Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Temple no na Wo Sunsum mu Fapem
Ɔbɛsɛ 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Temple no na Wo Sunsum mu Fapem

Ber biara basabasayɛ biara besi wɔ w’abrabɔ mu no, bambɔ bea mapã a sunsum mu no ibotum atsena nye wo temple ayɛdze no mu.

Mo nuanom na nkyerɛbaa adɔfo, ɔyɛ me enyisɔ dɛ menye hom wɔ ha anapa yi rebɛkyɛ m’akoma mu atsenkã.

Dɛ mbrɛ hom nyim no, yɛreyɛ nsiesie edwuma kɛse bi wɔ Salt Lake Temple a ɔayɛ atsenkã wɔ abakɔsɛm mu no. Edwumayɛ a ɔnnda famu yi, wɔrehyɛ asɔpɔkan fapem no a woegyina yie mfe ɔha na no mboree no dzen ara yie. Mbom ɔsɛ dɛ temple yi gyina kyɛr ara yie. Ndaansa Esusow Aketseaba rokɔ ewiei no, mokɔhwɛɛ edwuma kɛse no a ɔrokɔ do no. Modwen ho dɛ hom bɛpɛ ehu dza emi na mo hokãfo Wendi yehunii no. Megye dzi dɛ hom bohu siantsir a asɔr ndwom “Fapem a Ɔyɛ Dzen” 1 aba ebenya ntseasee fofor ama hɛn no.

Video a ofi Salt Lake Temple nsiesie bea no: “Yɛrohwɛ Salt Lake Temple n’asɔpɔkan fapem no. Migyina Ture Dan no n’ase afamu. Sɛ mohwɛ dan no nyina n’edwindze a, ɔyɛ me nwanwa dza edzikamfo no yɛe no. Ɔtɔ modo koraa ber a mususu dɛ wosii Temple kakraka yi a wɔdze edwindadze ara na wɔwɔ no mfe ɔha na no mboree ekyir no.

“Mfe du mfe du ekyir no, mbom, sɛ yɛbɛn fapem no ho na yɛhwɛ no yie a, yetum hu nsu a oridzidzi ase, abɔnabɔn abɛdeda asɔpɔkan ɔbotan no mu, na ntowee no wɔ ahoɔdzen ahorow.

“Sesei sɛ mohwɛ ndɛ edwumayɛ mu abemfo, architectfo, na adansifo a wɔawea botum ahyɛ asɔpɔkan fapem no dzen a, ɔyɛ me ahobow dodoodow. Hɔn edwuma no yɛ nwanwa!

Dan biara ne fapem no, nkankara dan kɛse a ɔtse dɛ iyi no, otwar dɛ ɔyɛ dzen na otum gyina asaase-wosow, ɔsɛɛ, mframa dzen, na adan nyina a wɔhom no no nsunsundo. Dwuma ne yɛ nnda famu no, wogu do reyɛ dze ahyɛ temple krɔnkrɔn ne fapem no dzen ama oetum egyina akyɛr ara yie.”

Yerenngya mbɔdzembɔ biara ekyir a yɛdze bɛma temple a oenya nyam, a ɔrokɔ do reyɛ mberɛw no, fapem a obotum egyina ɔdomankoma tum ano ekesi Mfe Apem no. Dɛm saso no, mber no edu dɛ hɛn mu kor biara wɔdɛ ɔyɛ ndzɛmba soronko—bia ndzeyɛɛ a yɛnnyɛɛ bi da—dze ahyɛ hɛn ankasa sunsum mu fapem no dzen. Mber a ɔmmbaa da gye ndzeyɛɛ a ɔmmbaa da.

Mo nuanom na nkyerɛbaa adɔfo, mber yinom nye nda a odzi ekyir no. Sɛ emi na hom botum egyina abɛbrɛsɛ na nhyɛdo no ɔreba no ano a, nna ohia kɛse dɛ hɛn mu kor biara nya sunsum mu fapem a otsim a ɔatow no wɔ hɛn Pomfo, Jesus Christ no botan no do. 2

Ntsi, mibisa hom mu kor biara, wo fapem ne dzen tse dɛm? Na ebɛn ndzɛmba horow na ibehia dze ahyɛ wo dasegye na asɛmpa ntseasee no dzen?

