Liahona
Ko Hono Paotoloaki Hotau Vā Fetuʻutaki mo e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisí
Fēpueli 2024


ʻOua Naʻa Liʻaki e Fakataha Lotu Ko ʻEní

Ko Hono Paotoloaki Hotau Vā Fetuʻutaki mo e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisí

Te tau lava ʻo ngāue ke paotoloaki hotau vā fetuʻutaki mo Kinauá ke tuʻu mālohi ʻi he māmani ko ʻení.

ʻĪmisi
ko ha fefine ‘oku fai ‘ene lotu

Ne ʻikai fuʻu fuoloa mei heni, lolotonga ʻeku lau ʻa e folofolá, ne u maʻu ai ʻa e foʻi lea ko e fakatolonga, pea naʻe ongo ia kiate au ʻi ha founga ne teʻeki ke u fakatokangaʻi kimuʻa. Naʻe kamata ke u fakakaukau ki ai. Hili iá, ne u ongoʻi hangē naʻá ku fetaulaki mo e foʻi lea ko ʻení ʻi he feituʻu kotoa pē.

Naʻá ku ongoʻi hono fakaafeʻi au ʻe he Laumālié ke u fakakaukau ki ha fehuʻi ʻe tolu:

  1. Ko e hā hono ʻuhinga ke fakatolonga ha meʻa?

  2. Ko e hā ha meʻa ʻoku ou feinga ke fakatolonga ʻi heʻeku moʻuí?

  3. Ko e hā ʻa e ngaahi sitepu faingofua ʻoku ou fakahoko ki hono fakatolonga iá?

Naʻe tataki au ʻe he fehuʻi 1 ki he tikisinalé ke u fekumi ki he fakatolongá. ʻOku ou saiʻia ʻi he ngaahi lea ne u maʻu ʻi aí. Naʻá ne tokoniʻi au ke u fakakaukauloto ki he taumuʻa ʻo e fakatolongá. Hangē ko ʻení, naʻá ku ako ʻoku ʻuhinga ʻa e fakatolongá:

  • Ke tauhi ke malu mei he kafó pe fakatuʻutāmakí

  • Ke maluʻi, ke tauhi ke moʻui pe tolonga

  • Ke maluʻi, fakahaofi, silaʻi mo foaki ha hūfangaʻanga

Ko hono aofangatukú, naʻe fakamahinoʻi mai ʻe he ngāue ko ʻení ha ngaahi meʻa ʻe niʻihi:

  1. ʻOku fakahaaʻi ʻe heʻetau holi ke fakatolonga ha meʻá ʻa hono mahuʻinga ʻi heʻetau moʻuí.

  2. ʻOku tau loto ke fakatolonga ʻa e ngaahi meʻa mahuʻingá ni he ʻoku tau ʻilo ʻoku faingofua ke uesia, popo, hōloa, pea iku pē ʻo ʻauha.

  3. ʻOku ʻikai feʻunga ʻa e loto pē ke fakatolonga ha meʻá. Kuo pau ke tau fai ha ngaahi founga faingofua ke maluʻi ʻa e ngaahi meʻa ʻoku tau mahuʻingaʻia aí mo taʻofi ha faʻahinga maumau fakatuʻutāmaki.

ʻI he mahino ko ʻení, naʻá ku lava ai ʻo ʻiloʻi ʻa e meʻa naʻe feinga ʻa e Laumālie ʻo e ʻEikí ke fakahā maí. Naʻá Ne finangalo ke u fakafuofuaʻi, kimuʻa ʻi ha toe meʻa, ʻa e founga te u lava ai ʻo fakatolonga ʻeku tui ki he Tamai Hēvaní mo Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí pea mo hoku vā fetuʻutaki mo Kinauá.

Naʻe fakatupunga ʻe he fehuʻi ʻe taha ko ʻení ke u fakaʻaongaʻi ʻa e meʻa kotoa pē ne u ako fekauʻaki mo hono paotoloaki hoku vā fetuʻutaki mo e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisí pea mo e ngaahi fuakava kuó u fai mo Kinauá. Naʻe tataki ai ke u fakapapauʻi pe naʻá ku fokotuʻu Kinaua ʻi he tuʻunga lāngilangiʻia ʻo ʻeku lisi fakataautaha ʻo e ngaahi tuʻunga ʻulungaanga mahuʻingá, ʻo fakaʻatā ai ʻa e toenga ʻo e meʻa kotoa pē ʻi heʻeku moʻuí ke tafe mai mei he vā fetuʻutaki mahuʻinga taha ko iá.

