Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Ɔyɛ Fɛw a—Ɔnnyɛ Kyinyinɛnn
Ɔbɛsɛ 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Ɔyɛ Fɛw a—Ɔnnyɛ Kyinyinɛnn

Mma hom mma asɛmpa no nnyɛ kyinkyinɛnn ber a yɛfa hɛn asodzii krɔnkrɔn a wɔahyehyɛ no to hɛn do.

Mbueienyi

Mema hom mu kor biara a hom retsie ehyiadzi yi bi no akwaaba ɔdɔ mu ara.

Ndɛ mowɔ enyidado dɛ mebɛkyerɛ Jesus Christ asɛmpa nsanananmu no ne ndzɛmba ebien mu, na medze Latter-day Saintfo baanan a wɔwɔ wiadze nyina mu no hɔn nsɛm akyerɛ mbrɛ wɔdze fapem yinom dzi dwuma. Dza odzi kan wɔ asɛmpa nsan-ananmu—Nyankopɔn no nkwagye na nkwagye ntowdo edwuma no—tsim asodzii krɔnkrɔn a wɔahyehyɛ do. Dza otsĩa ebien no kaa hɛn dɛ asɛmpa no yɛ pefee, ɔsom bo, na ɔnnyɛ kyinkyinɛnn.

Asodzii Krɔnkrɔn a Wɔahyehyɛ

Ama yeenya onnyiewiei nkwa no, otwar dɛ yɛba Christ nkyɛn na yedzi mu wɔ no mu.’’ 1 Ber a yɛba Christ nkyɛn na yɛboa binom so ma wɔyɛ dɛm no, yɛdze hɛnho hyɛ Nyankopɔn no nkwagye na nkwagye ntowdo edwuma mu a, otsim asodzii krɔnkrɔn a wɔahyehyɛ no do. 2 Asodzii krɔnkrɔn yinom nye asɔfodzi nsaafee a Moses, Elias, na Elijah wɔdze sanee baa no nam, dɛ ma wɔakyerɛw no wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi ɔfã a otsia 110 mu, 3 na mbrasɛm mu kɛse a otsĩa ebien no a Jesus Christ dze maa hɛn dɛ yɛndɔ hɛn nyɛnko dɛ hɛnara hɛnho no. 4 Wobohu no wɔ nkrataafa ebien a odzi kan wɔ General Hanbook, a woepegyaw mu no mu a asɔrmba nyina hɔn nsa botum akã.

Sɛ hom tse nsɛmfua “General Handbook” anaa “asodzii krɔnkrɔn a wɔahyehyɛ” a, mma ɔnnyɛ hom akomatu dɛ ɔbɛyɛ huenyann, meserɛ. Asodzii yinom nnyɛ kyinkyinɛnn, okenyan, ɔhyɛ nkuran, na wobotum ayɛ. Ɔno nye yi.

  1. Edze Jesus Christ asɛmpa no robɔ bra

  2. Wɔrohwɛ hɔn a wɔwɔ hia mu no do

  3. Wɔroto nsa frɛ obiara ma wɔagye asɛmpa no

  4. Wɔrekã ebusua ebusua abɔ mu daapem

Hom botum ahwɛ no dɛ kwan kyerɛdze a ɔbɛma yɛasan akɔ hɛn Ɔsor Egya dɔfo hɔ.

Mfonyin
Nkwagye na nkwagye ntowdo edwuma mu dza odzi akotsen

Asɛmpa no Yɛ Pefee, Ɔsom Bo, na Ɔnnyɛ Kyinkyinɛnn

Wɔakã dɛ Jesus Christ asɛmpa no ɔyɛ “fɛw a ɔnnyɛ kyinkyinɛnn.” 5 Wiadze nntse dɛm. Ɔkyeer do, huenyann, na ahokyer na wentwiwentwi ahyɛ mu mã. Wɔayɛ hɛn adom dɛ yɛyɛ ahwɛyie na yɛmma kwan ma huenyannyɛ a, ɔnnyɛ nã wɔ wiadze mu no nnhɛn kwan a yɛfa do gye asɛmpa no na yɛdze dzi dwuma no mu.