Temple no na osi yɛrehyɛ hɛn gyedzi na sunsum mu ahoɔdzen dzen no ne finimfin, osiandɛ Agyenkwa na N’asɛmpa no nye temple no n’akoma ankasa no. Biribiara a wɔkyerɛ wɔ temple mu, odua nkyerɛkyerɛ na Sunsum do no, tow hɛn ntseasee wɔ Jesus Christ mu. N’ayɛdze a ohia tsitsir no dua asɔfodzi krɔnkrɔn ahyɛmudzi do nye hɛn kyekyer No. Nkyii, yeresie hɛn ahyɛmu no, Ɔdze Ne ayarsa, dzenhyɛ tum no kyɛ hɛn. 3 Na o, mbrɛ yehia No tum wɔ nda ɔreba no mu a.

Wɔbɔ hɛn anohoba so dɛ, “sɛ [yɛ]yɛ ahosiesie a, [ye]nnkosuro.” 4 Awerɛhyɛmu yi, wɔ nsunsuando kɛsɛ ndɛ. Ewuradze akã dɛ ndɛ ɔhaw a bi mmbaa da ekyir no, hɔn a wɔatow hɔn fapem wɔ Jesus Christ do no, na wosũa mbrɛ wosi twe no tum no, nnhia dɛ wobegyaa hɔn ho ama aber yi mu atseetsee soronko no.

Temple ayɛdze na ahyɛmudzi fir tsetse. Ewuradze maa Adam na Eve ahyɛdze dɛ wɔmbɔ mpaa, wondzi ahyɛmu, na wɔmbɔ afɔr. 5 Nokwar, “mber biara a Ewuradze enya nkorɔfo wɔ asaase do a wɔbɛyɛ setsie ama N’asɛm no, wɔma hɔn mbrasɛm dɛ wonsi temple.” 6 Temple nkyerɛkyerɛ, ntarhyɛ, kasa, na binom so ho ntõtõho hyɛ kyerɛwsɛm gyinapɛn no mu mã. 7 Adze biara a yɛgye dzi na anohoba biara a Nyankopɔn abɔ ama Ne ahyɛmu mba no hyia mu wɔ temple. Mber biara mu no, temple ama nokwar a ɔsombo no ada edzi yie dɛ hɔn a wɔnye Nyame dzi ahyɛmu na wosie no nye ahyɛmu mba no.

Dɛm ntsi, Ewuradze ne fie mu no, yebotum yɛnye Nyankopɔn edzi ahyɛmu kor noara a Abraham, Isaac, na Jacob dzii no. Na yebotum enya nhyira kor noara!

Mfonyin
Kirtland na Nauvoo Temple

Temple akã mberano yi ho fitsi n’ahyɛse koraa. 8 Elijah dze nsɔwano tumdzi no maa Joseph Smith wɔ Kirtland Temple. Asɔfodzi ne mãhyɛ no wɔdze san ananmu baa wɔ Nauvoo Temple. 9

Kesi no wu wɔ gyedzi ntsi no, Joseph Smith kɔr do nyaa nyikyerɛ a ɔmaa endowment na nsɔwano ayɛdze ne nsanananmu no. 10 Naaso, ohun dɛ, wobehia ntsewho bi akã ho. Ɔdze endowment no maa no wɔ Esusow Aketseaba 1842 mu wiei no, Joseph kãa kyerɛɛ Brigham Young dɛ, “Iyi wɔnnhyehyɛɛ no yie, mbom yɛayɛ dza yebotum ayɛ wɔ hɛn gyinabew a yɛwɔ mu yi na me yamu ankyɛ ibɛfa asɛm no wɔ wo nsa mu na ahyehyɛ guadoadzeyɛ yinom nyina esiado esiado.” 11

Nkɔnhyɛnyi no wu ekyir no, President Young hwɛɛ ma wowiee Nauvoo Temple no 12 na ekyir no osisii temple horow wɔ Utah Asaase do. Ber a worutu St. George Temple ahyɛ Nyame nsa no, Brigham Young kãa no ndamyɛ mu dɛ ngyina-ananmu temple edwuma hia dɛ ɔkɔ do ntsɛntsɛm ber a ɔkãa dɛ, “Sɛ modwen nsɛngyinado yi ho a, nna mepɛ dɛ medze ndze a ɔbobɔ mu esuon dze nyan adasamba.” 13

