„Upokojte sa a vedzte, že ja som Boh“
Môžeme sa upokojiť a vedieť, že Boh je náš Nebeský Otec, že my sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ.
Počas nedávneho dňa otvorených dverí a mediálneho dňa, ktoré sa týkali nového domu Pána, som na prehliadke tejto posvätnej stavby sprevádzal skupinu novinárov. Opísal som účely chrámov v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a odpovedal som na ich mnohé vynikajúce otázky.
Pred vstupom do celestiálnej miestnosti som vysvetlil, že táto konkrétna miestnosť v dome Pána symbolicky predstavuje pokoj a krásu nebeského domova, do ktorého sa môžeme vrátiť po skončení tohto života. Hosťom som naznačil, že počas pobytu v celestiálnej miestnosti sa nebudeme rozprávať, ale po tom, ako sa presunieme na ďalšiu zastávku prehliadky, rád odpoviem na všetky otázky.
Po tom, čo sme odišli z celestiálnej miestnosti a pritom, ako sme sa zhromaždili na ďalšom mieste, som sa spýtal našich hostí, či majú nejaké postrehy, o ktoré by sa chceli podeliť. Jeden z novinárov s veľkým dojatím povedal: „Nikdy v živote som nič podobné nezažil. Nevedel som, že na svete existuje takéto ticho, ani som neveril, že je možný takýto pokoj.“
Bol som ohromený úprimnosťou aj strohosťou výpovede tohto človeka. A reakcia novinára poukázala na jeden dôležitý aspekt pokoja – na to, ako premôcť rozruch nášho vonkajšieho prostredia a ako sa od neho „odpojiť“.
Keď som neskôr uvažoval nad komentárom tohto novinára a premýšľal som o často hektickom tempe nášho moderného života – o zaneprázdnenosti, hluku, vyrušeniach, rozptýleniach a odbočkách, ktoré si zdanlivo tak často vyžadujú našu pozornosť –, prišiel mi na um verš z písiem: „Upokojte sa a vedzte, že ja som Boh.“1
Modlím sa, aby Duch Svätý osvietil každého z nás, keď budeme uvažovať o vyššom a svätejšom rozmere pokoja v našich životoch – o vnútornom duchovnom pokoji duše, ktorý nám umožňuje poznať a pamätať si, že Boh je náš Nebeský Otec, že my sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ. Toto pozoruhodné požehnanie je dostupné všetkým členom Cirkvi, ktorí sa verne usilujú stať „ľudom zmluvy Pánovej“.2
Upokojte sa
V roku 1833 boli Svätí v Missouri terčom intenzívneho prenasledovania. Davy ich vyhnali z ich domovov v okrese Jackson a niektorí členovia Cirkvi sa pokúšali usadiť v iných okolitých okresoch. Prenasledovanie však pokračovalo a vyhrážok smrťou bolo veľa. V týchto náročných podmienkach Pán zjavil prorokovi Josephovi Smithovi v Kirtlande v štáte Ohio nasledujúce pokyny:
„Takže, nech je srdce vaše ohľadom Sionu utešené; lebo všetko telo je v rukách mojich; upokojte sa a vedzte, že ja som Boh.“3
Som presvedčený, že Pánovo napomenutie „upokojte sa“ zahŕňa oveľa viac než len to, aby ste nehovorili alebo sa nehýbali. Možno je Jeho zámerom, aby sme pamätali na Neho a na Jeho moc a spoliehali sa na ňu „vo všetkých veciach, a na všetkých miestach, kde môže[me] byť“.4 A tak „upokojte sa“ môže byť spôsobom, ako nám pripomenúť, aby sme sa neochvejne sústredili na Spasiteľa ako na najvyšší zdroj duchovného pokoja duše, ktorý nás posilňuje, aby sme mohli robiť a prekonávať ťažké veci.
Stavajte na skale
Skutočná viera je vždy zameraná na Pána Ježiša Krista – na Neho ako na božského a Jednorodeného Syna Večného Otca a na Neho a na vykupiteľské poslanie, ktoré naplnil.