President Dallin H. Oaks hyɛɛ no nsew dɛ: “Wɔkyerɛ hɛn ndzɛmba nketsenketse pii wɔ Jesus Christ Asɛmpa no mu. Ohia dɛ wɔkaa hɛn dɛ ne nyinara bɔmu na mber dodow ekyir no, dza ɔyɛ dɛ ɔyɛ ndzɛmba nketsenketse yinom dze ndzɛmba akɛse ba.” 6 Jesus Christ Noara ankasa kyerɛ mu dɛ No kɔndua yɛ mberɛw na n’adzesoa yɛ har. 7 Hɛn nyina ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen na yɛma asɛmpa no da famu—wɔ hɛn abrabɔ mu, hɛn ebusua ebusua, adzesũa mbea na quorum horow, na wɔ hɛn ward na stake ahorow mu.

Ber a hom retsie nsɛm a odzi do yi a menye hom bɛkyɛ yi, hom nhu dɛ wɔasan mu eyi no ahwɛyie mu ama woeekenyan na wɔama nsɛm binom so ada edzi. Latter-day Saintfo yi mu kor biara ne ndzeyɛɛ bɛyɛ fasusu ama hɛn mu kor biara, wɔ kwan a ɔdze asɛmpa no dzi dwuma akwan pefee mu, a ɔsom bo na ɔnnyɛ kyinkyinɛnn ber a ɔreyɛ n’asodzii krɔnkrɔn a wɔahyehyɛ no mu kor no.

Edze Jesus Christ Asɛmpa no Robɔ Bra

Odzi kan, edze Jesus Christ asɛmpa no robɔ bra. Jens a ofi Denmark bɔ mpaa dabiara dɛ ɔdze asɛmpa no bɔbɔ bra na ɔatse nkenyan a ofi Sunsum Krɔnkrɔn no hɔ. Oesũa dɛ obedzi dwuma ntsɛmara dɛ ɔatse Sunsum no kwankyerɛ no.

Mfonyin
Jens a ofi Denmark

Jens kyɛɛ dza odzi do no:

“Yɛtse bea a ɔyɛ ahotɔ mapã, kumabaa, ndupɔn‑fã fi a wɔdze hatsɛw ekur, wɔ ekuroba fɛɛfɛw bi ne finimfin a ɔbɛn ekuroba no nsutaae no.

Mfonyin
Ahotɔ mapã ekuroba
Mfonyin
Ekuroba nsutaae

“Dɛm ewimbir no, Danefo hɔn ɔhyewber fɛɛfɛw dodow mu a wimu atsew no, nna woebuebue ntokura na mbobow nyina, a beebiara ataa dzinn asomdwee mu. Ɔnam ɔhyewber a ewia nnkɔtɔ ma adzesaa mmba ntsɛm ntsi, memmperee dɛ mebɛsesã hɛn nsiesie dan no mu kandzea ɔahyew no.

Mfonyin
Nsiesie dan mu kandzea

“Mpofirmu ara, minyaa atsenkã dzendzen dɛ ɔwɔ dɛ mesesã kandzea no ntsɛmara! Dɛm aber noara, metsee dɛ me yer, Mariann, ɔrefrɛ emi na mbofra no dɛ yɛnkɔhohor hɛn nsaho na ewimbir edzidzi ayɛ krado!

“Mowaree ɔakyɛr yie a minyim dɛ iyi nnyɛ ber a wɔdze bɛyɛ biribiara kã me nsaho no nhohoree, naaso metsee dɛ merefrɛ Mariann dɛ mobɔkɔ fiadze akɔtɔ kandzea fofor asan aba seseiara. Minyaa atsenkã dzendzen dɛ minfir hɔ nkɔ ntsɛmara.

“Fiadze no nna ɔwɔ nsutaae n’afã no ho. Yɛtaa nantsew, naaso ndɛ muhwiim me bicyle no. Murutwuw tra nsutaae no, muhun wɔ m’enyiwa ne nkyɛn afamu dɛ banyimba kakraba bi bɛyɛ mfe ebien a, ɔnam nsutaae n’ano a ɔbɛn nsu no—amonmuara ɔkɔtɔɔ mu! Sima kor nna ogyina hɔ no—sima kor so nna ɔkɔ!

“Obiara ennhu dza osii gyedɛ emi nko. Motoow bike no kyeen famu, tuu mbirika, na muhuruwii sii nsu a ɔdeda me sisiw do no mu. Nna nsu mu efuw akata nsu no do a wɔamma mennhu nsu no mu. Nkyii metsee dɛ biribi nenam afã hɔ no. Medze me nsa hyɛɛ nsu no mu na mosuoo sor atar bi mu, na motwee banyimba no baa sor. Ɔhyɛɛ ase peree gyee ahom, ɔrobɔ waw, na orusũ. Ekyir no annkyɛr na banyimba no nye n’awofo bɔɔ mu.”

Mfonyin
Jens na ebusua

Ber a Onuabanyin Jens bɔ mpaa anapa biara no ma mboa a ɔdze bɛtse nkenyan efi Sunsum Krɔnkrɔn hɔ no, sɛ biribi a ɔyɛ soronko dɛ sesã kandzea ntsɛmara mpo a, ɔbɔ mpaa so dɛ wobotum dze no ayɛ edwindadze dze ehyira Nyame ne mba. Jens dze asɛmpa no bɔ bra ber a ɔhwehwɛ ɔsor kwankyerɛ dabiara, ɔbɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛfata, nkyii ɔyɛ dza obotum ayɛ dze edzi kwankyerɛ a ɔba no do.

Wɔrohwɛ Hɔn a wɔwɔ Hia mu no Do

Wɔrohwɛ hɔn a wɔwɔ hia mu no hɔn do ho mfatoho kor nye yi. Dakor bi stake president a ɔwɔ Cúcuta stake wɔ Colombia na stake Young Women president no kɛseraa young women beenu bi—na hɔn nuabanyin aberantsɛba panyin—a worudua aperdzi dzendzen mu. Ndaansa yi na hɔn egya fii mu, na hɔn maame fii mu afe kor nye yi. Wɔaka enuanom baasa yi ara wɔ hɔn suaba kakraba mu. N’afasu no wɔdze kwaa mu ndua a wɔdze plastic asam ho yɛe, na nkyɛnse nkurii no kata bea a wɔda no pɛr.

Hɔn nsera ekyir no, baanodzifo yinom hun dɛ wohia dɛ wɔboa. Ward abaguafo nhyiamu mu no, nhyehyɛɛ a wɔdze bɔboa hɔn hyɛɛ ase dɛ ɔreda edzi. Ward na stake baanodzifo—Relief Society, elderfo quorum, Young Men na Young Women—na ebusua ebusua pii gyee pen dɛ wɔbɛyɛ edwuma dze ehyira ebusua yi.

Mfonyin
Fie a worisi
Mfonyin
Fie a worisi

Ward ekuwekuw no hwehwɛɛ asɔrmba dodow a wɔyɛ adansi ho edwuma. Binom boae drɔɔ plan no, binom tuu hɔn mber na edwumayɛ ahom kyɛɛ, binom yɛɛ edziban, na binom so dze ndzɛmba wobehia no bi kyɛɛe.

Mfonyin
Fie a woesi ewie

Ber a wowie fie kakraba no si no, nna ɔyɛ enyigye da ma hɔn a wɔboae no na asɔrmba mbasirmba baasa no. Ngyanka mba yinom tsee ɔdɔ atsenkã na enyidado fi hɔn ward ebusua no hɔ dɛ ɔnnkaa hɔn nko na Nyame wɔ hɔ aber biara ma hɔn. Hɔn a wɔtseen hɔn nsa no tsee Agyenkwa no dɔ ma ebusua yi na wodzii dwuma dɛ Ne nsa dze soom hɔn.

Wɔroto Nsa Frɛ Obiara ma Wɔagye Asɛmpa no

Megye dzi dɛ hom enyi bɛgye wɔroto nsa frɛ obiara ma wɔagye asɛmpa no ne mfatoho yi. Nna mfe duesuon Cleiton a ofi Cape Verde nnyi adwen biara wɔ dza ɔbɛba ber a dakor bi ɔnantsewee kɔr seminary adzesũabea. Naaso n’abrabɔ na binom so hɔn abrabɔ asesã daapem osiandɛ ɔkɔr hɔ no ntsi.

Cleiton, nye ne maame na no nuabanyin panyin, wonumaa hɔn too Asɔr no mu mber bi a abɛsen, na mbom ebusua no gyaa dɛ wɔreba asɔr. Adze kor ara ɔyɛe dɛ ɔkɔr seminary no bɛyɛɛ nsesã adze maa ebusua no.

Mbabun nkaa no a wɔwɔ seminary adzesũabea no yɛɛ no etuu na wɔmaa no akwaaba. Wɔmaa Cleiton n’enyi kãa noho na wɔhyɛɛ no nkuran dɛ ɔmbra Asɔr dwumadzi kor so. Ɔyɛe na annkyɛr na ɔhyɛɛ ase dɛ ɔreba Asɔr nhyiamu nkaa no. Bishop nyimdzefo bi hun Cleiton no sunsum mu hyɛber na ɔfrɛɛ no yɛ no boafo. Bishop Cruz kã dɛ, “Ofitsi dɛm ber no Cleiton bɛyɛɛ fasusu na nhyɛdo pa maa mberantsɛmba nkaa no.”

Nyimpa odzi kan a Cleiton too nsa frɛɛ no ma ɔsanee baa Asɔr nye ne maame, ekyir no no nua panyin. Afei ɔtraa mu kɔɔr anyɛnkofo do. Anyɛnkofo no kor nye Wilson a ɔyɛ ne tsĩpɛn. Hɔn nhyiamu a odzi kan no ara na Wilson kyerɛɛ ne pɛ dɛ asɛmpasomafo no nnuma no. Ɔyɛɛ asɛmpasomafo no enyigye na ahobow dza Cleiton nye Wilson akyɛ dadaw no.

Mfonyin
Young men a wɔwɔ Cape Verde
Mfonyin
Wɔroto nsa afrɛ binom dɛ wɔmbra asɔr.
Mfonyin
Mbabun a wɔbɔ hyew a hɔn dodow reyɛ kɛse

Cleiton no mbɔdzembɔ enngyaa wɔ hɔ. Ɔboaa asɔrmba binom so a wɔmmbɔ hyew no ma wɔsanee bae, na ɔnye anyɛnkofo a wɔwɔ som binom so mu kyɛɛ asɛmpa no. Ndɛ ward no wɔ mbabun 35 a wɔbɔhyew, seminary adzesũa nhyehyɛɛ no so rokɔ do yie, a ne kɛse ara yɛ Cleiton no mbɔdzembɔ dɛ ɔbɔdɔ, ɔbɛkyɛ, na ɔbɔ to nsa afrɛ. Cleiton na no nua panyin, Cléber, beenu no nyina reyɛ ahoboa asom etuhoakyɛ asɛmpakã dwumadzi.

Wɔrekã Ebusua Ebusua Abɔ Mu Daapem

Ewiei yi, menye hom nkyɛ mfatoho fɛɛfɛw a ɔfa wɔrekã ebusua ebusua abɔ mu daapem ho asɛm. Lydia ofi Kharkiv, Ukraine, hyɛɛ ase dɛ orusũa afa temple ho no fi asɛmpasomafo hɔ. Hɔnara, Lydia nyaa atsenkã dzendzen dɛ ɔnkɔ temple, na n’enuma ekyir no, ɔhyɛɛ ase yɛɛ ahoboaboa dɛ ɔbɛgye temple recommend.

Lydia kɔr Freiberg German Temple kɛgyee ne endowment na ekyir no odzii nda pii yɛɛ ananmusinyi edwuma wɔ hɔ. Wotuu Kyiv Ukraine Temple hyɛɛ Nyame nsa ekyir no, Lydia kɔr temple mpɛn pii. Ɔno na no kun, Anatoly, wɔsɔɔw hɔn ano ma onnyiewiei wɔ hɔ na ekyir no wɔfrɛɛ hɔn dɛ wɔnsom dɛ temple asɛmpasomafo. Hɔn beenu no abɔ mu ehu hɔn ewuakɔr bɔbor 15,000 na wɔayɛ edwuma ayɛ temple ayɛdze ama hɔn.