Fitsi dɛm ber dze ba kan no, woesiesie temple ayɛdze no nkakrankakra. President Harold B. Lee kyerɛkyerɛɛ siantsir a nyɛbea, nhyehyɛɛ, na temple ayɛdze ne mmae mpo ɔkɔ do sesã wɔ Agyenkwa no N’Asɔr wɔdze asan ananmu aba no. President Lee kãa dɛ: “Jesus Christ asɛmpa ne fapem no yɛ krɔnkrɔn. Obiara nsesã fapem na Asɔr nkyerɛkyerɛ no gyedɛ Ewuradze dze edua nyikyerɛ do. Kwan a wɔfa do yɛ no sesã ber a nkenyan akwankyerɛ ba hɔn a wɔhwɛ do dɛm ber no mu no. 14

Hom nsusu mbrɛ sacrament mmae asesã ofi mber to mber no. Ahyɛse no, nna sacrament nsu no wɔdze gu kuraba kɛse kor mu dze ma mboanofo no. Obiara noom ano. Sesei yɛdze ankorankor nkɔɔpow nkakraba a wowie a wɔtow gu. Nyɛbea no sesãe, mbom ahyɛmu no annsesã.

Hom ndwendwen nokwar ebiasa yinom ho

  1. Nsanananmu yɛ dwumadzi kwan, nnyɛ dza osi pɛn bi, na ɔbɔkɔ do ara kɛpem dɛ Ewuradze bɛba bio.

  2. Israel mboano ne tsirmpɔw ankasa no 15 nye wɔdze temple nhyira bɛbrɛ Nyankopɔn ne mba anokwafo no.

  3. Ber a yɛrohwehwɛ mbrɛ yebesi bɛyɛ dɛm botae no yie mu ara no, Ewuradze da nhumu mbordo edzi. Nsanananmu a ɔrokɔ do no hia nyikyerɛ a ɔrokɔ do.

President a Odzi Kan na n’Apamfo na Asomafo Duebien no hɔn Quorum kuw mba no ataa ebisa Ewuradze sɛ akwan a oye koraa wɔ hɔ a wɔdze temple nhyira bɛma Ne mba anokwafo a. Yɛtaa hwehwɛ kwankyerɛ wɔ mbrɛ yɛbɔhwɛ ma wiadze nyina mu wɔayɛ no pɛpɛɛpɛ na temple nkyerɛkyerɛ, ahyɛmu na ayɛdze horow no asaa, a kasa na amambra a ɔsonson no ammfa ho.

Ewuradze no kwankyerɛ ase no na wɔ hɛn mpaabɔ ho mbuae no, ndaansa yi yɛayɛ nyɛbea mu nsesã. Ɔno nye Onyia Ɔpɛ dɛ inya ntseasee pefee wɔ dza eridzi ahyɛmu no akɛyɛ. Ɔno nye Onyia Ɔpɛ dɛ inya sũahu emudzi mu wɔ N’ayɛdze krɔnkrɔn no ho. Ɔpɛ dɛ itse wo ndzinoa, anohoba, na asodzi horow no ase. Ɔpɛ dɛ enya sunsum mu nhumu na nkenyan a nnyaa bi pɛn. Iyi nye dza Ɔhwehwɛ ama temple ayɛdzegyefo no nyina, a bea wɔtse mmfa ho.

Sesei nsesã a ɔwɔ temple nyɛbea, nye binom so a ɔbɔtoa do no, yɛ adanse a ɔkɔ do dɛ Ewuradze kɔ do ma N’Asɔr kwankyerɛ. Ɔma hɛn mu kor biara akwan a yɛdze bɛhyɛ hɛn sunsum mu fapem no dzen yie, ber a yɛtsim hɛn abrabɔ wɔ No mu na wɔ Ne temple ayɛdze na ahyɛmudzi do. Sɛ edze wo temple recommend, akoma ebubu, na adwen a ɔrohwehwɛ nyimdzee ba Ewuradze ne adzesũa fie a, Ɔbɛkyerɛ wo adze.