„Lebo on naplnil zmysel zákona a požaduje všetkých tých, ktorí v neho majú vieru; a tí, ktorí v neho majú vieru, priľnú ku každej dobrej veci; a preto on obhajuje vec detí ľudských.“5
Ježiš Kristus je náš Vykupiteľ5, náš Prostredník7 a náš Obhajca8 u Večného Otca a skala, na ktorej by sme mali postaviť duchovný základ nášho života.
Helaman vysvetlil: „A teraz, synovia moji, pamätajte, pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; aby, keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, áno, až vás bude tĺcť všetko krupobitie jeho a mocná búrka jeho, to nebude mať nad vami žiadnu moc na to, aby vás stiahlo do priepasti biedy a nekonečnej bedy pre onú skalu, na ktorej ste postavení, ktorá je bezpečným základom, základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť.“9
Symbolika Krista ako „skaly“, na ktorej máme postaviť základ svojho života, je veľmi poučná. Všimnite si, prosím, v tomto verši, že Spasiteľ nie je základom. Naopak, sme napomínaní, aby sme na Ňom budovali svoj osobný duchovný základ.10
Základ je časť budovy, ktorá ju spája so zemou. Pevný základ poskytuje ochranu pred prírodnými katastrofami a mnohými inými ničivými silami. Správny základ tiež rozdeľuje váhu stavby na veľkú plochu, aby sa zabránilo preťaženiu podložia, a poskytuje rovný povrch pre stavbu.
Silné a spoľahlivé spojenie medzi zemou a základom je nevyhnutné, ak má konštrukcia zostať pevná a stabilná v priebehu času. A pri konkrétnych druhoch stavieb sa môžu kotviace kolíky a oceľové tyče použiť na pripevnenie základov budovy k „skalnému podložiu“, tvrdej, pevnej hornine pod povrchovými materiálmi, ako je pôda a štrk.
Podobne aj základy nášho života musia byť spojené so skalou Kristovou, ak chceme zostať pevní a neochvejní. Posvätné zmluvy a obrady Spasiteľovho znovuzriadeného evanjelia možno prirovnať ku kotviacim kolíkom a oceľovým tyčiam, ktoré sa používajú na spojenie budovy so skalným podložím. Vždy, keď posvätné zmluvy verne prijímame, prehodnocujeme, keď si ich pripomíname a keď ich obnovujeme, naše duchovné kotvy sú stále pevnejšie a neochvejnejšie pripevnené k „skale“ Ježiša Krista.
„A preto, ktokoľvek verí v Boha, môže s istotou dúfať v lepší svet, áno, dokonca v miesto na pravici Božej, ktorá to nádej pochádza z viery a stáva sa kotvou pre dušu ľudí, ktorá ich učiní istými a stálymi, vždy oplývajúcimi dobrými skutkami, vedúc ich k tomu, aby oslavovali Boha.“11
Postupne a čoraz viac „v priebehu času“12 „cnosť [ozdobuje naše] myšlienky neustále“, naša „sebadôvera [rastie viac a viac] v prítomnosti Božej; a Duch Svätý [je] stálym spoločníkom [naším]“.13 Stávame sa založenými, zakorenenými, istými a pevnými.14 Keďže základy nášho života sú postavené na Spasiteľovi, sme požehnaní tým, že sme pokojní – tým, že máme duchovnú istotu, že Boh je náš Nebeský Otec, že my sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ.
Posvätný čas, sväté miesta a domov
Pán nám dáva posvätné časy aj sväté miesta, aby nám pomohol zažiť a spoznať tento vnútorný pokoj našej duše.
Napríklad, sabat je Božím dňom, posvätným časom vyhradeným na to, aby sme pamätali na Otca v mene Jeho Syna a uctievali Ho, aby sme sa zúčastňovali na kňazských obradoch a prijímali a obnovovali posvätné zmluvy. Každý týždeň uctievame Pána počas domáceho štúdia a tiež ako „spoluobčania svätých“15 počas zhromaždenia sviatosti a na iných stretnutiach. V Jeho svätý deň sú naše myšlienky, činy a správanie znameniami, ktoré dávame Bohu a preukázaním lásky, ktorú k Nemu máme.16 Ak chceme, každú nedeľu sa môžeme upokojiť a vedieť, že Boh je náš Nebeský Otec, že my sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ.
