Vyššia radosť

Je ťažké uveriť, že to bolo len pred 120 rokmi, keď Wilbur a Orville Wrightovci po prvýkrát vzlietli a preleteli nad pieskami Kitty Hawk v Severnej Karolíne. Štyri krátke lety v ten decembrový deň zmenili svet a otvorili dvere jednému z najväčších vynálezov v histórii sveta.

Lietanie bolo v týchto začiatkoch riskantné. Títo bratia to vedeli. Vedel to aj ich otec Milton. V skutočnosti sa tak veľmi bál straty oboch synov pri leteckej nehode, že mu sľúbili, že nikdy nebudú lietať spolu.

A nikdy to ani neurobili – až na jednu výnimku. Sedem rokov po tom historickom dni v Kitty Hawk dal Milton Wright konečne svoj súhlas a pozeral, ako Wilbur a Orville prvýkrát leteli spolu. Po pristátí Orville presvedčil svojho otca, aby absolvoval svoj prvý a jediný let a na vlastnej koži sa presvedčil, aké to je.

Keď sa lietadlo odlepilo od zeme, 82-ročný Milton sa z letu tak nadchol, že ho opustil všetok strach. Orville sa zaradoval, keď jeho otec od radosti zakričal: „Vyššie, Orville, vyššie!“²

Tento muž bol z toho istého cesta ako ja!

Možno preto občas hovorím o letectve, lebo tak trochu chápem to, čo cítili Wrightovci. Tiež som sa „[pošmykol] cez nevrlé putá Zeme a [tancoval] po oblohe na smiechom postriebrených krídlach“.³

Prvý let bratov Wrightovcov, ktorý sa uskutočnil len 37 rokov pred mojím narodením, mi otvoril dvere dobrodružstva, úžasu a čistej radosti do života.

A hoci je táto radosť úžasná, existuje ešte vyšší druh radosti. Dnes by som chcel v duchu nadšeného zvolania Miltona Wrighta: „Vyššie, Orville, vyššie“, hovoriť o tejto vyššej radosti – odkiaľ pochádza, ako vstupuje do našich sŕdc a ako ju môžeme prežívať vo väčšej miere.

Je asi samozrejmé, že každý chce byť šťastný.⁴ Tiež je však samozrejmé, že nie každý je šťastný. Žiaľ, zdá sa, že pre mnohých ľudí je ťažké nájsť šťastie.⁵

Prečo je to tak? Ak je šťastie to, po čom my ľudia najviac túžime, prečo sa nám ho tak nedarí nájsť? Parafrázujúc country pieseň, možno hľadáme radosť na nesprávnych miestach.⁶

Skôr než sa budeme venovať tomu, ako nájsť radosť, mi dovoľte povedať, že depresia a iné ťažké duševné a emocionálne problémy sú skutočné a odpoveďou nie je len: „Snaž sa byť šťastnejší.“ Mojím dnešným cieľom nie je bagatelizovať či zľahčovať problémy s duševným zdravím. Ak čelíte takýmto výzvam, žialim s vami a stojím pri vás. Niektorí ľudia môžu pri hľadaní radosti vyhľadať pomoc u vyškolených odborníkov na duševné zdravie, ktorí sa venujú svojmu veľmi dôležitému umeniu. Za takúto pomoc by sme mali byť vďační.

Život nie je nekonečný sled emocionálnych vzostupov. „Lebo musí to tak nevyhnutne byť, aby bol protiklad vo všetkých veciach.“⁷ A ak sám Boh plače, ako to potvrdzujú písma⁸, potom je samozrejmé, že budete plakať aj vy i ja. Pocity smútku nie sú znakom zlyhania. Aspoň v tomto živote sú radosť a smútok nerozlučnými spoločníkmi.⁹ Tak ako vy všetci, aj ja som už pocítil svoj podiel sklamania, smútku, ľútosti a výčitiek.

