Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Wɔ Hɔn Dwumadzi Kwan Do
Ɔbɛsɛ 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Wɔ Hɔn Dwumadzi kwan Do

Hom a ndɛ hom reper kɔ kan wɔ hom dwumadzi kwan do no nye Agyenkwa N’Asɔr a wɔdze asanananmu no n’ahoɔdzen.

Medze enyiber bɔ mpaa gye Sunsum Kɔnkrɔn no mboa ber a sesei mekyerɛ mo dɔ, nkamfo, na ndaase ma Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no n’asɔrmba wɔ wiadze no nyinara.

Hɔn a nna wɔka Ntaabow Hɛn a Odzi Ekyir ho no

Afe 1947 nye Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo edzikamfo hɔn mfehyia 100 a wɔdze kodur Salt Lake Valley. Wɔyɛɛ afahyɛ nkaadze pii dɛm afe no, na ndaase dodow na wɔkyerɛɛ ma Jesus Christ n’esuafo anokwafo a wodzii kan twaa akwan, sisii efiefie, tsetsɛɛw nduadzewa wɔ asaase kɛsɛɛ no do, na wɔkyekyeer sɔn ahorow.

President J. Reuben Clark, Ɔpamfo a Odzi Kan wɔ President a Odzi Kan na n’Apamfo mu, dze nkenyan abakɔsɛm na nkaadze dodoodow mu kor maa edzikamfo anokwafo yinom, wɔ Ɔbɛsɛ 1947 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi mu.

N’asɛm mu no, President Clark bɔɔ banodzifo a nna wonyim hɔn no a wɔweɔɔn anee etukɔtsena no tse dɛ Brigham Young, Heber C. Kimball, Wilford Woodruff, Parley P. Pratt, na pii so, hