Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Papayɛ Ɔha Nkyɛmu Kor so
Ɔbɛsɛ 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Ɔha Nkyɛmu Kor ho Papa

Mbɔdzembɔ biara dɛ yɛbɛsesã no—ɔyɛ ketseketse dɛn ara mpo wɔ hɛn enyi do a —bi a nna ɔno na ɔbɛyɛ nsesã kɛse wɔ hɛn abrabɔ mu.

Mfe bɔbor ɔha, nna wiadze bicycle enguantu ekuwekuw serew ɔman Great Britain ne bicycle enguantu ekuwekuwfo. Mpontu biara mmba no, nna Britainfo bicycle akansifo etum enya sika abawdobɔdze kakraabi ara wɔ Olympic akansi ne mfe 100 mu na mpo wɔannyɛ adze koraa wɔ akansi a ɔkrɔn no mu, ɔyɛ adapɛn ebiasa Tour de France no—bea a Britain ɔkansinyi biaria nntumii ndzii konyim wɔ mu wɔ mfe 110 mu. Nna Britainfo bicycle akansifo no hɔn asɛm yɛ awerɛhow ara kɛpem dɛ ndwumakuw a wɔyɛ bicycle hɔn mu binom ammpɛ dɛ wɔbɔtɔn hɔn bicycle no bi ama Britainfo ɔnam hɔn suro dɛ annyɛ a na wɔabrɛ hɔn edzin a wɔaper enya no adze. Ahodze akɛse a wɔdze hyɛɛ abaɛfor mfirdwuma na ntsetsee horow biara mu no, ne nyinara annyɛ edwuma.

Mfonyin
Britainfo <i>bicycle</i> akansifo

Hwee annyɛ yie, kɛpem 2003, a nsesã ketseketse bi sii a ɔbɛsesãa Britainfo hɔn bicycle akansi no n’enyi do koraa. Dɛm kwan fofor no bɛkyerɛ onnyiewiei fapem bi—a anohoba kã ho—a ɔfa hɛn mpɛn pii honanmu pɛ ho adwenkyer dɛ yebotu hɛnho mpon. Ntsi ebɛn asɛm sii wɔ Britain bicycle akansi mu a noho wɔ mfaso kɛse ma hɛn wɔ hɛn ankorankor nhwehwɛɛ dɛ yɛbɛyɛ Nyame ne mbabaa na mbabanyin apapa no?

Afe 2003 mu no, wɔfaa Sir Dave Brailsford dɛ ɔhwɛdofo. Ɔannyɛ n’adze dɛ akyerɛkyerɛfo a wɔabasɛn kɔ no, a wɔhwehwɛɛ mpofirmu nsesã no, mbom Sir Brailsford faa nhyehyɛɛ bi a ɔtoo no dzin “mpontu nketsenketse a wɔakã abɔ mu.” Nna dza ɔwɔ mu nye dɛ wɔreyɛ mpontu dwuma nketsenketse wɔ biribiara mu. Nna ɔno kyerɛ daa daa nsusui wɔ amba a ohia ho na wɔrohwɛ mberɛwyɛ pɔkyee.

Ɔsɛ mbrɛ nkɔnhyɛnyi Samuel Lamanyi no n’adwen tse wɔ “[ere]nantsew yie” ho no”. 1 Dɛm adzehwɛ wɔ ne kɛse, imu mu no ma yegyaa dɛ yɛdze hɛn enyiwa ritsim mprɛnprɛn ɔhaw anaa mfom no ara do. Brailsford kãa dɛ: “fapem mu no nyina fi adwenkyerɛ no mu dɛ sɛ iyiyi ndzɛmba no mu nkorkor biara a ɔkɔ bicycle nkãe mu gu hɔ, na itu no mpon wɔ ɔha nkyɛmu 1 ho a, ibenya mpontu kɛse sɛ ekeka ne nyinara bɔ mu a.” 2

No kwan no nye Ewuradze ne dze no fa yie, Ɔno so kyerɛ hɛn ɔha nkyɛmu 1 no ho hia a ohia kɛse—a mpo egya 99 no wɔ ekyir. Nokwar, nna Ɔrekyerɛ asɛmpa ehiasɛm no dɛ yɛbɔhwehwɛ ankorankor a wɔwɔ ahohiahia mu. Na sɛ yɛdze dɛm fapem yi toto dɛw na wen asɛmpa fapem a otsĩa ebien a ɔyɛ nnuho, ho ɛ? Nkyɛ yɛbɛma ntwaho na adandan a ɔwɔ bɔn na nnuhu ntamu esiw hɛn kwan no, ebɛn ntsi na yɛnnhwɛ no kwan kakraba mu—sɛ mpo yɛhwɛ no tɛtɛr mu a? Nkyɛ ebɛper dɛ ebɛma adze nyinara edzi mu no, ebɛnadze ntsi na mmfa no nkorkor ara?

Mfatoho, bi a sɛ wɔ wo nhwehwɛmu ara yie no, ibopue do dɛ egyaa Mormon Nwoma no ne daa daa akenkan ɛ? Ntsi, ebɛper dzendzenndzen dɛ ebɛkan nkrataafa 536 nyinara mu anafua kor no, ebɛn ntsi na emmfa woho nsi hɔ enkenkan no mu ɔha nkyɛmu 1 ara—ɔno yɛ nkrataafa enum ara dabiara—anaa botae biara a obotum ayɛ edwuma wɔ wo gyinabew mu? Ana yɛroboaboa mpontu nketsenketse a eso ɔyɛ nkɔ do ano wɔ hɛn abrabɔ mu no botum ayɛ kwan a yɛbɛfa do edzi hɛn ankorankor esintɔ a ɔhaw ara yie no do nyim? Ana yɛrohwɛ edzi hɛn mfomdo ho dwuma nkakrankakra no botum ayɛ edwuma?

Nyew, nwomakyerɛwnyi a ɔagye dzin, James Clear, kã dɛ dɛm kwan yi dze yieyɛ ba hɛn afã yie. Ogyina do dɛ “suban yɛ ‘ankorankor ho mpontu nketsenketse ho nkabɔmu mfaso.’ Sɛ itum yɛ biribi ɔha nkyɛmu kor pɛr yie da kor biara a, afe nkɔ n’ewiei no … nna enya ho nsiho mbɔho mpɛn 37.” 3

Brailsford no mpontu nketsenketse no ɔdze ndzɛmba a ɔda edzi hyɛɛ ase, tse dɛ edwindadze, atam a wɔdze pam kuw ntar, na ntsetsee akwan horow. Mbom wɔannsõ hɔ ara. Wɔkɔr do hwehwɛɛ ɔha nkyɛmu 1 ho mpontu wɔ ndzɛmba bi a wobuu hɔn enyiwa guu do na wɔnnhwɛ mpo tse dɛ edzibandzi, na mpo ndzɛmba nhwɛdo ho nyimdzee nketsenketse. Mber guu mu no, dɛm mpontu nkakrankakra pii yi bɔɔ mu maa nsunsuando a ɔyɛ nwanwa a ɔbaa ntsɛm kyɛn dza obiara botum adwen. Nokwar, nna woridzi onnyiewiei fapem no do dɛ “nsensaneeba tsia nsensaneeba, ahyɛdze tsia ahyɛdze, ha kakra, hɔ kakra.” 4

Ana nsesã nketsenketse botum ama wo dɛm “nsakyer kɛse” 5 a epɛ no a? Eyɛ no yie a megye dzi ɔha nkyɛmu 99 dɛ wɔbɛyɛ edwuma! Naaso kɔkɔbɔ kor a ɔda dɛm kwan yi ho nye dɛ mbrɛ mpontu nkestenketse bɔbɔ mu no, ohia nkɔ do, na daa daa mbɔdzembɔ. Na ɔwɔ mu dɛ bi a yerinndzi mu, ɔwɔ dɛ yesi nketse dze hɛn nwɔwdo to hɛn abotar ho. Ereyɛ dɛm no, na tseneneeyɛ mu mpontu ho akatua dɛɛdɛw no bɛbrɛ wo enyigye na asomdwee a erohwehwɛ no. Tse dɛ ma President Russell M. Nelson akyerɛkyerɛ no: “Biribiara mma ahotɔ, mma nkamfo, anaa onnhia tsitsir mma hɛn ankorankor mpontu nnkyɛn dɛ daa daa yebesi hɛn adwen pi wɔ nnuho do. Nnuho nnyɛ adze a osi ber kor, ɔyɛ ndzeyɛɛ kwan. Ɔyɛ enyigye na asomdwee ho saafee. Sɛ gyedzi kã ho a, nnuhu bue hɛn kwan kɔ Jesus Christ No Werdambɔ tum no ho.” 6

Mfonyin
Sinape abafua
Mfonyin
Sinape dua

Dɛ gyedzi hia ma nnuhu ho asɛm dze, kyerɛwsɛm no kyerɛ no pefee. Dza ahyɛse no ohia nyinara nye “gyedzi kumaabi.” 7 Na sɛ yebotum esua dɛm “sinape abafua” 8 adwen no a, hɛn so, hɛn enyi botum ada kwan wɔ mpontu a hɛn enyi nnda kwan na ɔyɛ nwanwa so wɔ hɛn abrabɔ mu. Naaso kaa, dɛ mbrɛ yerunntum nsesã mmfi Attila the Hun nnkɛyɛ Mother Teresa mpofirmu no, dɛmara so na ɔwɔ dɛ yenya nsesã wɔ hɛn mpontu kwan do nkakrankakra. Sɛ nsesã a ihia no wɔ wo abrabɔ mu no sõ dɛn ara mpo a, hyɛ ase nkakrankakra. Iyi yɛ nokwar nkanka sɛ etse nkã dɛ biribi hyɛ wo do anaa inya abagura a.

Kwan a ɔtse dɛm yi wɔmmfa do innya no tɔɔtseen. Mpo ma hɔn a woesi nketse ankasa no biribi tum twe hɔn san ekyir. Ɔnam dɛ mara meenya dɛm atseetsee sũahu yi bi wɔ m’abrabɔ mu ntsi, minyim dɛ ɔyɛ a ɔyɛ dɛ ma ekɔ w’enyim ɔha nkyɛmu 1 a nna asan ekyir ɔha nkyɛmu 2. Eso sɛ yɛammpa abaw wɔ hɛn nkitse si mu dɛ yɛbɔkɔ do enya dɛm ɔha nkyɛmu kor mpontu no a, Nyia “ɔasoa hɛn awerɛhow” 9 no, bɔsoa hɛn ampaara.

Yehu dɛ, sɛ yɛwɔ bɔn kɛse mu a, Ewuradze ayɛ no pefee a asɛmbisa biara nnyi ho; ɔwɔ dɛ yegyaa, gye mboa fi bishop hɔ, na yɛdan fi dɛm ndzeyɛɛ noho ntsɛntsɛm. Naaso dɛ ma Elder David A. Bednar kyerɛɛe no: “Sunsum mu mpontu a osuar, ɔyɛ nkɔ do nye anamɔn a Ewuradze bɛma yɛafa do. Ahosiesie dɛ yɛbɛnantsew Nyame N’enyim a afɔbu biara nnyi hɛn ho yɛ ɔnnkyebo honandua mu botae tsitsir no mu kor na yɛhwehwɛ no hɛn nkwa nda nyina; ommfi sunsum mu dwumadzi dzendzendzen da kor da kor bi mu ba.” 10

Mfonyin
Britainfo bicycle akansifo

Ntsi, ana dɛm ndzɛmba nketsenketse ho kwan do nnuhu na nsesã mapã no ɔyɛ edwuma ampa a? Ana nsɔhwɛ no wɔ ne nkãe mu a? Hwɛ dza esi Britainfo bicycle akansi mu wɔ mfe eduonu a abɛsen a wɔhyɛɛ ase dze dɛm adwen yi dzii dwuma. Britain bicycle akansifo etum edzi konyim wɔ Tour de France mpɛn esia. Olympics akansi anan a wɔabɛsen yi, Great Britain ayɛ ɔman a woedzi konyim papaapa wɔ bicycle akansi nyinara mu. Nna wɔ ndansa yi ara Tokyo Olympics a wɔdze baa ewiei mu no, UK nyaa sika abawdobɔdze pii wɔ bicycle akansi mu kyɛn ɔman biara.