Zažil som však aj nádherné svitanie, ktoré napĺňa dušu radosťou takou hlbokou, že sa sotva dá udržať. Sám som zistil, že táto pokojná dôvera pochádza z nasledovania Spasiteľa a kráčania po Jeho ceste.

Pokoj, ktorý nám dáva, nie je ako ten, ktorý dáva svet.¹⁰ Je lepší. Je vyšší a svätejší. Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“¹¹

Evanjelium Ježiša Krista je skutočne „[zvesťou] veľkej radosti“!¹² Je posolstvom bezkonkurenčnej nádeje! Posolstvom o nesení jarma a zdvíhaní bremena.¹³ O zhromažďovaní svetla. O nebeskej milosti, vyššom porozumení, svätejších zmluvách, večnej istote a večnej sláve!

Práve radosť je cieľom Božieho plánu pre Jeho deti. Preto ste boli stvorení – „aby [ste] mohli mať radosť“!¹⁴ Na to ste tu!

Náš Otec v nebi cestu k šťastiu neskrýva. Nie je žiadnym tajomstvom. Je dostupná všetkým!¹⁵

Šťastie je zasľúbené tým, ktorí kráčajú po ceste učeníctva, nasledujú učenia a príklad Spasiteľa, zachovávajú Jeho prikázania a ctia si zmluvy, ktoré uzatvárajú s Bohom. Aké pozoruhodné zasľúbenie!

Všetci poznáme ľudí, ktorí hovoria, že na to, aby boli šťastní, nepotrebujú Boha, že sú dostatočne šťastní aj bez náboženstva.

Tieto pocity beriem na vedomie a rešpektujem ich. Náš milovaný Nebeský Otec chce, aby všetky Jeho deti boli čo najšťastnejšie, a preto naplnil tento svet krásnymi, prospešnými potešeniami a pôžitkami, „aby potešili oko a rozveselili srdce“.¹⁶ Mne prinieslo veľké šťastie lietanie. Iní ho nachádzajú v hudbe, umení, záľubách či v prírode.

Pri pozývaní všetkých a zdieľaní Spasiteľovej dobrej zvesti veľkej radosti neznevažujeme žiaden z týchto zdrojov radosti. Hovoríme len, že Boh môže dať niečo viac. Vyššiu a hlbšiu radosť – radosť, ktorá presahuje všetko, čo ponúka tento svet. Je to radosť, ktorá pretrvá aj vtedy, keď máme zlomené srdce, preniká smútkom a zmierňuje osamelosť.

Svetské šťastie naopak netrvá dlho. Nemôže. Je prirodzené, že všetky pozemské veci starnú, rozkladajú sa, opotrebúvajú alebo zastarávajú. Ale božská radosť je večná, pretože Boh je večný. Ježiš Kristus prišiel, aby nás vyzdvihol z toho, čo je časné a nahradil porušenosť neporušenosťou. Iba On má túto moc a iba Jeho radosť je večná.

Ak máte pocit, že by ste vo svojom živote privítali viac takejto radosti, pozývam vás, aby ste sa vydali na cestu nasledovania Ježiša Krista a Jeho cesty. Je to cesta na celý život – a na ešte dlhšie. Dovoľte mi, prosím, navrhnúť niekoľko začiatočných krokov na tejto ceste objavovania čistej radosti, ktorá stojí za to.

Pamätáte si ženu z Nového zákona, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok?¹⁸ Na lekárov minula všetko, čo mala, ale situácia sa len zhoršovala. Počula o Ježišovi, ktorého moc uzdravovať bola dobre známa. Mohol ju však uzdraviť? A ako sa k Nemu vôbec mohla priblížiť? Podľa zákona Mojžišovho ju jej choroba robila „nečistou“, a preto sa musela držať od ostatných čo najďalej.¹⁹

Otvorene k Nemu pristúpiť a požiadať Ho o uzdravenie sa zdalo byť vylúčené.

Napriek tomu si pomyslela: „Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem!“²⁰

Nakoniec jej viera premohla strach. Napriek odsúdeniu ostatných sa statočne tlačila vpred smerom k Spasiteľovi.

