Ježiš Kristus v strede našich životov

Na ceste smrteľnosťou nás občas sužujú skúšky: krutá bolesť zo straty blízkych, namáhavý boj s chorobou, bodnutie nespravodlivosti, trýznivé skúsenosti s obťažovaním alebo zneužívaním, tieň nezamestnanosti, rodinné trápenia, tichý výkrik osamelosti alebo zdrvujúce následky ozbrojených konfliktov.¹ V takýchto chvíľach naša duša túži po útočisku.² Úprimne sa snažíme vedieť: Kde môžeme nájsť oný balzam pokoja?³ Komu môžeme dôverovať, že nám pomôže so sebadôverou a posilnením, aby sme prekonali tieto výzvy?⁴ Kto má trpezlivosť, všeobjímajúcu lásku a všemohúcu ruku, aby nás pozdvihla a podporila?

Hlboké otázky duše, tie, ktoré vyplávajú na povrch v našich najtemnejších hodinách a najťažších skúškach, sú zodpovedané prostredníctvom neochvejnej lásky Ježiša Krista.⁵ V Ňom a prostredníctvom sľúbených požehnaní Jeho znovuzriadeného evanjelia⁶ nachádzame odpovede, ktoré hľadáme. Práve prostredníctvom Jeho nekonečného uzmierenia je nám ponúknutý nesmierny dar – dar nádeje, uzdravenia a uistenia o Jeho stálej, trvalej prítomnosti v našich životoch.⁷ Tento dar je dostupný pre všetkých, ktorí sa na Neho obracajú s vierou a prijímajú pokoj a vykúpenie, ktoré tak slobodne ponúka.

Pán vystiera Svoju ruku ku každému z nás, gesto, ktoré je samotnou podstatou Jeho božskej lásky a láskavosti. Jeho pozvanie je viac ako len jednoduchým volaním; je to božský prísľub posilnený trvalou mocou Jeho milosti. V písmach nás s láskou uisťuje:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;

Lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!“⁸

Jasnosť Jeho pozvania „poďte ku mne“ a „vezmite … moje jarmo“ potvrdzuje hlbokú povahu Jeho zasľúbenia – zasľúbenia takého rozsiahleho a úplného, že stelesňuje Jeho lásku a ponúka nám úžasnú záruku: „A nájdete si odpočinutie.“

Keď usilovne vyhľadávame duchovné vedenie⁹, vydávame sa na hlboko transformačnú púť, ktorá posilňuje naše svedectvá. Keď pochopíme rozsiahlosť dokonalej lásky nášho Nebeského Otca a Ježiša Krista¹⁰, naše srdcia sa naplnia vďačnosťou, pokorou¹¹ a obnovenou túžbou ísť cestou učeníctva.¹²

Prezident Russell M. Nelson učil: „Keď sa v živote zameriavame na Boží plán spásy … a Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje. Radosť pochádza od Neho a skrze Neho.“¹³

Alma, hovoriac svojmu synovi Helamanovi, vyhlásil: „A teraz, ó syn môj Helaman, hľa, ty si v mladosti svojej, a takže, úpenlivo ťa prosím, aby si vypočul slová moje a učil sa odo mňa; lebo ja viem, že každý, kto vloží dôveru svoju v Boha, bude mať v skúškach svojich a v trápeniach svojich, a v strastiach svojich oporu, a bude pozdvihnutý posledného dňa.“¹⁴

Helaman, keď hovoril so svojimi synmi, učil o tejto večnej zásade postaviť Spasiteľa do stredu nášho života: „Pamätajte, pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj.“¹⁵

V Matúš 14 sa dozvedáme, že keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, hľadal samotu. No išiel za Ním veľký zástup. Ježiš, pohnutý súcitom a láskou nedovolil, aby smútok odviedol Jeho pozornosť od Jeho poslania, a tak ich privítal a uzdravil chorých medzi nimi. Keď sa blížil večer, učeníci čelili skľučujúcej výzve: zástupu ľudí s len malým množstvom jedla k dispozícii. Navrhli, aby Ježiš poslal dav preč zaobstarať si jedlo, ale Ježiš s veľkou láskou a veľkými očakávaniami požiadal učeníkov, aby ich namiesto toho nakŕmili.

Zatiaľ čo boli učeníci zaujatí touto bezprostrednou výzvou, Ježiš prejavil Svoju dôveru a lásku k Otcovi spojenú s neochvejnou láskou k ľuďom. Prikázal zástupu, aby si sadol na trávu a vezmúc len päť chlebov a dve ryby, sa rozhodol vzdať vďaku Svojmu Otcovi, uznávajúc Božiu schopnosť zaopatriť ich nad Jeho právomoc a moc.

