Dôverujte Pánovi

S rodinou niekedy hrávame hru, ktorú nazývame „bláznivá skúška dôvery“. Možno ste ju už hrali aj vy. Dvaja ľudia stoja asi meter od seba, jeden je otočený chrbtom k tomu druhému. Na pokyn človeka, ktorý stojí vzadu, padne ten, kto je vpredu, dozadu do náručia svojho priateľa.

Dôvera je základom všetkých vzťahov. Základnou otázkou každého vzťahu je: „Môžem tomu druhému dôverovať?“ Vzťah sa vytvorí len vtedy, keď sú ľudia ochotní navzájom si dôverovať. Ak jedna osoba úplne dôveruje, ale druhá nie, nie je to vzťah.

Každý z nás je milovaným duchovným synom alebo dcérou milujúceho Nebeského Otca.¹ Hoci tento duchovný rodokmeň poskytuje základ, sám osebe však nevytvára zmysluplný vzťah s Bohom. Vzťah je možné vybudovať len vtedy, keď sa rozhodneme dôverovať Mu.

Nebeský Otec túži nadviazať blízky, osobný vzťah s každým zo Svojich duchovných detí.² Ježiš túto túžbu vyjadril, keď sa modlil: „Aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás.“³ Vzťah, o ktorý sa Boh snaží s každým duchovným dieťaťom, je taký blízky a osobný, že sa s nami bude môcť podeliť o všetko, čo má a kým je.⁴ Takýto hlboký, trvalý druh vzťahu sa môže rozvinúť len vtedy, ak je postavený na dokonalej, úplnej dôvere.

Nebeský Otec od začiatku pracoval na tom, aby vyjadril Svoju absolútnu dôveru v božský potenciál každého zo Svojich detí. Dôvera je základom plánu, ktorý predstavil pre náš rast a napredovanie pred naším príchodom na zem. Chcel nás naučiť večným zákonom, stvoriť zem, poskytnúť nám smrteľné telá, dať nám dar samým sa rozhodovať, a dovoliť nám, aby sme sa učili a rástli prostredníctvom vlastných rozhodnutí. Chce, aby sme sa rozhodli nasledovať Jeho zákony a vrátiť sa, aby sme sa tešili z večného života s Ním a Jeho Synom.

Keďže vedel, že sa nebudeme vždy rozhodovať dobre, pripravil pre nás aj spôsob, ako uniknúť dôsledkom zlých rozhodnutí. Poskytol nám Spasiteľa – Svojho Syna Ježiša Krista, aby uzmieril naše hriechy a urobil nás opäť čistými pod podmienkou pokánia.⁵ Pozýva nás, aby sme tento vzácny dar pokánia pravidelne využívali.⁶

Každý rodič vie, aké ťažké je dôverovať dieťaťu natoľko, že ho nechá, aby sa rozhodovalo samo – najmä ak vie, že dieťa asi urobí chyby a bude tým trpieť. Nebeský Otec nám však umožňuje robiť rozhodnutia, ktoré nám pomôžu dosiahnuť náš božský potenciál! Ako učil starší Dale G. Renlund, „[Jeho] cieľom ako rodiča nie je nútiť Svoje deti robiť to, čo je správne; je ním primäť Svoje deti, aby sa rozhodli robiť to, čo je správne a nakoniec sa stali takými, ako je On“.⁷

Napriek tomu, že nám Boh dôveruje, náš vzťah s Ním bude rásť len do tej miery, do akej sme ochotní Mu dôverovať. Výzva spočíva v tom, že žijeme v padlom svete a všetci sme zažili zradu dôvery kvôli nečestnosti, manipulácii, nátlaku či iným okolnostiam. Ak nás raz niekto zradí, je pre nás ťažké znovu dôverovať. Tieto negatívne skúsenosti s našou dôverou v nedokonalých smrteľníkov môžu dokonca ovplyvniť našu ochotu dôverovať dokonalému Nebeskému Otcovi.

Pred niekoľkými rokmi moji dvaja priatelia, Leonid a Valentina, prejavili záujem stať sa členmi Cirkvi. Keď sa Leonid začal učiť o evanjeliu, bolo preňho ťažké modliť sa. Leonid vo svojom živote zažil manipuláciu a kontrolu zo strany nadriadených a vypestoval si nedôveru voči autoritám. Tieto predchádzajúce skúsenosti ovplyvnili jeho schopnosť otvoriť si srdce a vyjadriť Nebeskému Otcovi svoje osobné pocity. Postupom času a vďaka štúdiu Leonid lepšie pochopil povahu Boha a pocítil Božiu lásku. Modlitba sa pre neho nakoniec stala prirodzeným spôsobom vyjadrenia vďaky a lásky, ktorú k Bohu cítil. Jeho rastúca dôvera v Boha ho nakoniec priviedla k tomu, že s Valentinou uzavreli posvätné zmluvy, aby posilnili svoj vzťah s Bohom a jeden s druhým.

Ak vám predchádzajúca strata dôvery bráni dôverovať Bohu, prosím, nasledujte Leonidov príklad. Trpezlivo pokračujte v spoznávaní Nebeského Otca, Jeho povahy, Jeho vlastností a Jeho zámerov. Hľadajte a zaznamenajte si skúsenosti, kedy ste vo svojom živote pocítili Jeho lásku a moc. Náš žijúci prorok, prezident Russell M. Nelson, učil, že čím viac sa o Bohu dozvieme, tým ľahšie Mu budeme dôverovať.⁸

Niekedy je najlepším spôsobom, ako sa naučiť dôverovať Bohu, jednoducho Mu dôverovať. Podobne ako pri „bláznivej skúške dôvery“, niekedy musíme byť ochotní padnúť dozadu a nechať Ho, aby nás zachytil. Náš smrteľný život je test. Často prichádzajú výzvy, ktoré si od nás vyžadujú viac, ako sme schopní sami zvládnuť. Keď naše vlastné poznanie a pochopenie nestačia, prirodzene hľadáme zdroje, ktoré by nám pomohli. Vo svete presýtenom informáciami nie je núdza o zdroje, ktoré propagujú svoje riešenia našich problémov. Najlepšiu radu však poskytuje jednoduchá, časom overená rada z Prísloví: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom.“⁹ Svoju dôveru v Boha dávame najavo tým, že keď čelíme výzvam života, obraciame sa najprv na Neho.