Konečne jej bol na dosah ruky. Natiahla ruku.

A bola uzdravená.

Nie sme všetci tak trochu ako táto žena?

Možno existuje mnoho dôvodov, prečo váhame priblížiť sa k Spasiteľovi. Možno budeme čeliť posmechu alebo odsúdeniu zo strany druhých. Vo svojej pýche možno odmietame možnosť, že niečo také jednoduché má takú veľkú hodnotu. Možno si myslíme, že náš stav nás nejako diskvalifikuje z Jeho uzdravenia – že tá vzdialenosť je príliš veľká alebo že je našich hriechov priveľa.

Podobne ako táto žena som sa naučil, že ak sa priblížime k Bohu a natiahneme ruku, aby sme sa Ho dotkli, môžeme skutočne nájsť uzdravenie, pokoj a radosť.

Ježiš učil: „Hľadajte a nájdete.“²¹

Ja verím, že táto jednoduchá veta nie je len duchovným zasľúbením, ale aj konštatovaním skutočnosti.

Ak hľadáme dôvody na hnev, pochybnosti, zatrpknutosť alebo osamelosť, aj si ich nájdeme.

Ak však hľadáme radosť – ak hľadáme dôvody radovať sa a šťastne nasledovať Spasiteľa, nájdeme si ich.

Len zriedka nájdeme niečo, čo nehľadáme.

Hľadáte radosť?

Hľadajte ju a nájdete.

Ježiš učil: „Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“²³

Je možné, že pri hľadaní radosti je najlepším spôsobom, ako ju nájsť, prinášať ju druhým?

Bratia a sestry, vy viete a aj ja viem, že je to pravda! Radosť je ako múka v hrnci alebo olej v krčahu, ktoré sa nikdy neminú.²⁴ Keď sa delíme o skutočnú radosť, znásobuje sa.

Nevyžaduje si to nič veľkolepé ani zložité.

Môžeme robiť jednoduché veci.

Napríklad sa za niekoho celým srdcom pomodliť.

Dať niekomu úprimný kompliment.

Pomôcť niekomu, aby sa cítil vítaný, rešpektovaný, vzácny a milovaný.

Podeliť sa o obľúbený verš a o to, čo pre nás znamená.

Alebo dokonca iba počúvať.

„Keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho“²⁵ a Boh vám vašu láskavosť štedro oplatí.²⁶ Radosť, ktorú dávate druhým, sa vám vráti v miere dobrej, natlačenej, natrasenej a vrchom nasypanej.²⁷

Chcel by som vás pozvať, aby ste si v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch:

• Našli čas na to, aby ste sa úprimne a zo srdca usilovali priblížiť sa k Bohu.

• Usilovne hľadali každodenné chvíle nádeje, pokoja a radosti.

• Prinášali radosť ostatným okolo seba.

Moji drahí bratia a sestry, drahí priatelia, keď budete skúmať Božie slovo, aby ste hlbšie pochopili Boží večný plán, keď prijmete tieto pozvania a budete sa snažiť kráčať po Jeho ceste, zažijete „pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum“²⁹, a to dokonca aj uprostred zármutku. Pocítite, ako sa vo vašom srdci rozlieva väčšia miera neprekonateľnej Božej lásky. Úsvit nebeského svetla prenikne tieňmi vašich skúšok a vy ochutnáte nevýslovnú slávu a zázraky nevídanej, dokonalej, nebeskej sféry. Pocítite, ako sa váš duch vzďaľuje od gravitácie tohto sveta.

A ako Milton Wright, možno aj vy dvihnete svoj hlas v radosti a zvoláte: „Vyššie, Otče, vyššie!“

Kiež všetci hľadáme a nájdeme tú vyššiu radosť, ktorá pramení zo zasvätenia nášho života Nebeskému Otcovi a Jeho milovanému Synovi. To je mojou úprimnou modlitbou a požehnaním, v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.