Mfonyin
Ukrain awarfo a wɔwɔ temple

Sɛ wobisa Lydia n’atsenkã ho asɛm a ɔfa temple edwuma ho a, ɔse, “Ebɛnadze na megyee wɔ temple? Menye Nyame ayɛ ahyɛmu afofor. Me dasee ahyɛ dzen. Meesũa mbrɛ wosi nya ankorankor nyikyerɛ. Mutum yɛ nkwagye ayɛdze ma m’ewuakɔr. Na mutum dɔ binom na mosom hɔn.” Ɔdze asɛm yi a ɔyɛ nokwar papaapa no wiei: “Ewuradze pɛ dɛ Ɔtaa hu hɛn wɔ temple.”

Ewiei

Latter-day Saintfo yinom hɔn papayɛ kenyan me, kor biara a odzii akotsen wɔ nsɛm anan yi mu no wɔ gyinabew asorɔtow a nsonsonee da mu. Yebotum esũa fi nsunsuando nwanwa a odua asɛmpa fapem nhyehyɛɛ a wɔdze dzi dwuma a wɔnnyɛ no kyinkyinɛnn no mu ba. Dza iyinom yɛɛ no hɛn so yebotum ayɛ.

Hom mma yɛma asɛmpa no nda famu ber a yɛfa hɛn asodzii krɔnkrɔn a wɔahyehyɛ: Dɛ edze Jesus Christ asɛmpa no robɔ bra ama wo sunsum mu nkãtse ayɛ har, tse dɛ ma Jens yɛɛ wɔ Denmark no. Wɔrohwɛ hɔn a wɔwɔ hia mu no do, dɛ mbrɛ Asɔrmba a wɔwɔ Cúcuta stake wɔ Colombia kyerɛe wɔ asɔrmba ngyanka a wɔmaa hɔn dabew ho no. Wɔroto nsa frɛ obiara ma wɔagye asɛmpa no, wɔ kwan a Cleiton a ofi Africa esupruw ɔman Cape Verde nye n’anyɛnkofo na ebusua yɛɛ no do. Ewiei no, wɔrekã ebusua ebusua abɔ mu daapem, dɛ ma Akyerɛbaa Lydia a ofi Ukraine duaa nankasa ne temple ayɛdze, ebusua abakɔsɛm ho mbɔdzembɔ, na som wɔ temple no dze yɛɛ ho fasusu no.

Yɛreyɛ dɛm no dze dɛwdzi na asomdwee bɛba ampaara. Iyi ho na megye dase—na wɔ Jesus Christ ho dɛ hɛn Agyenkwa na hɛn Pomfo ho—Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Moroni 10:32.

  2. Hwɛ General Handbook: Serving in The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, 1.2, ChurchofJesusChrist.org.

  3. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 110:11–16. Hwɛ Dallin H. Oaks, The Melchizedek Priesthood and the Keys,” so Liahona, Esusow Aketseaba 2020, 70: “Wotuu temple a odzi kan wɔ berano yi mu hyɛɛ Nyame nsa wɔ Kirtland, Ohio, ekyir no, nkɔnhyɛfo baasa—Moses, Elias, na Elijah—dze “berano yi ne nsaafee” san ananmu bae, a nsaafee a wɔdze bɔboaboa Israel ano na Ewuradze ne temple horow mu edwuma kã ho.” Hwɛ Quentin L. Cook so, Prepare to Meet God,” Liahona, Esusow Aketseaba 2018, 114: “Tsetse nkɔnhyɛfo san ananmu dze asɔfodzi nsaafee no bae maa daapem nkwagye ayɛdze horow a ɔwɔ Jesus Christ asɛmpa no mu. … Dɛm nsaafee yi ma ‘tum a ofi sor’ [Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 38:38] a wɔdze dzi asodzii krɔnkrɔn a wɔahyehyɛ a ɔyɛ Asɔr no no botae tsitsir.”

  4. Hwɛ Matthew 22:36–40.

  5. Ɔwɔ Matthew Cowley Speaks: Discourses of Elder Matthew Cowley of the Quorum of the Twelve of The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints (1954), xii mu.

  6. Dallin H. Oaks, Small and Simple Things,” Liahona, Esusow Aketseaba 2018, 89.

  7. Hwɛ Matthew 11:30.