Buďte jedno s Kristom

Od mladosti som hlboko vnímal uzmierenie Ježiša Krista, ale skutočnosť Spasiteľovho uzmierenia mi vstúpila do srdca, keď som mal 25 rokov. Práve som ukončil štúdium na právnickej univerzite v Standforde a pripravoval som sa na kalifornskú advokátsku skúšku. Zavolala mi mama a povedala mi, že môj starý otec Crozier Kimball, ktorý žil v Utahu, zomiera. Povedala, že ak ho chcem vidieť, mal by som prísť domov. Môj starý otec mal 86 rokov a bol veľmi chorý. Návšteva bola úžasná. Veľmi sa tešil, že ma vidí a podelil sa so mnou o svoje svedectvo.

Keď mal Crozier len tri roky, jeho otec, David Patten Kimball, zomrel vo veku 44 rokov.¹ Crozier dúfal, že jeho otec a jeho starý otec, Heber C. Kimball, budú spokojní s jeho životom a budú mať pocit, že bol verný tomu, čo mu bolo dané.

Môj starý otec mi predovšetkým radil, aby som sa vyhol akémukoľvek pocitu oprávnenosti alebo privilégia kvôli týmto verným predkom. Povedal mi, že sa mám zamerať na Spasiteľa a na Jeho uzmierenie. Povedal, že všetci sme deti milujúceho Nebeského Otca. Bez ohľadu na to, kým sú naši pozemskí predkovia, každý z nás podá správu Spasiteľovi o tom, ako dobre sme dodržiavali Jeho prikázania.

Starký sa zmieňoval o Spasiteľovi ako o „strážcovi brány“, čo bol odkaz na 2. Nefi 9:41. Povedal mi, že dúfa, že bol dostatočne kajúcny, aby mal nárok na Spasiteľovo milosrdenstvo.²

Hlboko ma to dojalo. Vedel som, že bol spravodlivým mužom. Bol patriarchom a slúžil na niekoľkých misiách. Učil ma, že nikto sa nemôže vrátiť k Bohu iba vďaka dobrým skutkom bez toho, aby potreboval Spasiteľovo uzmierenie. Do dnešného dňa si pamätám veľkú lásku a vďačnosť, ktorú mal starký k Spasiteľovi a Jeho uzmiereniu.

V roku 2019 som počas cirkevného poverenia v Jeruzaleme³ navštívil hornú miestnosť, ktorá sa pravdepodobne nachádzala blízko miesta, kde Spasiteľ umyl nohy Svojim apoštolom pred Svojim ukrižovaním. Hlboko ma to zasiahlo po duchovnej stránke a zamýšľal som sa nad tým, ako Ježiš prikázal Svojim apoštolom, aby sa navzájom milovali.

Spomenul som si na Spasiteľovu prosebnú orodovaciu modlitbu za nás. Táto modlitba sa uskutočnila doslova v posledných hodinách Jeho smrteľného života, ako je zaznamenané v evanjeliu podľa Jána.

Táto modlitba bola určená nasledovníkom Krista, vrátane nás všetkých.⁴ Spasiteľ v prosbe k Otcovi prosil: „aby všetci jedno boli; ako Ty Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás.“ Spasiteľ potom pokračoval: „A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme.“⁵ Jednota je to, za čo sa Kristus modlil predtým, ako bol zradený a ukrižovaný. Jednota s Kristom a s naším Nebeským Otcom môže byť dosiahnutá skrze Spasiteľovo uzmierenie.

Pánovo spásne milosrdenstvo nezávisí od rodovej línie, vzdelania, ekonomického postavenia či rasy. Je založené na jednote s Kristom a na Jeho prikázaniach.

Prorok Joseph Smith a Oliver Cowdery obdržali v roku 1830, krátko po založení Cirkvi, zjavenie týkajúce sa jej organizácie a spravovania. Prorok Joseph prečítal na prvej konferencii Cirkvi to, čo je teraz 20. oddielom. Bolo to prvé zjavenie, ktoré bolo odsúhlasené všeobecným súhlasom.⁶

Toto zjavenie má naozaj pozoruhodný obsah. Učí nás o význame a úlohe Spasiteľa a ako získať prístup k Jeho moci a požehnaniam skrze Jeho zmiernu milosť. Prorok Joseph Smith mal 24 rokov, obdržal už množstvo zjavení a dokončil preklad Knihy Mormonovej darom a mocou Božou. Joseph a Oliver sú označení za ustanovených apoštolov, a tak majú právomoc predsedať nad Cirkvou.

Verše 17 až 36 obsahujú zhrnutie základnej cirkevnej náuky, vrátane Božej existencie, stvorenia ľudstva, pádu a plánu spásy Nebeského Otca skrze uzmierenie Ježiša Krista. Verš 37 obsahuje základné požiadavky na krst do Pánovej Cirkvi. Vo veršoch 75 až 79 sú uvedené modlitby sviatosti, ktoré používame každý sabat.