Ústredným prvkom nášho sabatného uctievania je, aby sme chodili „do domu modlitby a prinášali sviatosti [naše v Pánov] svätý deň“.17 „Dom[y] modlitby“, v ktorých sa zhromažďujeme počas sabatu, sú zborovými domami a inými schválenými budovami – svätými miestami úcty, uctievania a vzdelávania. Každá zborová budova a zariadenie je zasvätené kňazskou právomocou ako miesto, kde môže prebývať Duch Pána a kde Božie deti môžu prísť „k poznaniu svojho Vykupiteľa“.18 Ak chceme, môžeme sa „upokojiť“ na našich miestach uctievania a vedieť ešte s väčšou istotou, že Boh je náš Nebeský Otec, že sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ.
Chrám je ďalším svätým miestom špecificky vyhradeným na uctievanie Boha a službu Bohu a učenie sa o večných pravdách. V dome Pána zmýšľame, konáme a obliekame sa inak ako na iných miestach, ktoré môžeme navštevovať. Ak chceme, môžeme sa upokojiť v Jeho svätom dome a vedieť, že Boh je náš Nebeský Otec, že sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ.
Hlavné účely posvätného času a svätých miest sú úplne rovnaké: opakovane sústreďovať našu pozornosť na Nebeského Otca a Jeho plán, na Pána Ježiša Krista a Jeho uzmierenie, na povznášajúcu moc Ducha Svätého a na zasľúbenia, ktoré súvisia s posvätnými obradmi a zmluvami Spasiteľovho znovuzriadeného evanjelia.
Dnes zopakujem zásadu, ktorú som zdôraznil už dávnejšie. Náš domov má byť najvyšším spojením posvätného času a svätého miesta, kde sa jednotlivci a rodiny môžu „upokojiť“ a vedieť, že Boh je náš Nebeský Otec, že sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je naším Spasiteľom. Je určite nevyhnutné, aby sme svoj domov opustili, aby sme mohli uctievať sabat a uctievať v dome Pána. Ale len keď sa vrátime do svojho domova s duchovnou perspektívou a silou získanou na týchto posvätných miestach a pri týchto činnostiach, môžeme sa potom trvalo sústrediť na hlavné účely pozemského života a prekonať pokušenia, ktoré sú v našom padlom svete také rozšírené.
Naše neustále skúsenosti spojené so sabatom, chrámom a domovom by nás mali posilňovať mocou Ducha Svätého, trvalým a silnejším zmluvným spojením s Otcom a Synom a dokonalým jasom nádeje19 v Božie večné zasľúbenia.
Keďže domov a Cirkev sú zjednotené v jedno v Kristovi,20 môžeme byť utláčaní zo všetkých strán, ale nebudeme potláčaní v mysli a v srdci. Môžeme byť tiesnení našimi okolnosťami a výzvami, ale nebudeme zúfať. Môžeme byť prenasledovaní, ale zároveň si uvedomujeme, že nikdy nie sme sami.21 Môžeme získať duchovnú silu, aby sme sa stali pevnými, neochvejnými a vernými a aby sme takými zostali.
Prísľub a svedectvo
Sľubujem, že keď si základ svojho života vybudujeme na „skale“ Ježiša Krista, budeme požehnaní Duchom Svätým, aby sme obdržali osobné a duchovné upokojenie duše, ktoré umožní, že budeme vedieť a pamätať na to, že Boh je náš Nebeský Otec, že my sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ, a že môžeme byť požehnaní robiť a prekonávať ťažké veci.
A s radosťou svedčím, že Boh je náš Nebeský Otec, že my sme Jeho deti a že Ježiš Kristus je naším Vykupiteľom a „skalou“ nášho spasenia. O tom svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.