Po tom, ako som skončil právnickú fakultu v Utahu, stála naša rodina pred dôležitým rozhodnutím týkajúcim sa toho, kde si nájsť prácu a vybudovať si domov. Po tom, čo sme sa medzi sebou i s Pánom poradili, sme pocítili, že sa máme presťahovať na východ Spojených štátov, ďaleko od rodičov a súrodencov. Spočiatku všetko vychádzalo a my sme sa cítili utvrdení v tom, ako sme sa rozhodli. Potom sa však veci zmenili. V právnickej firme sa znižoval stav zamestnancov a ja som čelil možnosti, že nebudem mať prácu ani zdratovné poistenie práve v čase, keď sa narodila naša dcéra Dora, ktorá mala vážne zdravotné problémy a dlhodobé špeciálne potreby. Keď sme čelili týmto výzvam, bolo mi navrhnuté povolanie, ktoré si vyžadovalo veľa času a odhodlania.

Nikdy predtým som pred takouto výzvou nestál a bolo toho na mňa príliš. Začal som pochybovať o rozhodnutí, ktoré sme urobili, a o jeho potvrdení. Dôverovali sme Pánovi a všetko malo predsa vyjsť. Padol som dozadu a teraz sa zdalo, že ma nikto nechytí.

Jedného dňa mi v mysli a srdci jasne zazneli slová: „Nepýtaj sa prečo, pýtaj sa, čo chcem, aby si sa naučil.“ Bol som ešte viac zmätený. Práve vo chvíli, keď som zápasil so svojím predchádzajúcim rozhodnutím, ma Boh pozýval, aby som Mu dôveroval ešte viac. Keď sa pozriem spätne, toto bol v mojom živote rozhodujúci okamih – bol to okamih, kedy som si uvedomil, že najlepší spôsob, ako sa naučiť mať dôveru v Boha, je jednoducho Mu dôverovať. V nasledujúcich týždňoch som sa s úžasom prizeral, ako Pán zázračne rozvíja Svoj plán, aby požehnal našu rodinu.

Dobrí učitelia a tréneri vedia, že intelektuálny rast a fyzická sila sa dajú dosiahnuť len posilnením mysle a svalov. Podobne nás Boh pozýva, aby sme rástli tým, že budeme dôverovať Jeho duchovnému vedeniu prostredníctvom skúseností, ktoré posilňujú dušu. Preto si môžeme byť istí, že bez ohľadu na to, akú dôveru sme Bohu prejavili v minulosti, čaká nás ešte ďalšia skúsenosť, ktorá posilní našu dôveru. Boh sa zameriava na náš rast a pokrok. On je Majstrom Učiteľom, dokonalým trénerom, ktorý nás vždy posilňuje, aby nám pomohol viac rozvinúť náš božský potenciál. To bude vždy zahŕňať budúce pozvanie, aby sme Mu dôverovali ešte o niečo viac.

Kniha Mormonova učí vzor, ktorý Boh používa na to, aby nás posilnil a vybudoval si tak s nami pevný vzťah. V príručke Poď, nasleduj Ma sme nedávno študovali o tom, ako bola Nefiho dôvera v Boha podrobená skúške, keď dostal spolu so svojimi bratmi príkaz vrátiť sa do Jeruzalema, aby získali mosadzné dosky. Po prvých neúspešných pokusoch to jeho bratia vzdali a chceli sa vrátiť bez dosiek. Nefi sa však rozhodol Pánovi úplne dôverovať a dosky sa mu podarilo získať.¹⁰ Táto skúsenosť pravdepodobne posilnila Nefiho dôveru v Boha, keď sa mu zlomil luk a rodine hrozilo vyhladovanie v pustatine. Nefi sa opäť rozhodol dôverovať Bohu a rodina bola zachránená.¹¹ Tieto postupné skúsenosti dodali Nefimu ešte pevnejšiu dôveru v Boha pri veľkej úlohe na posilnenie dôvery, ktorá ho čakala – pri stavbe lode.¹²

Prostredníctvom týchto skúseností Nefi upevňoval svoj vzťah s Bohom tým, že Mu neustále a dôsledne dôveroval. Boh pri nás používa rovnaký vzor. Osobne nás pozýva, aby sme posilnili a prehĺbili svoju dôveru v Neho.¹³ Vždy, keď prijmeme pozvanie a konáme podľa neho, naša dôvera v Boha rastie. Ak pozvanie odignorujeme alebo odmietneme, náš pokrok sa zastaví, kým nie sme pripravení konať na základe nového pozvania.

Dobrou správou je, že bez ohľadu na to, či sme sa v minulosti rozhodli dôverovať Bohu, alebo nie, môžeme sa rozhodnúť dôverovať Bohu dnes a každý deň, ktorý je pred nami. Sľubujem, že zakaždým, keď tak urobíme, bude tu Boh, aby nás zachytil, a náš vzťah dôvery bude stále silnejší a silnejší až do dňa, keď sa staneme jedno s Ním a s Jeho Synom. Potom môžeme tak ako Nefi vyhlásiť: „Ó Pane, dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky.“¹⁴ V mene Ježiša Krista, amen.