Náuka, zásady, sviatosti a praktiky, ktoré Pán ustanovil prostredníctvom Josepha Smitha, proroka znovuzriadenia, sú skutočne zásadné.⁷

Požiadavky na krst sú jedinečne jednoduché, no zároveň hlboké. Patrí k nim predovšetkým pokora pred Bohom, zlomené srdce a skrúšený duch,⁸ pokánie zo všetkých hriechov, vzatie na seba mena Ježiša Krista, vytrvanie až do konca a dokazovanie skutkami, že sme prijali Kristovho Ducha.⁹

Je významné, že všetky kvalifikácie na krst sú duchovné. Nie sú potrebné žiadne ekonomické či spoločenské výsledky. Chudobní a bohatí majú rovnaké duchovné požiadavky.

Neexistujú žiadne požiadavky týkajúce sa rasy, pohlavia či etnickej príslušnosti. Kniha Mormonova objasňuje, že všetci sú pozvaní, aby sa zúčastnili na Pánovej dobrotivosti: „Čierni a bieli, porobení a slobodní, muži a ženy … všetci sú Bohu rovnakí.“¹⁰ „Všetci ľudia majú onú výsadu, jeden ako druhý, a žiadnemu nie je zakázané.“¹¹

Vzhľadom na našu „rovnakosť“ pred Bohom nemá veľký zmysel zdôrazňovať naše rozdiely. Niektorí nás nesprávne povzbudzujú, aby sme si „predstavovali, že ľudia sa od nás a od seba navzájom líšia oveľa viac, než to v skutočnosti je. [Niektorí] berú skutočné, ale malé rozdiely a zveličia ich a urobia z nich priepasť“.¹²

Okrem toho sa niektorí nesprávne domnievajú, že keďže všetci ľudia sú pozvaní prijať Jeho dobrotivosť a večný život, nemôžu existovať žiadne požiadavky na správanie.¹³

Písma však potvrdzujú, že od všetkých svojprávnych osôb sa vyžaduje, aby činili pokánie z hriechov a zachovávali Jeho prikázania.¹⁴ Pán objasňuje, že všetci majú morálnu slobodu jednania a „sú slobodní, aby si zvolili slobodu a večný život skrze veľkého Prostredníka všetkých ľudí … a [aby] poslúchali veľké prikázania jeho; a boli verní slovám jeho a zvolili si večný život“.¹⁵ Aby sme mohli prijať požehnania Spasiteľovho uzmierenia, musíme pozitívne uplatniť svoju morálnu slobodu jednania a zvoliť si Krista a poslúchať Jeho prikázania.

Počas môjho života sa rozoberal význam pojmov „sloboda jednania“ a „slobodná vôľa“ a viedla sa o tom diskusia. Na tieto témy sa viedlo a stále vedie mnoho intelektuálnych sporov.

Na obálke nedávnej publikácie pre absolventov jednej z významných univerzít tvrdí prominentný profesor biológie: „Niet miesta pre slobodnú vôľu“.¹⁶ Nie je prekvapujúce, že článok cituje profesorove slová: „Neexistuje nič také ako Boh, … a neexistuje slobodná vôľa …a toto je obrovský, ľahostajný a prázdny vesmír.“¹⁷ S týmto nemôžem viac nesúhlasiť.

Základnou náukou našej viery je, že máme morálnu slobodu jednania¹⁸, ktorá zahŕňa slobodnú vôľu.¹⁹ Sloboda jednania je schopnosťou rozhodovať sa a konať. Je nevyhnutná pre plán spásy. Bez morálnej slobody jednania by sme sa nemohli učiť, zlepšovať či sa rozhodnúť, že budeme jedno s Kristom. Vďaka morálnej slobode jednania sme „slobodní, aby [sme] si zvolili slobodu a večný život“.²⁰ V predsmrteľnej rade v nebi bola sloboda jednania podstatným prvkom Otcovho plánu. Lucifer sa vzbúril a „snažil sa zničiť slobodu jednania človeka“.²¹ Preto bola Satanovi a tým, ktorí ho nasledovali, odopretá výsada mať smrteľné telo.

