Zmluvy a povinnosti
Cirkev Ježiša Krista je známa ako cirkev, ktorá kladie dôraz na uzatváranie zmlúv s Bohom.
„V čom sa vaša Cirkev líši od ostatných?“ Moja odpoveď na túto dôležitú otázku sa mení s mojím vekom a s tým, ako Cirkev rastie. Keď som sa v roku 1932 narodil v Utahu, naša Cirkev mala len asi sedemsto tisíc členov, ktorí boli sústredení najmä v Utahu a okolitých štátoch. V tom čase sme mali iba 7 chrámov. V súčasnosti má Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní viac ako 17 miliónov členov v približne 170 krajinách. Od prvého apríla tohto roku máme 189 zasvätených chrámov v mnohých krajinách a 146 ďalších, ktoré sa plánujú alebo sú vo výstavbe. Mám pocit, že mám hovoriť o účele týchto chrámov a o histórii a úlohe zmlúv v našom uctievaní. To doplní inšpirované učenia predchádzajúcich rečníkov.
I.
Zmluva je záväzok plniť si určité povinnosti. Osobné záväzky sú pre usmernenie nášho individuálneho života a pre fungovanie spoločnosti nevyhnutné. Táto myšlienka sa v súčasnosti spochybňuje. Hlasná menšina sa stavia proti inštitucionálnej autorite a trvá na tom, že osoby by mali byť oslobodené od akýchkoľvek zákazov, ktoré obmedzujú ich osobnú slobodu. Z tisícročných skúseností však vieme, že niektorých osobných slobôd sa ľudia vzdávajú preto, aby získali výhody života v organizovaných spoločenstvách. Takéto zrieknutie sa osobných slobôd je v zásade založené na záväzkoch alebo zmluvách, či už výslovných alebo implicitných.
Tu je niekoľko príkladov zmluvných povinností v našej spoločnosti: 1. sudcovia, 2. armáda, 3. zdravotnícky personál a 4. hasiči. Všetci, ktorí vykonávajú tieto známe povolania, sa zaväzujú – často formálnou prísahou alebo zmluvou – plniť si povinnosti, ktoré sú im pridelené. To isté platí aj pre našich misionárov na plný úväzok. Charakteristické oblečenie alebo menovky majú naznačovať, že ich nositelia sú v zmluvnom vzťahu, a preto majú povinnosť vyučovať a slúžiť, a že ich máme pri tejto službe podporovať. Ďalším účelom, ktorým s tým súvisí, je, aby boli nositeľom pripomenuté ich povinnosti. V ich charakteristickom oblečení alebo symboloch nie je žiadne kúzlo, iba potrebná pripomienka osobitých povinností, ktoré ich nositelia prevzali. Toto platí aj pri symboloch v podobe zásnubných prsteňov či obrúčok a ich úlohe oznámiť niečo pozorovateľom alebo pripomínať tým, ktorí ich nosia, ich zmluvné povinnosti.
II.
To, čo som povedal o zmluvách, ktoré sú základom pre usmernenie života jednotlivcov, platí najmä pre náboženské zmluvy. Základy a história mnohých náboženských príslušností a požiadaviek sú založené na zmluvách. Napríklad Abrahámova zmluva je základom viacerých veľkých náboženských tradícií. Predstavuje svätú myšlienku Božích zmluvných zasľúbení s Jeho deťmi. Starý zákon často odkazuje na Božiu zmluvu s Abrahámom a jeho potomstvom.1
Prvá časť Knihy Mormonovej, ktorá bola napísaná v starozákonnom období, jasne poukazuje na úlohu zmlúv v dejinách a uctievaní Izraelitov. Nefimu bolo povedané, že izraelské spisy z tohto obdobia boli „[záznamom] Židov, ktorý obsahuje Pánove zmluvy, ktoré uzatvoril s domom Izraela“.2 V knihách Nefiho sa často spomína Abrahámova zmluva3 a Izrael ako „ľud zmluvy Pánovej“.4 Zvyk uzatvárania zmlúv s Bohom alebo náboženskými vodcami je zaznamenaný aj v spisoch Knihy Mormonovej o Nefim, Jozefovi v Egypte, kráľovi Benjamínovi, Almovi a kapitánovi Moronim.5
III.