ʻOku tokoni Hona tuʻunga ʻi heʻetau moʻuí ke tau maluʻi ai e toenga hotau ngaahi vā fetuʻutakí. ʻOku tokoni hono paotoloaki hotau vā fetuʻutaki mo Sīsū Kalaisí ke tau ʻiloʻi ʻa e founga ke fakaʻaongaʻi ai ʻa e ngaahi ʻulungaanga māʻoniʻoní ʻi heʻetau tulifua ki he tuʻunga faka-ʻOtua ʻo e feohi mo e fānau kotoa ʻa e ʻOtuá, ʻo fakatefito ange ʻia Kalaisi ʻa e ngaahi tuʻunga ʻulungaanga mahuʻinga ko iá.

Kuó u fakatokangaʻi foki ʻoku hangē pē ko e kole mai ʻa e ʻOtuá ke tau fakamuʻomuʻa Ia ʻi heʻetau moʻuí, ʻokú Ne fai ʻa e meʻa tatau maʻaku, maʻau, pea mo e kotoa ʻo ʻEne fānaú. Naʻe folofola ʻa e ʻOtuá, ʻi Hono leʻo pē ʻOʻoná, “He vakai, ko ʻeku ngāué ʻeni mo hoku nāunaú—ke fakahoko ʻa e moʻui taʻe-faʻa-mate mo e moʻui taʻengata ʻa e tangatá (Mōsese 1:39).”

ʻOku folofola mai ʻa e ʻOtuá ʻi he meʻá ni mo e ngaahi folofola kehé (vakai, 2 Nīfai 29:9), ko ʻEne meʻa mahuʻinga tahá ko kitautolu, ko ʻEne fānaú. ʻOkú Ne finangalo ke tau ʻinasi ʻi Hono nāunaú, ke maʻu ʻa e fiefia naʻe fakatupu kitautolu ke tau maʻú (vakai, 2 Nīfai 2:25), pea ke maʻu ʻa e “moʻui taʻengatá, … ko e meʻaʻofa ʻoku mahuʻinga taha ʻi he ngaahi meʻaʻofa kotoa pē ʻa e ʻOtuá” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 14:7). Naʻe folofola ʻa Sīsū, ʻi Heʻene Lotu Hūfiá, “Pea ko ʻeni ʻa e moʻui taʻengatá, ko ʻenau ʻilo koe ko e ʻOtua moʻoni pē taha, mo Sīsū Kalaisi, ʻa ia naʻá ke fekaú” (Sione 17:3).

ʻI heʻeku fakakaukau atu ki he ngaahi sitepu mahinongofua ʻoku fakahoko ʻe he ʻOtuá ke paotoloaki ʻaki Hono vā fetuʻutaki mo , ʻoku ou lava ʻo ʻiloʻi ha sīpinga ʻokú ne akoʻi mai ʻa e founga te u lava ai ʻo paotoloaki foki hoku vā fetuʻutaki mo Iá.

Ngaahi Founga ʻe Fā ʻOku Ngāue ai ʻa e ʻOtuá ke Paotoloaki Hono Vā Fetuʻutaki mo Kitautolú

Ne fekauʻi mai ʻe he ʻOtuá Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí, ke Fakalelei Maʻatautolu