Sɛ kwan tsentsen, apɔwmudzen mu ɔhaw, anaa ndzɛmba binom siw wo temple mbae hyɛber kakra a, moto nsa frɛ wo dɛ fa mber pɔkyee bi to hɔ a edze bɔbobɔ ahyɛmudzi a ayɛ no do, wɔ w’adwen mu.

Sɛ nndɔ dɛ ekɔ temple a, taa kɔ mbordo—mma nntsew do. Ma Ewuradze, Ondua No Sunsum mu, nkyerɛkyerɛ wo adze na Onkenyan wo wɔ hɔ. Mobɔ wo anohoba dɛ mber rugu mu no, temple no bɛyɛ bambɔ bea, ahodwe bea, na nyikyerɛ bea.

Sɛ nkyɛ mubotum menye young adult biara akasa nkorkor a, nkyɛ mobɔtotɔ aserɛ wo dɛ hwehwɛ adamfo a enye no wobotum asɔw hɔn ano wɔ temple. Bia ibɔdwen dɛ ebɛn adze soronko na iyi dze bɛba w’abrabɔ mu. Mobɔ wo anohoba dɛ ɔno bɛyɛ soronkodze no ne nyina. Ber a iwar wɔ temple na isan kɔ ntoatoado no, ibenya dzenhyɛ na kwankyerɛ wɔ wo egyinasi horow mu.

Sɛ nkyɛ mubotum me nye kun na yer biara a wɔda ho wɔnnsɔw hɔn ano akasa a, nkyɛ mobɔtotɔ aserɛ wo dɛ yɛ anamɔntu biara a ohia dze benya dɛm abɔtsir no, abrabɔ nsesã ayɛdze no. 16 Ana ɔdze adze soronko bi bɛba a? Sɛ ipɛ dɛ enya mpontu daapem na wɔtsena bɔmu daapem nko a. Ipɛ ara dɛ wɔbɔbɔ mu daapem no remma ɔnnyɛ hɔ. Guado adzeyɛ anaa nhyehyɛɛ biara nnyi hɔ a ɔbɛma wɔayɛ dɛm. 17

Sɛ nkyɛ mubotum menye banyin anaa ɔbaa biara a ɔrohwehwɛ awar na mbom onnyae nnhun no onnyiewiei adamfo no akasa a, nkyɛ mubotu no fo dɛ mma nntweɔn awar ana agye wo endowment wɔ Ewuradze ne fie. Hyɛ ase sesei dɛ ibosũa na enya sũahu wɔ edze asɔfodzi tum no ayɛ wo w’akontar no n’asekyerɛ.

Na ɔkɔ ma hom nyina a hom ayɛ temple ahyɛmudzi no, mototɔserɛ hom dɛ hom nhwehwɛ—mpaabɔ mu na wɔntaa nyɛ—dɛ wɔbɛtse temple ahyɛmudzi na ayɛdze horow no ase. 18 Wobobue sunsum mu mbobow. Ibosũa mbrɛ wosi paa ntwamutam a ɔda ɔsor na asaase ntamu, mbrɛ ibesi bebisa Nyankopɔn n’abɔfo ma wɔahwɛ wo do, na mbrɛ ibesi benya kwankyerɛ yie fi sor. Wo mbɔdzembɔ enyiber do no bɛhyɛ wo sunsum mu fapem no dzen.

Mo nuanom na nkyerɛbaa adɔfo, sɛ wowie Salt Lake Temple nsiesie no a, bea biara rennyɛ ahobambɔ asaase-wosow ber wɔ Salt Lake Bɔnsa mu nnkyɛn dɛm temple no.

Dɛmara, ber biara a basabasayɛ biara besi wɔ w’abrabɔ mu no, bambɔ bea mapã a sunsum mu ibotum atsena no nye wo temple ayɛdze no mu.

Meserɛ hom ngye me ndzi sɛ mekã dɛ ber a hom tow hom fapem a otsim wɔ Jesus Christ do no, hom nnhia dɛ hom suro. Ber a iridzi nokwar ama w’ahyɛmu a edzi no wɔ temple no, ɔnam No tum mu, wɔbɛhyɛ wo dzen. Nkyii sɛ sunsum mu asaase-wosow ba a, ibotum egyina dzen osiandɛ wo sunsum mu fapem tsim na onnhihim.