Mfonyin
Olympic Konyimdzifo

Britainfo bicycle akansifo hɔn mfonyin wɔ (watser kwan do fi sor bankum) Friedemann Vogel, John Giles, na Greg Baker/’Getty Images’

Mbom, dza ɔhyerɛn koraa sen wiadze dwetɛ anaa sika no, nye hɛn anohoba a ɔsom bo wɔ hɛn kwan do kɔ onnyiewiei mu nye dɛ nokwar ara yɛbɔto “nkonyimsantsen wɔ Christ mu.” 11 Na dɛ yesi pi dɛ yɛbɔkɔ do ayɛ mpontu nketsenketse no a, wɔdze “enyimnyam ahenkyɛw a ɔmmpa da no” 12 abɔ hɛn anohoba. Yɛrebɛda kan a n’ano mmbrɛ adze da mu no refrɛ yi, moto nsa frɛ wo dɛ hwehwɛ w’abrabɔ mu na hwɛ dza oeesianka wo anaa ɔaatwe wo ekyir wɔ ahyɛmu kwan no do. Na traa mu hwɛ mu. Hwehwɛ ndzɛmba nkakrankakra bi a edze toto yie wɔ w’abrabɔ mu a obowie wɔ dɛw enyigye a ɔwɔ erebɛyɛ papa kakra ara no mu.

Kaa dɛ, David dze boba ketseketse kor pɛr na ɔdze yii akraban ɔyɛ dɛ biribiara runntum no no hwee famu. Eso nna ɔwɔ mboba anan so a ɔayɛ hɔn krado wɔ hɔ. Dɛm ara, Alma Kakraba n’emumuyɛ su na no onnyiewiei hyɛber no sesãe ɔnam adwen a ɔda famu, a ohia kor bi—nkaa ma n’egya ne nkyerɛkyerɛ fa Jesus Christ ne ɔgye adom no ho. Na ɔtse dɛm ma hɛn Agyenkwa so a, bɔn nnyi noho, eso “oennya mãhyɛ no fi ahyɛse, mbom ɔkɔr do fii adom mu kɔr adom mu, kɛpem dɛ onyaa mãhyɛ no.” 13

Mfonyin
Jesus Christ

Nyia a onyim ber a ɔsorɔm bi abɔ famu na ɔsan hwɛ sema kor nye mber akɛse so wɔ hɛn abrabɔ mu no, ɔaayɛ krado seisei dɛ ɔbɔboa wo wɔ adze biara ne ɔha nkyɛmu 1 a edze esi w’enyi do ber a ipue fi dɛm ehyiadzi yi ase. Osiandɛ mbɔdzembɔ biara dɛ yɛbɛsesã no—osuar wɔ enyi do dɛn ara a—bi a nna ɔno na ɔbɛyɛ nsesã kɛse wɔ hɛn abrabɔ mu.

Iyi ho ntsi na Elder Neal A. Maxwell kyerɛɛ dɛ, “Tsenenee pɛ biara ho nsusui pa, ɔsomdwuma biara, nna nyamesom biara, osuar dɛnara na ɔyɛ ntowdo no, dze biribi ka hɛn sunsum mu tum ho.” 14 Nokwar, ɔnam akwan nketsenketse do, nyew, mpo ɔha nkyɛmu 1 ara ndzɛmba do na ndzɛmba akɛse dua ba. 15 Konyimdzi a odzi ewiei no yɛ 100 nkyɛmu 100 dɛ ɔbɛba ampaara, wɔ “dza yebotum ayɛ nyinara ekyir no,” 16 a ɔnam tum, ndzinoa, na hɛn Ewuradze na hɛn Agyenkwa Jesus Christ N’ehumbɔbɔr ntsi. Megye ho dase wɔ Jesus Christ ne dzin mu, amen.