Mocný a cnostný cyklus Kristovej náuky

Pred rokmi sme sa s manželkou Ruth a našou dcérou Ashley pridali k ďalším turistom na kajakárskom výlete v štáte Havaj v Spojených štátoch. Kajak je čln podobný kanoe, ktorý je hneď nad hladinou a v ktorom veslár sedí čelom dopredu a pomocou dvojlopatkového pádla vesluje spredu dozadu na jednej a potom na druhej strane. Na pláne sme mali, že sa doplavíme k dvom malým ostrovom pri pobreží ostrova Oahu a znovu späť. Dôveroval som si, lebo ako mladý muž som na kajaku preplával naprieč horskými jazerami. Nadutosť nikdy neveští nič dobré, však?

Náš sprievodca nám dal pokyny a ukázal nám morské kajaky, ktoré budeme používať. Odlišovali sa od tých, v ktorých som predtým vesloval. Mal som si sadnúť na hornú časť kajaku namiesto do jeho vnútra. Keď som sa dostal na kajak, moje ťažisko bolo vyššie, ako som bol zvyknutý a bol som na vode menej stabilný.

Keď sme vyrazili, vesloval som rýchlejšie ako Ruth a Ashley. Po čase som bol ďaleko pred nimi. Hoci som bol hrdý na svoje hrdinské tempo, prestal som veslovať a čakal som, kým ma dobehnú. Bok môjho kajaku zasiahla veľká vlna – asi trinásť centimetrová¹ – a prevrátila ma do vody. Kým som kajak obrátil do vzpriamenej polohy a potrápil som sa tým, ako sa dostať späť nahor, Ruth a Ashley ma predbehli. Ja som však bol príliš vyčerpaný, aby som pokračoval vo veslovaní. Skôr než som sa stihol nadýchnuť, ďalšia vlna, tentoraz naozaj obrovská – aspoň dvadsať centimetrová² – zasiahla môj kajak a znova ma prevrátila. Kým sa mi podarilo kajak narovnať, bol som taký zadýchaný, že som sa obával, že nebudem schopný vyliezť na vrch.

Keď sprievodca uvidel moju situáciu, privesloval ku mne a podržal mi kajak, čím mi uľahčil vyliezť na vrchol. Keď videl, že som stále príliš zadýchaný na to, aby som mohol veslovať sám, priviazal k môjmu kajaku vlečné lano a začal veslovať, pričom ma ťahal so sebou. O chvíľu nato som polapil dych a začal som primerane veslovať sám. Pustil lano a ja som sa bez ďalšej pomoci dostal na prvý ostrov. Po príchode som sa vyčerpaný hodil do piesku.

Keď si skupina oddýchla, sprievodca mi potichu povedal: „Pán Renlund, myslím, že to zvládnete, ak budete stále veslovať a udržiavať hybnú silu.“ Keď sme išli na druhý ostrov a potom späť na miesto, kde sme začali, riadil som sa podľa tejto rady. Sprievodca popri mne dvakrát prešiel a povedal mi, že mi to ide „skvele“. Zboku do môjho kajaku narážali ešte väčšie vlny, ale neprevrátili ma.

Vďaka tomu, že som na kajaku neustále vesloval, som si udržiaval hybnú silu a postup vpred, čím som zmierňoval účinok vĺn, ktoré ma zasahovali zboku. Rovnaká zásada platí aj v našom duchovnom živote. Keď spomalíme a najmä, keď sa zastavíme, stávame sa zraniteľnými.³ Ak si udržiavame duchovnú hybnú silu tým, že neustále „veslujeme“ smerom k Spasiteľovi, sme vo väčšom bezpečí a istote, lebo náš večný život závisí od našej viery v Neho.⁴

Duchovná hybná sila sa vytvára „počas celého života, keď opakovane prijímame Kristovu náuku“.⁵ Prezident Russell M. Nelson učil, že keď tak robíme, vytvorí sa „mocný a cnostný cyklus“.⁶ Prvky Kristovej náuky – ako viera v Pána Ježiša Krista, pokánie, vstup do zmluvného vzťahu s Pánom prostredníctvom krstu, prijatie daru Ducha Svätého a vytrvanie až do konca⁷ – v skutočnosti nie sú určené na to, aby sme ich prežívali ako jednorazové udalosti, ktoré si môžeme odškrtnúť zo zoznamu. Najmä „vytrvanie do konca“ nie je v Kristovej náuke skutočne samostatným krokom – neznamená to, že keď dokončíme prvé štyri prvky, tak sa potom skryjeme, zatneme zuby a počkáme na smrť. Nie, vytrvanie do konca je opakované a opakujúce sa uplatňovanie ostatných prvkov Kristovej náuky, čím sa vytvára „mocný a cnostný cyklus“, ktorý opísal prezident Nelson.⁸