Naʻe fekauʻi mai ʻe ha Tamai ʻofa mo poto ʻa Sīsū Kalaisi ke huhuʻi kitautolu mei he ngaahi nunuʻa ʻo e angahalá, ʻo fakapapauʻi he ʻikai tuku kitautolu ʻi ha tuʻunga tuʻuloa ʻo e mavahe mei he ʻOtuá. Ka ʻi he meʻaʻofa ʻo e ʻaloʻofa fakalangi ʻa hotau Fakamoʻuí, ʻoku foaki mai ai ʻa e moʻui taʻe-faʻa-maté ʻo ʻikai ha filifilimānako pea mo ha foki ki he ʻao ʻo e ʻOtuá ke fakamāuʻi (vakai, 2 Nīfai 2:5–10; Hilamani 14:15–17). ʻI he Ngoue ko Ketisemaní pea ʻi Kalevalé, naʻá Ne fakaʻaongaʻi Hono mālohí, ʻa ia naʻe foaki kiate Ia ʻe he Tamaí (vakai, Hilamani 5:11), ke mamahi “maʻá e kakai kotoa pē, koeʻuhí ke ʻoua naʻa [tau] mamahi ʻo kapau te [tau] fakatomala” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 19:16). Naʻá Ne luva pea tuku hifo leva ʻEne moʻuí ʻi he fuʻu ʻakau ko iá—maʻatautolu (vakai, 1 Pita 2:24).

Ko e hā leva te tau fai ke paotoloaki ha vā fetuʻutaki mo Ia, ʻa ia naʻá Ne fakahaaʻi mālohi ʻa e meʻa naʻá Ne finangalo lelei ke fai maʻatautolú?

  • Te tau hoko ange nai ko ʻEne kau ākonga mateaki?

  • Te tau toʻo kakato ange nai Hono huafá kiate kitautolu?

  • Te tau haʻisia mo fakatomala lahi ange ʻi he taimi ʻoku tau tōnounou aí?

  • Te tau tanumaki nai ʻetau fakamoʻoní?

Kuo Tuku Mai ʻe he ʻOtuá ʻEne Folofolá ʻi he Ngaahi Folofolá mo e Kau Palōfita mo e Kau ʻAposetolo ʻi Onopōní

Ko ha fakaʻilonga mahino ʻe taha ʻo e lahi hono fakamahuʻingaʻi ʻe he ʻOtuá kitautolú ko ʻEne ʻomi ʻa e mālohi paotoloaki mo maluʻi ʻo ʻEne folofolá. Hangē ko e talaʻofa ʻa Nīfaí:

“ʻIlonga ʻa kinautolu ʻe tokanga ki he folofola ʻa e ʻOtuá, ʻo piki maʻu ki aí, ʻe ʻikai te nau teitei mate; pea ʻe ʻikai foki ke lava ʻo ikunaʻi ʻa kinautolu ʻe he ngaahi ʻahiʻahí mo e ngaahi ngahau vela ʻa e filí ke fakakuihi mo tohoakiʻi atu ʻa kinautolu ki he fakaʻauhá” (1 Nīfai 15:24).

ʻOku ʻomi ʻe he ʻOtuá ʻEne folofola moʻuí kiate kitautolu ʻo fakafou ʻi he ngaahi fakamoʻoni fakafolofolá, pea pehē foki ʻi he ngutu ʻo e kau palōfita mo e kau ʻaposetolo moʻuí. ʻOku maʻu ʻi he Siasi ʻo Sīsū Kalaisí ha kau taki kuó Ne fili mo foaki kiate kinautolu ʻa e mālohi mo e mafai ke fakahā Hono finangaló ki Hono kakaí.

ʻE lava ke fakangata ʻe he folofola ʻa e ʻOtuá ha taha ʻo ʻetau ngaahi fakahehema fakanatula ki ha “anga fakafonuá, tōʻonga moʻuí, fakaʻapeé, ngaahi fakakaukau maʻulaló, mo e veiveiua” fakamāmaní.1 ʻE lava ke lea hangatonu ʻEne folofolá “ki he konga taupotu taha” ʻo hotau lotó, ʻo tatau ai pē pe ko e hā ʻa e tuʻunga ʻo ʻetau anga māʻoniʻoní.2 “ʻE lava ʻe he folofola ʻa e ʻOtuá ʻo fakamavaheʻi ʻa e moʻoní mei he halá” pea tokoni ke tau ʻiloʻi pea toʻo mei heʻetau fakakaukaú ha ngaahi akonaki hala te ne lava ʻo taʻofi ʻetau fakaʻuhingá mo e mahinó “ʻaki hano fokotuʻu hake kinautolu ke fakafepakiʻi ʻa e ngaahi moʻoni mahinongofua mo mahuʻinga ʻa e ʻOtuá.”3

Ko e hā leva te tau lava ʻo fai ke paotoloaki ʻetau tui ki he folofola ʻa e ʻOtuá, ʻo hangē ko hono maʻu ʻi he ngaahi folofolá mo ʻEne kau palōfita mo e kau ʻaposetolo kuo filí?