Modɔ hom, enuanom na nkyerɛbaa, adɔfo. Minyim nokwar yinom: Nyankopɔn, hɛn Ɔsor Egya, pɛ dɛ ɔwo isan mu yi dɛ ibɛba No hɔ wɔ fie. Ne onnyiewiei mpontu ho nhyehyɛɛ no nnyɛ kyinkyinɛnn, na odzi wo pɛ nyi. Ewɔ fahodzi dɛ isan mu yi nyimpa ban a ibɛyɛ—na nyia enye no bɛtsena—wɔ wiadze a ɔreba no mu!

Nyame tse ase! Jesus nye Christ no! Iyi nye N’Asɔr, a wɔdze asan ananmu aba dze bɔboa wo ma enya wo nkrabea krɔnkrɔn no. Megye ho dase wɔ Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ “Fapem a Ɔyɛ Dzen,” Mbofra na Asɔr Ndwom, nkanee 4.

  2. Ama “sɛ abɔnsam bɔ [n’ehum] dzendzen no a, … orinnya tum wɔ [hɛn] do … osian ɔbotan a hom atow hom adan wɔ do ntsi, dza ɔyɛ fapem tsim fapem a sɛ adasamba si hɔn adan wɔ do a wɔnnkɔhwe ase” (Helaman 5:12 woetsĩ mu akã ho).

  3. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 109:15, 22.

  4. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 38:30; hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 10:55 so.

  5. Hwɛ Moses 5:5–6.

  6. Bible Dictionary, “Temple.”

  7. Mfatoho, hwɛ Exodus 28; 29; Leviticus 8. Nna Moses ne ntamadan “dasebuw” (Numbers 9:15) na “dase ntamadan” (Exodus 38:21). Wɔsɛɛ Solomon ne temple wɔ afe 578 Ansaana wɔbɔwo Christ, Lehi n’ebusua fii Jerusalem mfe kakra ekyir no. Zerubbabel siesie temple yi bio mfe 70 ekyir no. Nkyii ɔsɛɛ wɔ ogyahyew mu mfe 37 Asaana wɔbɔwo Christ. Herod traa temple yi mu bɛyɛ mfe 16 Ansaana wɔbɔwo Christ. Na temple yi a, Jesus nyim no, wɔsɛɛ no Christ N’awoo Ekyir mfe 70. Nephi nyaa sũaho horow a ɔtse dɛ ma ɔakɔ temple “[ɔ]kɔr bepɔw no do mpɛn pii” kɔbɔɔ mpaa no (1 Nephi 18:3 na wɔ America asaasetɔw no, osii temple a “no ho ndzeyɛɛ nyina tse dɛ mbrɛ Solomon ne temple no tse ara pɛ,” mbom wɔammfa ndzɛmba a ɔsom bo pii si (hwɛ 2 Nephi 5:16).

  8. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 88:119; 124:31.

  9. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 110:13–16; 124:28. Wɔtoow Nauvoo Temple no kutuwdo-abo wɔ Ebɔbira 6, 1841, abosoom krakra ara ekyir a Joseph Smith nyaa nyikyerɛ dɛ onsi no. Nna Nauvoo Temple no wɔ botae binom so kã ho. Mfatoho, Ewuradze kyerɛkyerɛɛ mu dɛ wobehia enuma nsubura ama Ahotseweefo no a wɔpɛ dɛ wonuma hɔn ma hɔn ewufo no (hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 124:29–30).

  10. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 131; 132. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 128 krataa a Joseph Smith kyerɛwee kɛmaa Ahotseweefo no a ɔfa enuma ma ewufo no wɔ mu. Hɔ no ɔpaa mu kãa dɛ ewufo hɔn nkwagye “hia na oye ma hɛn nkwagye , … [osiandɛ] wokwetsi hɛn a Ewuradze remma wondzi mu—anaadɛ hɛn ewufo kwetsi hɛn a Ewuradze nnkɛma woedzi mu.” (Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 128:15).

  11. Joseph Smith, wɔ Saints: The Story of the Church of Jesus Christ in the Latter Days , nwoma 1, The Standard of Truth, 1815–1846 (2018), 454.

