Svedectvo o Ježišovi
Mojou výzvou je, aby ste konali teraz, aby ste si tak zabezpečili miesto ako ten, kto je udatný v svedectve o Ježišovi.
V roku 1832 obdržali Joseph Smith a Sidney Rigdon pozoruhodné videnie ohľadom večného určenia Božích detí. Toto zjavenie hovorilo o troch nebeských kráľovstvách. Prezident Dallin H. Oaks hovoril o týchto „kráľovstvách slávy“ minulý október1 a poznamenal, že „skrze víťazstvo a slávu Baránka“2 sú všetci, okrem pomerne malého počtu jednotlivcov, nakoniec vykúpení do jedného z týchto kráľovstiev „podľa túžby, ktorá sa prejavila v ich rozhodnutiach“.3 Boží plán vykúpenia pozostáva z univerzálnej príležitosti, ktorú majú všetky Jeho deti, bez ohľadu na to, kde a kedy žijú na tejto zemi.
Zatiaľ čo sláva aj toho najmenšieho z troch kráľovstiev – telestiálneho kráľovstva, „prevyšuje všetok rozum“,4 náš Otec dúfa, že si vyberieme a že vďaka milosti Jeho Syna budeme mať nárok na najvyššie a najslávnejšie z týchto kráľovstiev, na celestiálne kráľovstvo, kde sa môžeme tešiť z večného života ako „spoludedičia Kristovi“.5 Prezident Russell M. Nelson nás žiadal, aby sme „mysleli celestiálne“ a urobili si z celestiálneho kráľovstva náš cieľ a potom „pozorne zváži[li], kam [nás] každé [n]aše rozhodnutie učinené tu na zemi zavedie v ďalšom svete“.6
Tí z celestiálneho kráľovstva sú tými, „ktorí prijali svedectvo o Ježišovi, … ktorí sú spravodliví ľudia, učinení dokonalými skrze Ježiša, prostredníka novej zmluvy“.7 Obyvatelia druhého či terestriálneho kráľovstva sú opísaní ako v zásade dobrí, vrátane tých, ktorí sú „úctyhodní ľudia zeme, ktorí boli zaslepení úlisnosťou ľudí“. Ich hlavnou obmedzujúcou črtou je, že sú to tí, „ktorí nie sú udatní v svedectve o Ježišovi“.8 Naopak, v nižšom telestiálnom kráľovstve sú tí, ktorí „neprijali evanjelium, ani svedectvo o Ježišovi“.9
Všimnime si, že rozlišovacou charakteristikou obyvateľov jednotlivých kráľovstiev je to, aký majú vzťah k „svedectvu o Ježišovi“, a to od 1. úplnej oddanosti cez 2. to, že neboli oddaní až po 3. úplné odmietnutie. Večná budúcnosť každého človeka závisí od jeho reakcie.
I.
Čo je svedectvo o Ježišovi?
Je to svedectvo Ducha Svätého o tom, že On je božským Synom Boha, Mesiášom a Vykupiteľom. Je to Jánovo svedectvo, že Ježiš bol na počiatku s Bohom a že On je Stvoriteľom neba i zeme a že „v ňom bolo evanjelium a evanjelium bol život, a život bol svetlo ľudí“.10 Sú to „svedectvá apoštolov a prorokov, … že zomrel, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia“.11 Je to znalosť o tom, že „nie je dané žiadne iné meno, ktorým prichádza spása“.12 Je to svedectvo, „posledné zo všetkých“, ktoré dal prorok Joseph Smith, „že On žije! … Že On je Jednorodeným Otca, že ním a skrze neho, a od neho svety sú a boli stvorené a ich obyvatelia sú synmi a dcérami Bohu splodenými“.13
II.
Okrem tohto svedectva je tu otázka: čo s tým urobíme?
Dedičia celestiálneho kráľovstva „prijímajú“ svedectvo o Ježišovi v plnom zmysle tým, že sa dajú pokrstiť, prijmú Ducha Svätého a premôžu vierou.14 Zásady a pravdy evanjelia Ježiša Krista riadia ich priority a rozhodnutia. Svedectvo o Ježišovi sa prejavuje v tom, kým sú a kým sa stávajú. Ich motívom je pravá láska, „čistá láska Kristova“.15 Ich zameranie je na dosiahnutie „mier[y] veku plnosti Kristovej“.16
Aspoň niektorí z tých, ktorí sa ocitnú v terestriálnom kráľovstve, tiež prijmú svedectvo o Ježišovi, ale vyznačujú sa tým, čo s ním nerobia. To, že nie sú statoční v svedectve o Spasiteľovi, naznačuje určitý stupeň apatie alebo ležérnosti – sú „vlažní“17 – na rozdiel napríklad od ľudu Ammónovho v Knihe Mormonovej, ktorý sa „odlišoval horlivosťou voči Bohu“.18
Obyvatelia telestiálneho kráľovstva sú tí, ktorí odmietajú Ježišovo svedectvo spolu s Jeho evanjeliom, Jeho zmluvami a Jeho prorokmi. Abinadi ich opisuje ako tých, ktorí „chodili podľa vlastnej telesnej vôle svojej a prianí svojich; nikdy nevyhľadávajúc Pána, keď k nim bolo vztiahnuté rameno milosrdenstva; lebo rameno milosrdenstva k nim bolo vztiahnuté, a oni ho nechceli“.18
III.
