Protiklad vo všetkých veciach

Keď sme nedávno prechádzali autom po meste, ktoré sme nepoznali, z nepozornosti som zle odbočil, čo priviedlo mňa a moju manželku na nekonečne dlhú diaľnicu, kde sme sa nemohli otočiť. Dostali sme milé pozvanie navštíviť jedného priateľa a obávali sme sa, že takto prídeme oveľa neskôr, ako sme mali.

Keď sme boli na tejto diaľnici a zúfalo hľadali spôsob, ako sa odtiaľ dostať, dával som si za vinu, že som nevenoval viac pozornosti navigačnému systému. Kvôli tejto skúsenosti som sa zamyslel nad tým, ako niekedy robíme vo svojom živote zlé rozhodnutia a ako musíme pokorne a trpezlivo žiť s následkami, kým nie sme schopní opäť zmeniť svoj smer.

Celý život pozostáva z rozhodnutí. Náš Otec v nebi nám dal božský dar slobody jednania presne preto, aby sme sa mohli zo svojich rozhodnutí poučiť – z tých správnych aj z tých nesprávnych. Svoje nesprávne rozhodnutia napravíme, keď činíme pokánie. V tomto procese sa uskutočňuje rast. Plán Nebeského Otca pre nás všetkých je o tom, aby sme sa učili, rozvíjali a robili pokrok smerom k večnému životu.

Od chvíle, keď nás s manželkou pred mnohými rokmi učili misionári a keď sme vstúpili do Cirkvi, na mňa vždy robili dojem hlboké učenia v Knihe Mormonovej, ktoré Lechí odovzdal svojmu synovi Jákobovi. Učil ho, že „Pán Boh dal človeku, aby jednal sám za seba“¹ a že „musí to tak nevyhnutne byť, aby bol protiklad vo všetkých veciach“². Aby sme mohli používať svoju slobodnú vôľu, musíme mať na zváženie protichodné možnosti. O tomto rozhodovaní nám Kniha Mormonova tiež pripomína, že sme boli „dostatočne poučen퓳 a že „Duch Kristov“⁴ bol daný každému z nás, aby sme „rozoznali dobro od zla“⁵.

V živote sa neustále stretávame s mnohými dôležitými rozhodnutiami. Napríklad:

• Rozhodujeme sa, či budeme alebo nebudeme nasledovať Božie prikázania.

• Rozhodujeme sa mať vieru a rozpoznať zázraky, keď sa stanú, alebo skepticky čakať, kým sa niečo stane, než sa len potom rozhodneme veriť.

• Rozhodujeme sa rozvíjať dôveru Bohu alebo so strachom očakávať ďalšiu výzvu v ďalšom dni.

Tak ako keď som zle odbočil na diaľnicu, utrpenie spôsobené následkami našich vlastných zlých rozhodnutí môže byť často obzvlášť bolestivé, pretože môžeme viniť len seba. Vždy sa však môžeme rozhodnúť obdržať útechu prostredníctvom božského procesu pokánia, napraviť zlé veci na dobré a získať pritom ponaučenia, ktoré nám zmenia život.

Niekedy tiež môžeme zažiť protivenstvo a skúšky kvôli veciam, ktoré sú mimo našej kontroly, ako napríklad:

• Chvíle zdravia a obdobia choroby.

• Obdobia pokoja a obdobia vojny.

• Hodiny dňa a noci a ročné obdobia leta a zimy.

• Čas strávený prácou, po ktorom nasleduje čas odpočinku.

Aj keď si zvyčajne nemôžeme vybrať medzi týmito druhmi situácií, pretože sa jednoducho dejú, môžeme sa slobodne rozhodnúť, ako na ne zareagujeme. Môžeme to urobiť s pozitívnym alebo pesimistickým postojom. Môžeme sa snažiť poučiť z danej skúsenosti a poprosiť o Pánovu pomoc a podporu, alebo si môžeme myslieť, že sme v tejto skúške sami a že ju musíme pretrpieť osamote. Môžeme „prispôsobiť plachty“ novej realite, alebo sa môžeme rozhodnúť, že nič nezmeníme. V temnote noci môžeme zasvietiť svetlá. V chlade zimy by sme sa mali rozhodnúť nosiť teplé oblečenie. V obdobiach chorôb môžeme vyhľadať zdravotnú a duchovnú pomoc. Rozhodujeme sa, ako zareagujeme na tieto okolnosti.

Prispôsobiť sa, učiť sa, hľadať, rozhodnúť sa sú všetko slovesá činu. Pamätajte si, že sme činitelia, nie predmety. Nikdy nezabudnime, že Ježiš sľúbil, že „na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho“, aby nám mohol pomôcť, keď sa na Neho obrátime.⁶ Môžeme sa rozhodnúť, že postavíme svoje základy na skale, ktorou je Ježiš Kristus, aby keď príde víchrica, nemala „nad [nami] žiadnu moc“⁷. Sľúbil, že „každý, kto príde [k Nemu], toho [prijme]; a požehnaní sú tí, ktorí prídu [k Nemu]“⁸.

