Volajte a nespadnete

Dnes by som chcel začať tým, že budem svedčiť o úplnej istote v mojom srdci ohľadom toho, že Boh počúva naše modlitby a osobným spôsobom na ne odpovedá.

Vo svete, ktorý prechádza obdobím neistoty, bolesti, sklamania a zlomených sŕdc, môžeme mať sklon spoliehať sa viac na osobné schopnosti a preferencie, ako aj na vedomosti a istotu, ktoré nám poskytuje svet. To by mohlo spôsobiť, že skutočný zdroj pomoci a podpory, ktorý dokáže čeliť výzvam tohto smrteľného života, odsunieme do úzadia.

Spomínam si, ako som bol kvôli chorobe hospitalizovaný a ťažko sa mi spalo. Keď som zhasol svetlá a izba sa ponorila do tmy, uvidel som pred sebou na strope svetelný nápis, na ktorom stálo: „Zavolajte a nespadnete.“ Na moje prekvapenie som si na druhý deň všimol, že ten istý odkaz sa opakuje po rôznych častiach izby.

Prečo bol tento odkaz taký dôležitý? Keď som sa na to spýtal sestričky, odpovedala: „Je to preto, aby sa zabránilo úderu, ktorý by mohol zvýšiť bolesť, ktorú už máte.“

Tento život vo svojej podstate prináša bolestné skúsenosti, niektoré sú vlastné nášmu fyzickému telu, niektoré sú spôsobené našimi slabosťami či trápeniami, niektoré tým, ako iní používajú svoju slobodu jednania, a niektoré tým, ako sme slobodu jednania použili my.

Existuje mocnejšie prisľúbenie ako to, ktoré dal samotný Spasiteľ, keď vyhlásil nasledovné? „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte“, či volajte „a bude vám otvorené.“¹

Modlitba je spôsobom komunikácie s naším Nebeským Otcom, ktorý nám umožňuje „volať a nespadnúť“. Existujú však okolnosti, za ktorých si môžeme myslieť, že volanie nebolo vypočuté, lebo nedostávame okamžitú odpoveď alebo odpoveď podľa našich očakávaní.

Toto niekedy vyvoláva úzkosť, smútok či sklamanie. Spomeňte si však na Nefiho vyjadrenie viery v Pána, keď povedal: „Prečo by mi nemohol nariadiť, aby som postavil loď?“² Teraz sa pýtam vás, prečo by vám Pán nemohol nariadiť, aby ste nespadli?

Dôvera v Božie odpovede znamená, že akceptujeme to, že Jeho cesty nie sú našimi cestami³ a že „všetky veci sa musia stať vo svojom čase“.⁴

Istota, že sme deťmi milujúceho a milosrdného Nebeského Otca, by mala byť motiváciou k tomu, aby sme „volali“ v zbožnej modlitbe s takým postojom, pri ktorom sa „vždy modl[íme] a neochab[ujeme], … aby konanie [naše] mohlo byť pre blaho duš[í] [našich]“.⁵ Predstavte si aké pocity má Nebeský Otec, keď v každej modlitbe vyslovujeme prosbu v mene Jeho Syna Ježiša Krista. Verím, že keď tak robíme, preukazujeme veľkú moc a nežnosť!

Písma sú plné príkladov tých, ktorí volali k Bohu, aby nespadli. Helaman a jeho vojsko volali k Bohu a vylievali si svoju dušu v modlitbe, keď čelili strastiam. A dostali uistenie, pokoj, vieru a nádej a nadobudli odvahu a odhodlanie, kým nedosiahli svoj cieľ.⁶

Predstavte si, ako volal Mojžiš k Bohu, keď sa ocitol medzi Červeným morom a Egypťanmi, ktorí sa približovali, aby zaútočili, alebo Abrahám, keď poslúchol príkaz, aby obetoval svojho syna Izáka.

Som si istý, že každý z vás mal a bude mať skúsenosti, keď „volanie“ bude odpoveďou na to, aby ste nespadli.

Pred tridsiatimi rokmi, keď som sa s mojou manželkou pripravoval na náš civilný a chrámový sobáš, sme dostali telefonát, ktorý nás informoval, že civilné sobáše sú zrušené kvôli štrajku. Telefonát sme dostali tri dni pred naším naplánovaným sobášom. Po niekoľkých pokusoch na iných úradoch, kde sme nenašli voľné termíny, sme sa začali trápiť a pochybovať o tom, že by sme sa naozaj mohli vziať podľa plánu.