Čo to znamená byť udatný v svedectve o Ježišovi?
Pri odpovedi na túto otázku by sme mohli zvážiť niekoľko možností. Zmienim sa o niekoľkých. Byť udatný v svedectve o Ježišovi určite zahŕňa vyživovanie a posilňovanie tohto svedectva. Skutoční učeníci nezanedbávajú zdanlivo malé veci, ktoré udržiavajú a posilňujú ich svedectvo o Ježišovi, ako sú modlitba, štúdium písiem, zachovávanie sabatu, účasť na sviatosti, pokánie, inšpirovaná služba a uctievanie v dome Pána. Prezident Nelson nám pripomína, že „svedectvo, ktoré nie je denne vyživované ,dobrým slovom Božím‘ [Moroni 6:4], sa môže rozpadnúť s desivou rýchlosťou. Potrebujeme [teda] každodenné skúsenosti s uctievaním Pána a štúdiom Jeho evanjelia“. Potom dodal: „Naliehavo vás prosím, aby ste dovolili Bohu vo vašom živote zvíťaziť. Dajte Mu spravodlivý podiel svojho času. Pritom si všímajte, čo sa deje s vašou pozitívnou duchovnou hybnou silou.“20
Byť statočný znamená sa otvorene a verejne deliť o svoje svedectvo. Počas krstu potvrdzujeme svoju ochotu „stáť ako svedkovia dobrotivosti Božej vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach, kde môže[m]e byť, až do smrti“.21 Hlavne v tomto veľkonočnom období radostne, verejne a bez výhrad prehlasujeme svoje svedectvo o znovuzriadenom, žijúcom Kristovi.
Jedným z aspektov statočného svedectva o Ježišovi je počúvať Jeho poslov. Boh nás nenúti ísť lepšou cestou, cestou zmluvy, ale dáva pokyny Svojim prorokom, aby sme si plne uvedomili dôsledky našich rozhodnutí. A netýka sa to len členov Jeho Cirkvi. Prostredníctvom Svojich prorokov a apoštolov láskavo prosí celý svet, aby počúval pravdu, ktorá ich oslobodí22, ušetrí ich zbytočného utrpenia a prinesie im trvalú radosť.
Byť statočným v svedectve o Ježišovi znamená slovom a príkladom povzbudzovať druhých, najmä členov našej rodiny, aby boli tiež statoční. Starší Neal A. Maxwell sa raz obrátil na „v podstate ,čestných‘ členov [Cirkvi], ktorí sa namiesto prehlbovania svojho učeníctva kĺžu po povrchu a ktorí sú skôr náhodne angažovaní než ,úzkostlivo angažovaní‘ [Náuka a zmluvy 76:75; 58:27]“.23 Starší Maxwell poznamenal, že všetci sú slobodní, aby sa rozhodli: „Žiaľ, keď si však niektorí vyberajú lenivosť, vyberajú si nielen pre seba, ale aj pre ďalšie a ďalšie generácie. Drobné výkyvy u rodičov môžu vyvolať veľké odchýlky u ich detí! Predchádzajúce generácie v rodine mohli odrážať obetavosť, zatiaľ čo niektorí ľudia v súčasnej generácii svedčia o výkyvoch. Žiaľ, v ďalšej generácii si niektorí môžu vybrať rozkol, pretože erózia si vyberá svoju daň.“24
Pred rokmi starší John H. Groberg rozprával príbeh o mladej rodine, ktorá žila v malej pobočke na Havaji začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Boli členmi Cirkvi asi dva roky, keď jedna z ich dcér ochorela na nediagnostikovanú chorobu a bola hospitalizovaná. Nasledujúcu nedeľu na zhromaždení pripravili otec so synom sviatosť, tak ako skoro každý týždeň, ale keď si mladý otec kľakol, aby požehnal chlieb, prezident pobočky, ktorý si náhle uvedomil, kto je pri sviatostnom stole, vyskočil a zvolal: „Prestaňte. Nemôžete sa dotknúť sviatosti. Vaša dcéra má neznámu chorobu. Okamžite odíďte, kým niekto iný nepripraví nový chlieb na sviatosť. Nemôžete tu byť. Odíďte.“ Zarazený otec sa skúmavo pozrel na prezidenta pobočky a potom na kongregáciu a vycítil, že všetci sú v rozpakoch a pociťujú z toho všetkého zahanbenie. Pokynul svojej rodine a tá potichu vyšla z kaplnky.
