu.

Evanjelium nie je spôsob, ako sa vyhnúť výzvam a problémom, ale riešením, ako posilniť našu vieru a naučiť sa, ako sa s nimi vysporiadať.

Túto pravdu som tušil už pred pár mesiacmi, keď som jedného dňa kráčal a zrazu sa mi rozmazalo videnie, stmavlo a zvlnilo sa. Zľakol som sa. Potom mi lekári povedali: „Ak okamžite nezačnete s liečbou, môžete stratiť zrak aj v priebehu niekoľkých týždňov. Bál som sa ešte viac.

A potom povedali: Potrebujete intravitreálne injekcie – injekcie priamo do oka – do dokorán otvoreného oka – každé štyri týždne, po zvyšok vášho života.“

Bol to nepríjemný budíček.

Potom prišla úvaha v podobe otázky. Spýtal som sa sám seba: „OK! Môj fyzický zrak nie je dobrý, ale čo môj duchovný? Potrebujem tam nejakú liečbu? A čo to znamená mať jasný duchovný zrak?“

Premýšľal som o príbehu slepca Bartimaiosa, ktorý je opísaný v Markovom evanjeliu. Písma hovoria: „Ako počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať a volať: Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou!“¹

Z technického hľadiska bol Ježiš v očiach mnohých iba synom Jozefa, tak prečo Ho Bartimaios nazval „Syn Dávidov“? Jednoducho preto, že rozpoznal, že Ježiš je skutočne Mesiáš, o ktorom bolo prorokované, že sa narodí ako potomok Dávida.²

Je zaujímavé, že tento slepý muž, ktorý nemal fyzický zrak, Ježiša spoznal. Duchovne videl to, čo nemohol vidieť fyzicky, zatiaľ čo mnohí iní mohli vidieť Ježiša fyzicky, ale duchovne boli úplne slepí.

Z tohto príbehu sa dozvedáme viac o jasnom duchovnom zraku.

Čítame: „Mnohí mu dohovárali, aby zamĺkol, ale on tým väčšmi kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“³

Všetci naokolo mu hovorili, aby bol ticho, ale on kričal ešte viac, pretože vedel, kto Ježiš naozaj je. Ignoroval tie hlasy a kričal ešte hlasnejšie.

Konal namiesto toho, aby sa konalo za neho. Napriek svojim obmedzeným okolnostiam využil svoju vieru, aby prekročil svoje obmedzenia.

Takže prvá zásada, ktorú sa učíme, je: Jasný duchovný zrak si zachováme vtedy, keď sa zameriame na Ježiša Krista a zostaneme verní tomu, o čom vieme, že je to pravdivé.

Bratia a sestry, aby sme si zachovali neporušený duchovný zrak, musíme sa rozhodnúť, že nebudeme počúvať hlasy sveta okolo nás. V tomto mätúcom a zmätenom svete musíme zostať verní tomu, čo vieme, verní našim zmluvám, verní dodržiavaniu prikázaní a znovu upevniť naše presvedčenie, ešte silnejšie, ako to urobil tento muž. Musíme kričať naše svedectvo o Pánovi svetu ešte hlasnejšie. Tento muž poznal Ježiša, zostal verný tomu, čomu veril, a nenechal sa rozptyľovať hlasmi okolo seba.

Dnes je veľa hlasov, ktoré sa snažia utlmiť náš hlas ako učeníkov Ježiša Krista. Hlasy sveta sa nás snažia umlčať, ale práve preto musíme vyhlasovať naše svedectvo o Spasiteľovi hlasnejšie a silnejšie. Spomedzi všetkých hlasov sveta Pán počíta so mnou a s vami, že budeme vyhlasovať naše svedectvá, pozdvihovať náš hlas a staneme sa Jeho hlasom. Ak to neurobíme, kto bude svedčiť o Ježišovi Kristovi? Kto vysloví Jeho meno a vyhlási Jeho božské poslanie?

Máme duchovné poverenie, ktoré pochádza z nášho poznania Ježiša Krista.

Čo však urobil Bartimaios potom?

Na Pánov príkaz vstať opäť konal vo viere.

Písma hovoria: „A on zhodiac plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.“⁴

Tento pokorný a verný muž pochopil, že na Ježišov príkaz môže vstať k lepšiemu životu. Vedel, že je lepší ako jeho okolnosti, a prvú vec, ktorú urobil, keď počul, ako ho Ježiš volá, bolo, že odhodil svoj žobrácky kabát.

Opäť konal namiesto toho, aby sa konalo za neho.

Možno si pomyslel: „Už ho nepotrebujem, keď do môjho života vstúpil Ježiš. Toto je nový deň. Skončil som s týmto životom v utrpení. S Ježišom môžem začať nový život šťastia a radosti v Ňom, s Ním a skrze Neho. A je mi jedno, čo si o mne myslí svet. Ježiš ma volá a pomôže mi žiť nový život.“

Aká pozoruhodná zmena!

Keď odhodil svoj žobrácky kabát, zbavil sa všetkých výhovoriek.