A teraz, je ešte jedna zásada, ktorá je obzvlášť dôležitá. Lechí povedal, že „musí to tak nevyhnutne byť, aby bol protiklad vo všetkých veciach“⁹. To znamená, že protiklady jeden bez druhého neexistujú. Môžu sa navzájom dokonca dopĺňať. Nemohli by sme rozpoznať radosť, keby sme v určitom čase nezažili aj smútok. Občasný pocit hladu nám pomáha byť obzvlášť vďačnými, keď máme opäť dostatok jedla. Nemohli by sme rozpoznať pravdu, keby sme miestami nevideli aj klamstvá.

Tieto protiklady sú ako dve strany tej istej mince. Obe strany sú vždy prítomné. Charles Dickens nám poskytol príklad tejto myšlienky, keď napísal: „Boli to najlepšie časy a boli to aj najhoršie časy.“¹⁰

Dovoľte mi uviesť príklad z nášho života. Keď sme sa zosobášili, vytvorili rodinu a mali deti, zakúsili sme tie najväčšie chvíle radosti, aké sme kedy v živote zažili, ale keď sa komukoľvek z nás niečo stalo, zažili sme aj tie najintenzívnejšie chvíle bolesti, utrpenia a žiaľu. Po nekonečnej radosti a blaženosti s našimi deťmi niekedy nasledovali opakujúce sa obdobia chorôb, hospitalizácií a prebdených nocí naplnených utrpením, ako aj útechou, ktorú sme našli v modlitbách a kňazských požehnaniach. Tieto protikladné skúsenosti nás naučili, že vo chvíľach utrpenia nikdy nie sme sami, a tiež nám ukázali, ako veľa toho dokážeme zniesť s Pánovou pomocou. Tieto skúsenosti nás pomohli vytvarovať úžasnými spôsobmi a všetky jednoznačne stáli za tú námahu. Nie je to ten dôvod, prečo sme sem prišli?

Niektoré zaujímavé príklady nájdeme aj v písmach:

• Lechí učil svojho syna Jákoba, že strasti, ktoré zažil v pustatine mu pomohli spoznať Božiu veľkosť a že „[Boh] posvätí strasti [jeho] k prospechu [jeho]“¹¹.

• Pán povedal Josephovi Smithovi počas jeho krutého uväznenia v žalári v Liberty: „Všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje.“¹²

• A nakoniec, nekonečná obeť Ježiša Krista bola určite tým najväčším príkladom bolesti a utrpenia, aký sa kedy vyskytol, ale tiež priniesla úžasné požehnania Jeho uzmierenia všetkým Božím deťom.

Tam, kde svieti slnko, musia byť aj tiene. Záplavy môžu priniesť zničenie, ale zvyčajne prinesú aj život. Slzy žiaľu sa často zmenia na slzy úľavy a šťastia. Pocity smútku, keď blízki odídu, sú neskôr nahradené radosťou z opätovného stretnutia. V obdobiach vojen a zničenia sa uskutočňujú aj mnohé malé skutky láskavosti a lásky pre tých, ktorí majú „oči, aby … videli, [a] uši, aby …počuli“¹³.

Náš dnešný svet je často charakterizovaný strachom a úzkosťou – strachom z toho, čo nám môže budúcnosť priniesť. Ale Ježiš nás učil dôverovať a hľadieť k Nemu „v každej myšlienke; nepochybujte, nebojte sa“¹⁴.

Vynakladajme neustále veľmi vedomé úsilie na to, aby sme videli obe strany každej mince, ktorá je nám v živote udelená. Aj keď pre nás nemusia byť obe strany niekedy hneď viditeľné, môžeme vedieť a dôverovať tomu, že sú vždy prítomné.

Môžeme sa spoľahnúť, že naše ťažkosti, smútok, strasti a bolesti nás nedefinujú; skôr to, ako k nim pristupujeme, nám pomôže rásť a priblížiť sa k Bohu. Naše postoje a rozhodnutia nás definujú oveľa lepšie ako naše výzvy.

Keď ste zdraví, vážte si to a buďte za to v každej chvíli vďační. Keď ste chorí, snažte sa z toho trpezlivo poučiť a vedzte, že sa to môže podľa Božej vôle opäť zmeniť. Keď ste smutní, dôverujte tomu, že šťastie je za rohom; často ho len nevidíme. Vedome preneste svoju pozornosť a pozdvihnite svoje myšlienky na pozitívne aspekty výziev, pretože sú nepochybne tiež vždy prítomné! Nikdy nezabudnite byť vďační. Rozhodnite sa veriť. Rozhodnite sa mať vieru v Ježiša Krista. Rozhodnite sa vždy dôverovať Bohu. Rozhodnite sa „myslieť celestiálne“, ako nás nedávno učil prezident Russell M. Nelson!¹⁵

Vždy majme na pamäti úžasný plán nášho Nebeského Otca pre nás. Miluje nás a poslal Svojho milovaného Syna, aby nám pomohol v našich skúškach a otvoril nám dvere, aby sme k Nemu mohli vrátiť. Ježiš Kristus žije a stojí pri nás v každej chvíli a čaká, kým sa rozhodneme zavolať na Neho, aby nám poskytol pomoc, silu a spásu. O týchto veciach svedčím v mene Ježiša Krista, amen.