Opakovane znamená, že prvky Kristovej náuky uplatňujeme počas svojho života zas a znova. Opakujúco sa znamená, že na každom opakovaní staviame a že sa pri ňom zlepšujeme. Aj keď opakujeme prvky, netočíme sa len dookola bez cesty vpred. Naopak, každým cyklom sa približujeme k Ježišovi Kristovi.

Hybná sila zahŕňa rýchlosť aj smer.⁹ Ak by som bol na kajaku rázne vesloval nesprávnym smerom, podarilo by sa mi vytvoriť značnú hybnú silu, ale nedosiahol by som zamýšľaný cieľ. Podobne aj v živote musíme „veslovať“ smerom k Spasiteľovi, aby sme k Nemu prišli.¹⁰

Našu vieru v Ježiša Krista treba každodenne živiť.¹¹ Živíme ju tak, že sa každý deň modlíme, každý deň študujeme písma, každý deň premýšľame o Božej dobrote, každý deň činíme pokánie a tak, že každý deň nasledujeme nabádania Ducha Svätého. Tak ako nie je zdravé odkladať konzumáciu všetkého jedla až na nedeľu a potom sa prejesť týždenným prídelom stravy, tak nie je ani duchovne zdravé obmedzovať naše správanie, ktoré dodáva výživu nášmu svedectvu, na jeden deň v týždni.¹²

Keď prevezmeme zodpovednosť za svoje vlastné svedectvo¹³, získame duchovnú hybnú silu a postupne si vytvoríme pevnú vieru v Ježiša Krista a Kristova náuka sa stane ústredným zmyslom života.¹⁴ Keď sa snažíme dodržiavať Božie zákony a činiť pokánie, hybná sila popritom rastie. Pokánie je radostné a umožňuje nám poučiť sa z vlastných chýb, a takto robíme večný pokrok. Nepochybne nastanú chvíle, keď sa v kajaku prevrátime a ocitneme sa v hlbokej vode. Vďaka pokániu sa môžeme dostať späť navrch a pokračovať bez ohľadu na to, koľkokrát sme spadli.¹⁵ Dôležité je nevzdať sa.

Ďalším prvkom Kristovej náuky je krst, ktorý zahŕňa krst vodou a prostredníctvom konfirmácie aj krst Duchom Svätým.¹⁶ Hoci je krst jednorazová udalosť, pri prijímaní sviatosti si svoju krstnú zmluvu opakovane obnovujeme. Sviatosť nenahrádza krst, ale spája počiatočné prvky Kristovej náuky – vieru a pokánie – s prijatím Ducha Svätého.¹⁷ Keď svedomito prijímame sviatosť,¹⁸ pozývame do svojho života Ducha Svätého, rovnako ako pri našom krste a konfirmácii.¹⁹ Keď zachovávame zmluvu opísanú v modlitbách sviatosti, Duch Svätý sa stáva naším spoločníkom.

Keď naše životy viac ovplyvňuje Duch Svätý, tak si postupne a opakovane rozvíjame vlastnosti podobné tým Kristovým. Naše srdcia sa menia. Naša náchylnosť konať zlo sa zmenšuje. Náš sklon konať dobro sa zväčšuje až dovtedy, kým nechceme „činiť dobro neustále“.²⁰ A tak dostaneme prístup k nebeskej moci potrebnej na to, aby sme vytrvali až do konca.²¹ Naša viera sa zväčší a my sme pripravení znovu zopakovať tento mocný a cnostný cyklus.

