2008
Ko e Mali ʻi ha vā ʻo ha Tangata mo ha Fefiné, Naʻe Tuʻutuʻuni ia ʻe he ʻOtuá
‘Epeleli 2008


Pōpoaki ʻa e Faiako ʻAʻahí

Ko e Mali ʻi ha vā ʻo ha Tangata mo ha Fefiné, Naʻe Tuʻutuʻuni ia ʻe he ʻOtuá

Akoʻi ʻa e ngaahi potufolofola mo e ngaahi fakamatala te ne feau e ngaahi fiemaʻu ʻa e kau fafine ʻokú ke ʻaʻahi ki aí. Fakamoʻoni ʻo kau ki he tokāteliné. Fakaafeʻi ʻa kinautolu ʻokú ke akoʻí ke nau vahevahe atu ʻa e meʻa naʻa nau ongoʻi mo akó.

Ko e Hā Kuo Tuʻutuʻuni ai ʻe he ʻOtuá ʻa e Malí ʻi he vahaʻa ʻo ha Tangata mo ha Fefine?

T&F 49:16–17: “Ke na hoko ʻa kinaua ko e kakano pē taha, pea ke fai ʻeni kotoa pē koeʻuhí ke fakahoko ʻe he māmaní ʻa e taumuʻa ʻo hono fakatupú; pea ke lava ʻo fakafonuʻaki ia ʻa e tokolahi ʻo e tangatá ʻo fakatatau ki hono fakatupu ki muʻa ʻi hono ngaohi ʻo e māmaní.”

Suli B. Peki, palesiteni lahi ʻo e Fineʻofá: “ʻOku tau tui ki hono faʻu ʻo e fāmili taʻengatá. ʻOku ʻuhinga ia ʻoku tau tui ki he malí… . ʻOku tau ʻilo naʻa tau kau mo hotau Fakamoʻui ko Sīsū Kalaisí, ʻi he fepaki lahi naʻe hoko ʻi he maama fakalaumālié ke paotoloaki ʻa ʻetau malava ko ia ke kau ki ha fāmili taʻengatá” (“Ko e Meʻa ʻOku Fakahoko Lelei Taha ʻe he Kau Fafine ʻo e Siasí: Tuʻu Mālohi mo Taʻeueʻia,” Liahona, Nōv. 2007, 110).

ʻEletā Tēvita A. Petinā ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá: “ʻOku hanga ʻe ha ongo ʻuhinga fakatokāteline mālohi ʻo fakamahino kiate kitautolu ʻa e ʻuhinga ʻoku mahuʻinga ai e mali taʻengatá ʻi he palani ʻa e Tamaí.

“ʻUhinga 1: Ko e natula ʻo e laumālie ʻo e tangatá mo e fefiné ke na fefakakakatoʻaki mo fefakahaohaoaʻiʻakí, ko ia naʻe fakataumuʻa ai ʻa e tangatá mo e fefiné ke na fakalakalaka fakataha atu ki he hakeakiʻí… .

“ʻUhinga 2: ʻI he palani fakalangí, ʻoku fakatou fie maʻu ai ʻa e tangatá mo e fefiné ke na ʻomai ha fānau ki he māmaní pea ke na ʻoange ʻa e ʻātakai lelei tahá ki hono ohi mo tauhi ʻo e fānaú… .

“Ko e taha hotau ngaahi fatongia mahuʻinga ʻi heʻetau hoko ko e tangata mo e fefiné, husepāniti mo e uaifí, pea mo e kau taki ʻi he Siasí, ko hono tokoniʻi e toʻu tupú ke nau ako mo teuteu ki he malí ʻo fakafou ʻi heʻetau tā sīpinga fakafoʻituituí. ʻI he vakai ʻa e toʻu tupú ki heʻetau moʻui taau mo feʻungá, fetauhiʻakí, feilaulaú, pea mo fakaʻapaʻapaʻi ʻo e fuakava ʻi he nofo malí, te nau feinga leva ke moʻuiʻaki e ngaahi tefitoʻi moʻoni ko iá… . ʻI heʻetau fakakaukau ki he mahuʻinga ʻo ʻetau tā sīpinga fakafoʻituituí, ʻoku tau lava nai ʻo tala ʻa e ngaahi feituʻu ʻoku fie maʻu ke tau fakaleleiʻí?” (“ʻOku Mahuʻinga ʻa e Malí ki Heʻene Palani Taʻengatá,“ Liahona, Sune 2006, 51–52, 54).

Ko e hā Leva Hoku Fatongiá ʻi Heʻeku ʻIloʻi Ko Ia ko e Malí Kuo Tuʻutuʻuni Ia ʻe he ʻOtuá?

ʻEletā Lāsolo M. Nalesoni ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá: “Tau [fakakaukau angé] ki ha ngaahi… . ngāue te ne fakamālohia ha nofo-mali… .

“Ke fakahoungaʻi… . Siofi e lelei ʻa e tokotaha ko eé mo na fefakahīkihiki ʻaki… .

“Fokotuʻu hono uá—ke fetuʻutaki… . ʻOku fie maʻu ʻe he ongomeʻa malí ha taimi ke na vakaiʻi, talanoaʻi mo fefakafanongoʻaki ai. ʻOku fie maʻu ke na fepoupouʻaki—ʻo fetokoniʻaki ko ha ongo hoa ngāue tuʻunga tatau… .

“Ko ʻeku fokotuʻu hono tolú ke fakalaulauloto… . ʻOku hanga ʻe he toutou kau ki he ouau he temipalé mo hono ako fakafāmili ʻo e folofolá, ʻo tanumaki ʻa e nofo-malí mo fakamālohia e tui ʻa ha fāmili ” (“Ko Hono Tanumaki ʻo e Nofo-Malí,” Liahona, Mē 2006, 37–38).

ʻEletā Lisiate G. Sikoti ʻo e Kōlomu ʻo e Kau ʻAposetolo ʻe Toko Hongofulu Mā Uá: “ʻI hoʻo talangofua mo hokohoko atu hoʻo tui kia Sīsū Kalaisí mo mahino kiate koe ʻa e palani kakato ʻo e fiefiá, neongo kuo teʻeki ai fakahoko hano ngaahi konga mahuʻinga ʻi hoʻo moʻuí he taimí ni, ka ʻe ʻaʻau ia ʻi he taimi ʻe finangalo ki ai ʻa e ʻEikí. ʻOku ou talaʻofa foki kiate koe ʻe lava ke ke tupulaki mo fiefia ʻi he taimí ni ʻi he ngaahi tūkunga ʻokú ke lolotonga ʻi aí. ʻI hoʻo hoko ko e ʻofefine pe foha ʻo e ʻOtuá, moʻuiʻaki ha konga pē ʻo e palaní ʻi he lelei taha te ke lavá” (“The Joy of Living the Great Plan of Happiness,” Ensign, Nov. 1996, 75).