Keď nastal čas na znovuzriadenie plnosti evanjelia Ježiša Krista, Boh povolal proroka Josepha Smitha. Nepoznáme celý obsah prvých pokynov, ktoré dal anjel Moroni tomuto mladému dospievajúcemu prorokovi. To, čo vieme, je, že Josephovi povedal, že „Boh má pre [neho] dielo, ktoré má vykonať“ a že musí byť prinesená „plnosť večného evanjelia“, vrátane „prísľub[ov] učinen[ých] otcom“.6 Vieme tiež, že v písmach, ktoré mladý Joseph tak intenzívne čítal – ešte predtým, ako dostal pokyn, aby zorganizoval cirkev – boli mnohé učenia o zmluvách, ktoré prekladal v Knihe Mormonovej. Táto kniha je hlavným zdrojom znovuzriadenia pre plnosť evanjelia, vrátane Božieho plánu pre Jeho deti. Kniha Mormonova je plná odkazov na zmluvy.
Keďže bol Joseph dobre oboznámený s Bibliou, musel vedieť, že v liste Židom je odkaz, ktorý spomína Spasiteľov zámer „uzavrie[ť] novú zmluvu s domom Izraelovým a s domom Júdovým“.7 List Židom hovorí o Ježišovi ako o „Prostredníkovi novej zmluvy“.8 Je pozoruhodné, že biblický opis Spasiteľovej pozemskej služby má názov „Nový zákon“, čo je prakticky synonymom pre „Novú zmluvu“.
Zmluvy boli základom znovuzriadenia evanjelia. To je zrejmé z prvých krokov, ktoré Pán nariadil prorokovi pri organizovaní Svojej Cirkvi. Hneď po vydaní Knihy Mormonovej Pán nariadil zorganizovanie Svojej znovuzriadenej Cirkvi, ktorá čoskoro dostala meno Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.9 Zjavenie zaznamenané apríla 1830 nariaďuje, aby boli ľudia „prijatí krstom do jeho cirkvi“ po tom, čo dosvedčia (čo znamená, že vydajú slávnostné svedectvo), že „skutočne činili pokánie zo všetkých hriechov svojich, a sú ochotní vziať na seba meno Ježiša Krista, majúc odhodlanie slúžiť mu do konca“.10
To isté zjavenie nariaďuje, aby sa Cirkev „schádzala často, aby prijímala chlieb a [vodu] na pamiatku Pána Ježiša“. Dôležitosť tohto obradu je zrejmá zo slov zmlúv určených pre staršieho alebo kňaza, ktorý ho vykonáva. Požehnáva znak chleba „dušiam všetkých tých, ktorí ho požívajú; aby … mohli … dosvedčiť ti, ó Bože, Večný Otče, že sú ochotní zobrať na seba meno tvojho Syna a vždy na neho pamätať, a dodržiavať jeho prikázania, ktoré im dal“.11
Ústredná úloha zmlúv v novo znovuzriadenej Cirkvi bola opätovne potvrdená v predslove, ktorý dal Pán k prvému vydaniu Svojich zjavení. Pán v ňom vyhlasuje, že povolal Josepha Smitha, pretože obyvatelia zeme „sa odklonili od obradov mojich a porušili večnú zmluvu moju“.12 V tomto zjavení sa ďalej vysvetľuje, že Jeho prikázania sú dané, „aby [Jeho] večná zmluva mohla byť utvrdená“.13
Dnes chápeme úlohu zmlúv v znovuzriadenej Cirkvi a v uctievaní jej členov. Prezident Gordon B. Hinckley zhrnul účinok nášho krstu a nášho týždenného prijímania sviatosti takto: „Každý člen tejto cirkvi, ktorý vstúpil do vôd krstu, sa stal účastníkom posvätnej zmluvy. Vždy, keď prijímame sviatosť Večere Pána, obnovujeme túto zmluvu.“14
Mnoho rečníkov na tejto konferencii nám pripomenulo, že prezident Russel M. Nelson často označuje plán spásy ako „cestu zmluvy“, ktorá nás „vedie späť k [Bohu]“ a je „celá o našom vzťahu s Bohom“.15 Učí nás o význame zmlúv v našich chrámových obradoch a a vyzýva nás, aby sme videli koniec od počiatku a „mysleli celestiálne“.16
IV.