Keď Ježiš poďakoval, lámal chlieb a učeníci ho rozdali ľuďom. Jedlo zázračne nielen postačovalo, ale bolo ho nadmieru, s 12 košmi zvyškov. Skupina, ktorú nasýtili, zahŕňala päťtisíc mužov spolu so ženami a deťmi.¹⁶

Tento zázrak má hlboké ponaučenie: Keď sme konfrontovaní výzvami, je ľahké sa ponoriť do našich ťažkostí. Ježiš Kristus bol však príkladom moci sústrediť sa na Svojho Otca, ponúknuť vďačnosť a priznať, že riešenia našich skúšok nie sú vždy v nás samých, ale v Bohu.¹⁷

Keď sa stretneme s ťažkosťami, prirodzene máme tendenciu sústrediť sa na prekážky, ktorým čelíme. Naše výzvy sú hmatateľné a priťahujú našu pozornosť, no v strede našej pozornosti je zásada ich prekonávania. Tým, že kladieme Krista do stredu našich myšlienok a skutkov, sme v súlade s Jeho pohľadom na život a posilnením.¹⁸ Táto úprava nezmenšuje naše problémy; namiesto toho nám pomáha prechádzať nimi pod božským vedením.¹⁹ Výsledkom je, že objavujeme riešenia a podporu, ktoré vychádzajú z vyššej múdrosti. Prijatie tejto perspektívy zamerania na Krista nám dáva silu a nadhľad, aby sme svoje skúšky premenili na víťazstvá²⁰, čo nám pripomína, že to, čo sa javí ako veľký problém, sa so Spasiteľom môže stať cestou k väčšiemu duchovnému pokroku.

Príbeh Almu mladšieho v Knihe Mormonovej predstavuje pútavý príbeh o vykúpení a hlbokom vplyve zamerania života na Krista. Alma spočiatku stál ako odporca Pánovej Cirkvi a mnohých zviedol z cesty spravodlivosti. Avšak, božský zásah, poznačený anjelskou návštevou, ho prebudil z neprávostí.

Vo svojej najtemnejšej hodine, trýznený pocitom viny a keď sa zúfalo snažil nájsť cestu zo svojej duchovnej úzkosti, si Alma spomenul na učenie svojho otca o Ježišovi Kristovi a moci Jeho uzmierenia. So srdcom túžiacim po vykúpení činil úprimné pokánie a vrúcne prosil o Pánovo milosrdenstvo. Tento rozhodujúci moment úplnej odovzdanosti, ktorý priviedol Krista do popredia jeho myšlienok, a to, že Alma úprimne vyhľadával Jeho milosrdenstvo, spustil pozoruhodnú premenu. Ťažké reťaze viny a zúfalstva zmizli a nahradil ich ohromujúci pocit radosti a pokoja.²¹

Ježiš Kristus je naša nádej a odpoveď na najväčšie bolesti života. Svojou obeťou zaplatil za naše hriechy a vzal na Seba všetko naše utrpenie – bolesť, nespravodlivosť, smútok a strach – a odpúšťa nám a uzdravuje nás, keď Mu dôverujeme a snažíme sa zmeniť svoj život k lepšiemu. Je naším Liečiteľom²², ktorý utešuje a opravuje naše srdcia prostredníctvom Svojej lásky a moci, tak ako uzdravil mnohých ďalších počas Svojho času na zemi.²³ On je živá voda, ktorá svojou neustálou láskou a láskavosťou napĺňa najhlbšie potreby našej duše. Je to ako sľub, ktorý dal žene Samaritánke pri studni – ponúkol studňu vody prúdiacu k večnému životu.²⁴

Vydávam posvätné svedectvo, že Ježiš Kristus žije, že predsedá tejto Svojej posvätnej Cirkvi, Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.²⁵ Svedčím o tom, že On je Spasiteľ sveta, Knieža pokoja²⁶, Kráľ kráľov, Pán pánov²⁷, Vykupiteľ sveta. S istotou potvrdzujem, že sme vždy prítomní v Jeho mysli a srdci. Ako dôkaz toho v týchto neskorších dňoch znovuzriadil Svoju Cirkev a povolal prezidenta Russella M. Nelsona za Svojho proroka a prezidenta Cirkvi v tejto dobe.²⁸ Viem, že Ježiš Kristus dal Svoj život, aby sme my mali život večný.

Keď sa snažíme umiestniť Ho do stredu nášho života, odkrývajú sa nám zjavenia, obklopuje nás Jeho hlboký pokoj a Jeho nekonečné uzmierenie nám prináša odpustenie a uzdravenie.²⁹ Práve v Ňom objavujeme posilnenie zvíťaziť, odvahu vytrvať a pokoj, ktorý prevyšuje všetko naše chápanie. Kiež sa každý deň snažíme priblížiť k Nemu, zdroju všetkého dobrého³⁰, majáku nádeje na našej ceste späť do prítomnosti nášho Nebeského Otca. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.