  12. Church Abakɔsɛmkyerɛwfo George A. Smith kãa dze wiei dɛ enuamom na nkyerɛbaa 5,634 gyee hɔn endowment wɔ Nauvoo Temple a wowie ne fã si no wɔ Mumu 1845 na Sanda 1846 mu. Awarfo nsɔwano kɔr do kesii Kwakwar 7, [1846] mu, a kodu dɛm ber no na awarfo bɔbor 2,000 woedua asɔfodzi no mu akã hɔn abɔ mu ma mber yi na mber yi mu na mfesantsen.” Bruce A. Van Orden, “Temple Finished before Exodus,” Deseret News, Mumu 9, 1995, deseret.com; hwɛ Richard O. Cowan, “Endowments Bless the Living and Dead,” Church News, Dzifuu 27, 1988, thechurchnews.com) so.

  13. “Ebɛnadze na isusu dɛ egyanom no bɛse sɛ wobotum akasa efi owufo mu a? Ana wɔnnkɛse dɛ, ‘Yɛada ha mfe mpempem, wɔ efiadze ha, rotweɔn mberano yi ne mbae’? Dɛn ntsi, sɛ ɔsor mbobɔmu no tum bɛgyegye hɛn asowa mu a, nkyɛ yebohu edwuma a yɛreyɛ no ho hia a ohia. Ɔsor abɔfo nyina rohwɛ dɔm kumabaa, na worekenyan hɔn ama adasa nyina nkwagye ho. … Sɛ modwen nsɛngyinado yi ho a, nna mepɛ dɛ medze ndze a ɔbobɔ mu esuon dze nyan adasamba.” (Discourses of Brigham Young, nyiyimu John A. Widtsoe [1954], 403–4).

  14. Harold B. Lee, “ God’s Kingdom—A Kingdom of Order ,” Ensign, Sanda. 1971, 10. Hwɛ asɛm so a President Wilford Woodruff kãe wɔ afe 1896 mu; ɔkãa dɛ: “Mepɛdɛ mekã, dɛ meyɛ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo ne President no, dɛ afei ɔsɛ dɛ yɛkɔ kan na yetu mpon. Yenngyaa nyikyerɛ ne nya. … President [Brigham] Young, a ɔtoaa President Joseph Smith, dzii hɛn kan baa ha. Ɔhyehyɛɛ temple yinom na ɔyɛɛ ne frɛ na ɔfese botae horow no. … Woennya nyikyerɛ nyinara a ɔfa edwuma yi ho, dɛmara na President Taylor ennya, na Wilford Woodruff ennya. Edwuma yi nnkɛba ewiei kɛpem dɛ obedzi mu” (The Discourses of Wilford Woodruff, nyiyimu G. Homer Durham [1946], 153–54).

  15. Hwɛ 3 Nephi 29:8–9.

  16. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 131:2, 4.

  17. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 132:7.

  18. Elder John A. Widtsoe kyerɛɛw dɛ: “Ɔbarimba anaa ɔbaa a odua temple mu a, obue n’enyiwa no, ɔyɛ aso ma ngyinahɔmadze na ahyɛmudzi, na ɔkɔ do ara, nkakrakakra wɔ mbɔdzembɔ mu dɛ ɔbɛtse ase yie no, Nyankopɔn kasa, na nyikyerɛ ba. Ngyinahɔmadze mbordo hyɛ endowment mmae no mu ara onyia a onnyi nyimdzee nko a ɔbɛyɛ dɛ ɔbɛkyerɛ ase, nyikyerɛ ahyɛ mu mã ma hɔn a wɔdze hɔn ahoɔdzen dzi dwuma dze hwehwɛ na wohu, a nyimpa n’anomu nsɛm nnkotum akyerɛkyerɛ mu anaa wɔada ndzɛmba ahorow a obotum awɔ temple som mu no edzi. Endowment no a wodua nyikyerɛ do dze ma no wobotum atse ase yie a gyedɛ wodua nyikyerɛ do” (wɔ Archibald F. Bennett, Saviors on Mount Zion [Kwesida Skuul nkyerɛkyerɛ buukuu 1950], 168).