  • Te tau “tokanga” lahi ange nai ki heʻenau ngaahi akonakí?

  • Te tau “piki maʻu” nai ki he folofola ʻa e ʻOtuá ʻi he taimi ʻoku hoko mai ai ʻa e ngaahi ʻahiʻahí, faingataʻá, pe hoko mai ʻa e ngaahi polé, koeʻuhí ke ʻoua naʻa ikunaʻi kitautolu?

Kuo ʻOmi ʻe he ʻOtuá ha Vā Fetuʻutaki Mālohi mo e Fakamoʻui ʻo fakafou ʻi he Ngaahi Fuakava mo Iá

Ko e ngaahi palōmesi mahuʻinga taha ʻoku tau fai mo e ʻOtuá ʻa e ngaahi palōmesi ʻoku tau fai fakafou ʻi he ngaahi fuakavá. Ko e ngaahi aleapau toputapu ko ʻení ko e founga ia kuo ngāue ai ʻa e ʻOtuá mo ʻEne fānaú talu mei he kamataʻanga ʻo taimí. ʻOku tau vakai ki hono fakahaaʻi ʻe he ʻOtuá ʻEne tukupā ki Heʻene fānau fuakavá ʻi he kamataʻanga pē ʻo e folofolá—ʻo kamata mei he tohi ʻa Sēnesí (vakai, Sēnesi 6:18)—pea hokohoko atu ʻi he kotoa ʻo e hisitōlia fakafolofolá. ʻE lava ke hoko hono fakahoko mo tauhi ʻo e ngaahi fuakavá ko ha fakahinohino mālohi ʻi he ngaahi fili ʻoku tau faí.

ʻOku fekauʻaki ʻa e “ngaahi talaʻofa ʻoku lahi ʻaupito mo mahuʻinga” ko ʻení (2 Pita 1:4) mo e ngaahi ouau mo e ngaahi fuakava ʻoku tau fai mo e ʻOtua ko e Tamaí ʻo fakafou ʻi Hono ʻAlo, ko Sīsū Kalaisí. Pea ʻoku kole mai ʻe he ʻOtuá ke tau maʻu ia koeʻuhí ke Ne lava ʻo maluʻi kitautolu mei he kovi ʻi he māmaní.

Ko e hā leva te tau lava ʻo fai ke paotoloaki ai hotau vā fetuʻutaki mo e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisí ʻi heʻetau feinga ke tauhi ʻetau ngaahi fuakava mo Kinauá?

  • Te tau fekumi nai ki ha fiefia lahi ange ʻi he faaitaha mo e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi ʻo fakafou ʻi he ngaahi fuakavá?

  • Te tau maʻu nai ʻa e sākalamēniti ʻa e ʻEikí ko e fakamanatu mo e fakafoʻou ʻo ʻetau ngaahi fuakavá?

  • Te tau teuteuʻi nai kitautolu ke hū ki he fale ʻo e ʻEikí pea fiefia ʻi he ngaahi fuakava ʻoku fakahoko aí?

  • Te tau foki maʻu pē nai ki he temipalé?

Naʻe Fekauʻi Mai ʻe he ʻOtuá ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ke Nofoʻia Kitautolu

Ko e Laumālie Māʻoniʻoní ʻa e tupuʻanga ʻo e fakamoʻoni fakatāutahá mo e maʻu fakahaá. ʻE lava ke tataki kitautolu ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ʻi heʻetau ngaahi filí mo maluʻi kitautolu mei he fakatuʻutāmaki fakatuʻasinó mo fakalaumālié. ʻI Hono mālohí ʻoku fakamāʻoniʻoniʻi ai kitautolu—pe vaheʻi—ʻi heʻetau fakatomalá (vakai, 3 Nīfai 27:20), maʻu ʻa e ngaahi ouau fakamoʻuí, mo tauhi ʻetau ngaahi fuakavá.