A toto je druhá zásada: Jasný duchovný zrak si zachováme vtedy, keď zanecháme prirodzeného človeka, budeme činiť pokánie a začneme nový život v Kristovi.

Spôsob, ako to urobiť, je uzatvoriť a dodržiavať zmluvy, aby sme mohli povstať k lepšiemu životu prostredníctvom Ježiša Krista.

Kým sa vyhovárame, aby sme ľutovali sami seba, ľutovali svoje okolnosti a problémy a všetko zlé, čo sa deje v našom živote, a ľutovali dokonca aj všetkých zlých ľudí, o ktorých si myslíme, že nás robia nešťastnými, nechávame si na pleciach žobrácky kabát. Je pravda, že niekedy nám ľudia, či už vedome alebo nie, ubližujú. Musíme sa však rozhodnúť konať s vierou v Krista tak, že si vyzlečieme mentálny a emocionálny plášť, ktorý možno ešte stále nesieme, aby sme skrývali výhovorky alebo hriech, a zahodili ho s vedomím, že On nás môže uzdraviť a že nás uzdraví.

Nikdy neexistuje dobrá výhovorka na to, aby sme povedali: „Som taký, aký som, kvôli niektorým nešťastným a nepríjemným okolnostiam. A nemôžem sa zmeniť a to ma ospravedlňuje.“

Keď takto uvažujeme, rozhodujeme sa, že bude konané za nás.

Nechávame si kabát žobráka.

Konať vo viere znamená spoliehať sa na nášho Spasiteľa a veriť, že prostredníctvom Jeho uzmierenia sa môžeme na Jeho príkaz povzniesť nad všetko.

Tretia zásada je v posledných štyroch slovách: „A šiel k Ježišovi.“

Ako mohol ísť k Ježišovi, keď bol slepý? Jediným spôsobom bolo kráčať smerom k Ježišovi tak, že nasledoval Jeho hlas.

A toto je tretia zásada: Jasný duchovný zrak si zachováme vtedy, keď počúvame Pánov hlas a dovolíme Mu, aby nás viedol.

Tak ako tento muž pozdvihol hlas nad hlasy okolo seba, dokázal počúvať Pánov hlas uprostred všetkých ostatných hlasov.

Je to tá istá viera, ktorá umožnila Petrovi chodiť po vode, pokiaľ sa duchovne sústredil na Pána a nerozptyľoval ho vietor navôkol.

Potom sa príbeh tohto slepého muža končí slovami: „A (slepý) hneď videl a nasledoval [Ježiša] na ceste.“⁵

Jedným z najdôležitejších poučení v tomto príbehu je, že tento muž uplatnil úprimnú vieru v Ježiša Krista a obdržal zázrak, pretože prosil so skutočným zámerom, so skutočným zámerom nasledovať Ho.

A toto je hlavný dôvod požehnaní, ktoré dostávame v našich životoch, a tým je nasledovanie Ježiša Krista. Ide o to, aby sme Ho spoznali, uzatvorili a dodržiavali zmluvy s Bohom vďaka Nemu, zmenili samotnú svoju podstatu skrze Neho a vytrvali až do konca tým, že Ho budeme nasledovať.

Udržiavanie si jasného duchovného zraku je pre mňa o zameraní sa na Ježiša Krista.

Je môj duchovný zrak teda jasný, keď dostávam injekcie do oka? No a kto som ja, aby som to posúdil? Ale som vďačný za to, čo vidím.

Jasne vidím Pánovu ruku v tomto posvätnom diele a vo svojom živote.

Kamkoľvek idem, vidím vieru mnohých, ktorí posilňujú moju vlastnú vieru.

Všade okolo seba vidím anjelov.

Vidím vieru mnohých, ktorí nevidia Pána fyzicky, ale poznajú Ho duchovne, pretože Ho poznajú dôverne.

Svedčím o tom, že toto evanjelium je odpoveďou na všetko, pretože Ježiš Kristus je odpoveďou pre každého. Som vďačný za to, čo vidím, keď nasledujem svojho Spasiteľa.

Sľubujem, že keď budeme počúvať hlas Pána a dovolíme Mu, aby nás viedol na ceste Spasiteľovej zmluvy, budeme požehnaní jasným zrakom, duchovným porozumením a pokojom srdca a mysle počas celého nášho života.

Kiež by sme mohli naše svedectvo o Ňom zvolať hlasnejšie ako hlasy okolo nás, vo svete, ktorý potrebuje počuť viac o Ježišovi Kristovi a nie menej. Kiež by sme si vyzliekli žobrácky kabát, ktorý ešte možno máme na sebe a povzniesli sa nad svet k lepšiemu životu v Kristovi a skrze Krista. Kiež by sme sa zbavili všetkých výhovoriek nenasledovať Ježiša Krista a našli všetky dobré dôvody, aby sme Ho nasledovali, keď počujeme Jeho hlas. To je mojou modlitbou, v mene Ježiša Krista, amen.