Keď rodina skľúčene kráčala po chodníku k svojmu malému domčeku, nepadlo ani slovo. Tam si sadli do kruhu a otec povedal: „Prosím, buďte ticho, kým nebudem pripravený hovoriť.“ Mladý syn premýšľal, čo urobia, aby sa pomstili za hanbu, ktorú utrpeli: zabijú prasatá prezidenta pobočky, podpália jeho dom alebo sa pridajú k inej cirkvi? V tichu uplynulo päť a potom desať, pätnásť a dvadsať päť minút.
Otcove zaťaté päste sa začali uvoľňovať a objavili sa slzy. Matka začala plakať a čoskoro potichu nariekalo každé jedno z detí. Otec sa obrátil k manželke a povedal: „Milujem ťa“. A potom tieto slová zopakoval každému z ich detí. „Milujem vás všetkých a chcem, aby sme boli spolu, navždy, ako rodina. A jediný spôsob, ako sa to môže stať, je, aby sme všetci boli dobrými členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a boli spečatení svätým kňazstvom v chráme. Toto nie je Cirkev prezidenta pobočky. Toto je Cirkev Ježiša Krista. Nedovolíme, aby nám nejaký človek, bolesť, zahanbenie či pýcha zabránili byť navždy spolu. Budúcu nedeľu sa vrátime na zhromaždenie. Zostaneme vzdialení, kým sa nedozvieme o chorobe našej dcéry, ale vrátime sa.“
Skutočne sa vrátili, ich dcéra sa uzdravila a rodina bola spečatená v chráme Laie na Havaji po jeho dokončení. Dnes viac ako 100 duší nazýva svojho otca, dedka a pradedka požehnaným, pretože upieral svoj zrak na večnosť.25
Posledným aspektom statočnosti vo svedectve o Ježišovi, ktorý spomeniem, je naša individuálna snaha o osobnú svätosť. Ježiš je naším nevyhnutným Vykupiteľom,26 a On prosí: „Čiňte pokánie, všetky končiny zeme, a poďte ku mne a buďte pokrstení v mene mojom, aby ste mohli byť posvätení prijatím Ducha Svätého, aby ste mohli posledného dňa stáť predo mnou bez poškvrny.“27
Prorok Mormon opisuje jednu skupinu Svätých, ktorí takto vytrvali napriek tomu, že sa predierali „mnohými strasťami“.28
„A predsa, často sa postili a modlili, a stávali sa silnejšími a silnejšími v pokore svojej, a pevnejšími a pevnejšími vo viere v Krista, až sa ich duše naplnili radosťou a útechou, áno, dokonca k očisteniu a posväteniu srdca svojho, posväteniu, ktoré prichádza preto, že poddali srdce svoje Bohu.“29 Usilujeme sa práve o túto mocnú zmenu srdca, o odovzdanie srdca Bohu a o duchovné znovuzrodenie skrze milosť Spasiteľa.30
Moja výzva znie, aby ste konali teraz, aby ste si zabezpečili miesto toho, kto je statočný v svedectve o Ježišovi. Keďže môže byť potrebné pokánie, „neodklada[jte] deň pokánia svojho“31, aby sa nestalo, že „v hodine, keď si to nepomyslíte, leto pominie a žatva bude skončená, a duša vaša nebude spasená“.32 Buďte horliví v dodržiavaní svojich zmlúv s Bohom. Nedajte sa uraziť prísnosťou slova.33 Pamätajte si na to, „aby ste si udržiavali oné meno [Kristovo] vždy napísané v srdciach svojich, aby ste neboli nájdení na ľavici Božej, ale aby ste počuli a poznali hlas, ktorým vás zavolá, a tiež meno, ktorým vás nazve“.34 A nakoniec sa rozhodnite pevne, vo svojich srdciach, že budete činiť tie veci, ktoré bude Ježiš učiť a ktoré vám prikáže.35
Náš Nebeský Otec chce, aby sa všetky Jeho deti tešili z večného života s Ním v Jeho celestiálnom kráľovstve. Ježiš trpel, zomrel a bol vzkriesený, aby to umožnil. On „vystúpil do neba a zasadol na pravici Božej, aby si u Otca vyžiadal svoje právo milosrdenstva, ktoré má na deti ľudské“.36 Modlím sa, aby sme všetci boli požehnaní horiacim svedectvom o Pánovi Ježišovi Kristovi, aby sme sa z tohto svedectva radovali a boli oddaní, a aby sme sa neustále tešili z ovocia Jeho milosti v našom živote. V mene Ježiša Krista, amen.