Teraz budem hovoriť viac o chrámových zmluvách. Prorok Joseph Smith strávil v rámci plnenia svojej povinnosti znovuzriadiť plnosť evanjelia Ježiša Krista väčšinu posledných rokov svojho života riadením výstavby chrámu v Nauvoo v štáte Illinois. Prostredníctvom neho Pán zjavil posvätné učenia, náuku a zmluvy, ktoré mali jeho nástupcovia poskytovať v chrámoch. Tam sa ľudia, ktorí boli obdarovaní, učili Božiemu plánu spásy a boli vyzvaní, aby uzavreli posvätné zmluvy. Tí, ktorí žili verne týmto zmluvám, dostali prísľub večného života, v ktorom „všetky veci sú ich“ a prísľub, že „budú prebývať v prítomnosti Boha a jeho Krista na veky vekov“.17
Obrady obdarovania v chráme v Nauvoo sa konali tesne predtým, ako boli naši prví pionieri vyhnaní, aby začali svoje historické putovanie do hôr na západe. Od mnohých pionierov máme svedectvá o tom, že moc, ktorú dostali vďaka spojeniu s Kristom pri obdarovaní v chráme v Nauvoo, ich posilnila, aby sa vydali na svoju impozantnú cestu a usadili sa na západe.18
Ľudia, ktorí boli obdarovaní v chráme, majú nosiť chrámový garment, ktorý nie je viditeľný, pretože sa nosí pod vrchným odevom. Obdarovaným členom pripomína posvätné zmluvy, ktoré uzavreli, a požehnania, ktoré im boli prisľúbené vo svätom chráme. Aby sme dosiahli tieto sväté účely, máme pokyn nosiť chrámový garment nepretržite, a robiť výnimky iba vtedy, keď je to úplne nevyhnutné. Keďže si zmluvy neberú deň voľna, nenosenie garmentov možno chápať ako zrieknutie sa zmluvných povinností a požehnaní, na ktoré sa vzťahujú. Naopak, ľudia, ktorí verne nosia svoje garmenty a dodržiavajú chrámové zmluvy, neustále potvrdzujú svoju úlohu ako učeníci Pána Ježiša Krista.
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní stavia chrámy po celom svete. Ich účelom je požehnávať Božie deti zmluvy uctievaním v chráme a posvätnými povinnosťami, mocou a jedinečnými požehnaniami, ktoré prichádzajú vďaka nášmu zväzku s Kristom, ktoré dostávajú na základe zmluvy.
Cirkev Ježiša Krista je známa ako cirkev, ktorá kladie dôraz na uzatváranie zmlúv s Bohom. Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou každého z obradov spásy a povýšenia, ktoré sa v tejto znovuzriadenej Cirkvi vykonávajú. Obrad krstu a s ním spojené zmluvy sú požiadavkami pre vstup do celestiálneho kráľovstva. Obrady a s nimi spojené chrámové zmluvy sú požiadavkami na povýšenie v celestiálnom kráľovstve, ktoré je večným životom, „najväčší[m] zo všetkých darov Božích“.19 Na to sa zameriava Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Svedčím o Ježišovi Kristovi, ktorý je hlavou tejto Cirkvi, a vzývam Jeho požehnania pre všetkých, ktorí sa usilijú dodržiavať svoje posvätné zmluvy. V mene Ježiša Krista, amen.