Ostatní duchovia v predsmrteľnosti uplatňovali svoju slobodu jednania pri nasledovaní plánu Nebeského Otca. Duchovia požehnaní narodením do tohto smrteľného života majú svoju slobodu jednania aj naďalej. Môžeme sa slobodne rozhodovať a konať, ale nemáme kontrolu nad dôsledkami. „Zvolenie dobra a spravodlivosti vedie k šťastiu, pokoju a večnému životu, zatiaľ čo zvolenie hriechu a zla nakoniec povedie k bolesti srdca a utrpeniu.“²² Alma povedal: „Zlovoľnosť nikdy nebola šťastím.“²³

V tomto extrémne súťaživom svete existuje neustála snaha vyniknúť. Snaha o to, aby sme boli čo najlepší, akí vieme byť, je spravodlivým a záslužným úsilím. Je v súlade s Pánovou náukou. To, čo je v rozpore s Pánovou náukou, je snaha znevažovať či znehodnocovať iných, alebo vytvárať prekážky brániace ich úspechu. Za rozhodnutie konať v rozpore s Božími prikázaniami nemôžeme obviňovať okolnosti alebo iných.

V dnešnom svete je ľahké zamerať sa na materiálny a pracovný úspech. Niektorí strácajú zo zreteľa večné zásady a rozhodnutia, ktoré majú večný význam. Bolo by múdre, keby sme sa riadili radou prezidenta Russella M. Nelsona, aby sme „mysleli celestiálne“.²⁴

Najvýznamnejšie rozhodnutia môže urobiť takmer každý bez ohľadu na jeho talent, schopnosti, možnosti či ekonomické okolnosti. Dôraz na to, aby sme na prvé miesto kládli rodinné rozhodnutia, je nevyhnutný. Je to zrejmé z celých písiem. Spomeňte si na opis v knihe 1. Nefi, kde Lechí „odišiel do pustatiny. A zanechal dom svoj a krajinu dedičstva svojho, a zlato svoje, a striebro svoje, a drahocenné veci svoje, a nevzal si nič so sebou, iba rodinu“.²⁵

Keď čelíme životným peripetiám, vyskytujú sa mnohé udalosti, nad ktorými máme len malú alebo žiadnu kontrolu. Do tejto kategórie môžu samozrejme patriť zdravotné problémy a nehody. Nedávna pandémia ochorenia COVID-19 vážne zasiahla ľudí, ktorí robili všetko správne. Ale nad najdôležitejšími rozhodnutiami kontrolu máme. Keď sa vrátim do svojich misionárskych čias, starší Marion D. Hanks, náš misijný prezident, nám všetkým nariadil, aby sme sa naučili naspamäť časť básne od Elly Wheelerovej Wilcoxovej:

Máme kontrolu nad záležitosťami týkajúcimi sa zásad, správania, náboženského vyznávania a spravodlivého života. Naša viera v Boha Otca a Jeho Syna Ježiša Krista a Ich uctievanie sú našou voľbou.²⁷

Prosím, pochopte, že neobhajujem to, aby ste mali menší záujem o vzdelanie alebo zamestnanie. Hovorím o tom, že keď sa úsilie týkajúce sa vzdelania a zamestnania povýši nad rodinu alebo nad to, aby sme boli jedno s Kristom, nezamýšľané dôsledky môžu byť značne nepriaznivé.

Jasná a jednoduchá náuka uvedená v Náuke a zmluvách 20 je dojímavá a presvedčivá, pretože posilňuje a objasňuje posvätné duchovné pojmy. Učí, že spása prichádza, keď Ježiš Kristus ospravedlňuje a posväcuje kajúce duše vďaka Spasiteľovej milosti.²⁸ Pripravuje pôdu pre prvoradú úlohu Jeho uzmierenia.

Do svojho okruhu jednoty by sme sa mali snažiť zapojiť ostatných. Ak sa máme riadiť napomenutím prezidenta Russella M. Nelsona, aby sme zhromažďovali rozptýlený Izrael na oboch stranách závoja, budeme musieť zapojiť do okruhu našej jednoty ostatných. Tak ako to tak krásne učil prezident Nelson: „Na každom kontinente a naprieč ostrovmi mora sa verní ľudia zhromažďujú do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Rozdiely v kultúre, jazyku, pohlaví, rase a národnosti sa stanú bezvýznamnými, keď verní vstúpia na cestu zmluvy a prídu k nášmu milovanému Vykupiteľovi.“²⁹

Zjednocuje nás naša láska k Ježišovi Kristovi a viera v Neho a to, že sme deti milujúceho Nebeského Otca. Podstatou skutočnej spolupatričnosti je, že sme jedno s Kristom. Obrady krstu a sviatosti ustanovené v Náuke a zmluvách 20 spolu s našimi chrámovými zmluvami nás zjednocujú výnimočnými spôsobmi a umožňujú nám byť jedno každým spôsobom, ktorý je z večnej perspektívy dôležitý, a žiť v pokoji a harmónii.

Vydávam svoje isté a presvedčivé svedectvo, že Ježiš Kristus žije a vďaka Jeho uzmiereniu môžeme byť jedno s Kristom. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.