Lolotonga ʻa e ʻOhomohe Fakaʻosi ʻa e Fakamoʻuí mo ʻEne Kau ʻAposetoló, ʻi heʻenau ongoʻi hohaʻa fekauʻaki mo e hoko atu honau hala fonongá (vakai, Sione 14:5), naʻe fai ange ʻe Sīsū ʻa e talaʻofa ko ʻení:

“Ko e Fakafiemālié ko e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻa ia ʻe fekau ʻe he Tamaí ʻi hoku huafá, te ne akoʻi ʻa kimoutolu ʻi he meʻa kotoa pē, mo fakamanatuʻi ʻa kimoutolu ʻi he meʻa kotoa pē, ʻa ia kuó u lea ʻaki kiate kimoutolú” (Sione 14:26).

ʻOku fai mai foki ʻa e talaʻofa ko iá kiate koe mo au.

Ko e hā leva te tau lava ʻo fai ke paotoloaki maʻu ai pē ʻa e takaua ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní, ʻa e mēmipa hono tolu ʻo e Toluʻi ʻOtuá, kae lava ke tau maʻu ʻa e maluʻi fakatuʻasino mo fakalaumālie kuo talaʻofa maí?

  • Te tau lotua nai ha ueʻi fakalaumālie ke tau ʻiloʻi ʻa e meʻa ʻoku finangalo ʻa e ʻOtuá ke tau faí pea mo e mālohi mo e ivi ke fai iá?

  • Te tau muimui lelei ange nai ki he ngaahi ueʻi fakalaumālie ʻoku tau maʻú ʻi ha founga te ne fakaʻatā ʻa e leʻo ʻo e ʻOtuá ke lāngilangiʻia ʻi heʻetau moʻuí?

  • Te tau fekumi nai ʻi he loto-fakamātoato lahi ange mo e taumuʻa, ki he fakamoʻoni fakapapau ʻa e Laumālié ki he ʻOtua ko e Tamaí mo Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí, ki he ngaahi moʻoni ʻo e ongoongoleleí, pea mo e ngaahi ouau fakamoʻui ʻoku maʻu pē ʻi he Siasi ʻo e Fakamoʻuí?

Siʻoku ngaahi kaungāmeʻa, ʻoku ou fakamoʻoni atu ʻoku feinga maʻu pē ʻa e ʻOtuá ke folofola atu kiate kimoutolu—ʻo aʻu pē ki he taimi ʻoku ʻikai ke mou lava ai ʻo ʻiloʻi iá. Ko e taimi lahi ʻokú Ne feinga ke fakahā atu ʻokú Ne ʻofa ʻiate koe pea ʻokú Ne fakamuʻomuʻa koe. Kuó Ne ʻomi pea ʻe hokohoko atu ʻEne ʻomi ha ngaahi founga taʻefaʻalaua ke fakahaaʻi ai hotau mahuʻingá mo e meʻa ʻoku tau fakamuʻomuʻá. Tau fakafoki fiefia muʻa ʻEne ʻofá ʻaki ʻetau fakamuʻomuʻa Ia ʻi heʻetau moʻuí. Pea tau paotoloaki leva ʻa e vā fetuʻutaki ko iá ʻaki ʻetau muimui faivelenga kiate Ia ko ʻEne kau ākonga: piki maʻu ki Heʻene folofolá, fakahoko mo tauhi ʻa e ngaahi fuakava mo Iá, mo fekumi maʻu pē ki he takaua ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní.

ʻOku ou fakamoʻoni ko Sīsū Kalaisí ko e ʻAlo moʻui ia ʻo e ʻOtuá pea naʻá Ne finangalo lelei ke foaki ʻEne moʻuí ke fakahaofi ʻetau moʻuí mo foaki mai ʻa e meʻaʻofa maʻongoʻonga taha ʻa e ʻOtuá: ko e moʻui taʻengatá. Ko ʻEne ngāué mo Hono nāunaú kimoutolu.

Ngaahi Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Ko ha Heletā Fakatoumata,” Liahona, Fēpueli 2017, 72.

  2. Ko ha Heletā Fakatoumata,” 72.

  3. Ko ha Heletā Fakatoumata,” 73.