Duchovná hybná sila, ktorá smeruje vpred, nás poháňa k uzatváraniu ďalších zmlúv s Bohom v dome Pána. Viaceré zmluvy nás približujú ku Kristovi a silnejšie nás s Ním spájajú. Prostredníctvom týchto zmlúv máme väčší prístup k Jeho moci. Aby bolo jasné, zmluva krstu a chrámové zmluvy nie sú sami o sebe zdrojom moci. Zdrojom moci je Pán Ježiš Kristus a náš Nebeský Otec. Uzatváranie a dodržiavanie zmlúv vytvára prepojenie k Ich moci v našom živote. Keď žijeme podľa týchto zmlúv, nakoniec sa staneme dedičmi všetkého, čo má Nebeský Otec.²² Hybná sila, ktorá vzniká, keď žijeme podľa Kristovej náuky, nielenže poháňa premenu našej božskej prirodzenosti na náš večný osud, ale tiež nás motivuje k tomu, aby sme vhodným spôsobom pomáhali druhým.

Zvážte, ako mi sprievodca výpravy pomohol po tom, ako som sa v kajaku prevrátil. Nekričal z diaľky zbytočnú otázku, ako napríklad: „Pán Renlund, čo to tam v tej vode robíte?“ Neprivesloval ku mne a nepokáral ma slovami: „Pán Renlund, keby ste boli fyzicky zdatnejší, neboli by ste v tejto situácii.“ Nezačal ťahať môj kajak vtedy, keď som sa práve snažil dostať nahor. A neopravoval ma pred skupinou. Namiesto toho mi poskytol pomoc, ktorú som potreboval v potrebnom čase. Dával mi rady, keď som im bol otvorený. A zo všetkých síl sa ma snažil povzbudiť.

Keď slúžime druhým, nemusíme klásť zbytočné otázky alebo konštatovať zjavné veci. Väčšina ľudí, ktorí majú ťažkosti, vedia, že ich majú. Nemali by sme súdiť; naše posudzovanie nie je ani užitočné ani vítané a najčastejšie pochádza zo zlých informácií.

Porovnávanie sa s inými nás môže viesť ku škodlivým chybám, najmä ak dospejeme k záveru, že sme spravodlivejší ako tí, ktorí majú ťažkosti. Takéto porovnávanie je ako keby ste sa beznádejne topili v troch metroch vody²³ a uvideli by ste niekoho iného, ako sa topí v štyroch metroch²⁴ vody, a odsúdili by ste ho ako väčšieho hriešnika a mali zo seba dobrý pocit. Koniec koncov, každý z nás máme svoje vlastné ťažkosti. Spásu si nezaslúžime skutkami.²⁵ To nikdy nedokážeme. Jákob z Knihy Mormonovej učil: „Pamätajte, potom, čo [sme sa zmierili] s Bohom, že je to iba milosťou Božou a skrze ňu, že [sme] spasení.“²⁶ Všetci potrebujeme Spasiteľovo nekonečné uzmierenie, nielen jeho časť.

Pri komunikácii s ľuďmi okolo nás však potrebujeme všetok náš súcit, empatiu a lásku.²⁷ Tí, ktorí majú ťažkosti, „potrebuj[ú] okúsiť čistú lásku Ježiša Krista, ktorá je prítomná [v našich] slovách a skutkoch“.²⁸ Keď inšpirovane slúžime, často druhých povzbudzujeme a ponúkame im pomoc. Aj keď tomu niekto nie je otvorený, pokračujeme v inšpirovanej službe, keď nám to dovolí. Spasiteľ učil: „Lebo takému budete naďalej slúžiť; lebo neviete, či sa raz nevrátia a nebudú činiť pokánie, a nepôjdu ku mne s celým úmyslom srdca, a ja ich uzdravím; a vy budete prostriedkom k tomu, aby im bola prinesená spása.“²⁹ Spasiteľovou úlohou je uzdravovať. Našou úlohou je milovať – milovať a inšpirovane slúžiť takým spôsobom, ktorý druhých pritiahne k Ježišovi Kristovi. Toto je jeden z plodov mocného a cnostného cyklu Kristovej náuky.

Pozývam vás k tomu, aby ste žili podľa Kristovej náuky opakovane, opakujúco a zámerne a aby ste druhým pomáhali na ich ceste. Svedčím, že Kristova náuka je ústredným bodom plánu Nebeského Otca; je to napokon Jeho náuka. Keď uplatňujeme vieru v Ježiša Krista a Jeho uzmierenie, sme poháňaní na ceste zmluvy a motivovaní pomáhať iným, aby sa stali vernými učeníkmi Ježiša Krista. Môžeme sa stať dedičmi v kráľovstve Nebeského Otca, ktoré je vyvrcholením verného života podľa Kristovej náuky. V mene Ježiša Krista, amen.