Ja a moja snúbenica sme „zvolali“ k Bohu a vyliali sme svoju dušu k Nemu v modlitbe. Nakoniec nám niekto povedal o jednom úrade v malom mestečku na predmestí mesta, v ktorom bol jeden známy starostom. Bez zaváhania sme za ním išli a požiadali sme ho, či by nás mohol zosobášiť. Na naše potešenie s tým súhlasil. Jeho sekretárka nám zdôraznila, že povolenie musíme získať v tom meste a všetky dokumenty musíme doručiť do poludnia nasledujúceho dňa.

Na druhý deň sme išli do toho mestečka a na policajnú stanicu, aby sme vyžiadali potrebný dokument. Na naše prekvapenie nám úradník povedal, že nám ho nedá, lebo veľa mladých párov utekalo od svojej rodiny, aby sa v tom meste tajne zosobášili, čo samozrejme nebol náš prípad. Opäť nás premohol strach a smútok.

Pamätám si, ako som v tichosti volal k môjmu Nebeskému Otcovi, aby som nespadol. Nadobudol som jasný dojem, ktorý som opakovane počul v mysli: „Chrámové odporučenie, chrámové odporučenie.“ Okamžite som vybral svoje chrámové odporučenie a na veľké prekvapenie mojej snúbenice som ho dal úradníkovi.

Prekvapilo nás, keď sme úradníka počuli povedať: „Prečo ste mi nepovedali, že ste z Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní? Vašu Cirkev dobre poznám.“ Okamžite začal s prípravou dokumentu. Boli sme ešte viac prekvapení, keď úradník bez slova odišiel zo stanice.

Prešlo pätnásť minút a on sa nevracal. Bolo už 11:55 dopoludnia a na doručenie papierov sme mali čas len do poludnia. Zrazu sa objavil s krásnym šteniatkom a povedal nám, že je to svadobný dar a dal nám ho spolu s dokumentom.

Do kancelárie starostu sme bežali s naším dokumentom a naším novým psíkom. Potom sme videli úradné vozidlo, ako ide smerom k nám. Zastavil som pred ním. Auto zastalo a uvideli sme, že v ňom bola sekretárka. Keď nás uvidela, povedala: „Je mi to ľúto, povedala som vám, že do poludnia. Teraz musím ísť vybaviť niečo iné.“

Pokoril som sa v tichosti a volal som s celým svojím srdcom k Nebeskému Otcovi a opäť som Ho požiadal o to, aby som „nespadol“. Zrazu sa stal zázrak. Sekretárka nám povedala: „Máte krásneho psíka. Kde by som takého mohla zohnať pre svojho syna?“

„Je pre vás,“ okamžite sme povedali.

Sekretárka sa na nás s prekvapením pozrela a povedala: „V poriadku, poďme do kancelárie a vybavme to.“

O dva dni neskôr sme sa s Carol podľa plánu civilne zosobášili a potom sme boli spečatení v peruánskom chráme v Lime.

Samozrejme, musíme pamätať na to, že volanie je vecou viery a konania – viery, aby sme rozpoznali, že máme Nebeského Otca, ktorý odpovedá na naše modlitby podľa Svojej nekonečnej múdrosti, a potom konania v súlade s tým, o čo sme prosili. Modlitba – volanie – môže byť znamením našej nádeje. Ale ak po modlitbe konáme, je to znamenie, že naša viera je skutočná – viera, ktorá je v okamihoch bolesti, strachu a sklamania skúšaná.

Navrhujem, aby ste zvážili nasledovné:

1. Vždy myslite na Pána ako na vašu prvú možnosť pomoci.

2. Volajte a nespadnete. Obráťte sa na Boha v úprimnej modlitbe.

3. Po modlitbe urobte všetko, čo môžete, aby ste obdržali požehnania, o ktoré ste sa modlili.

4. Pokorte sa, aby ste prijali odpoveď v Jeho načasovaní a Jeho spôsobom.

5. Neprestávajte! Kým čakáte na odpoveď, naďalej kráčajte vpred po ceste zmluvy.

Možno je tu práve teraz niekto, kto má kvôli okolnostiam pocit, že je na spadnutie, a chcel by volať ako Joseph Smith, keď zvolal: „Ó Bože, kde si? … Ako dlho bude ruka tvoja zadržiavaná?“⁷

Aj za takýchto okolností sa modlite s „duchovnou hybnou silou“, tak ako to učil prezident Nelson⁸, lebo vaše modlitby sú vždy vypočuté!

Spomeňte si na túto náboženskú pieseň:

Keď sa modlíme, môžeme cítiť náručie nášho Nebeského Otca, ktorý poslal Svojho Jednorodeného Syna, aby odľahčil naše bremená, lebo ak voláme k Bohu, nespadneme. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.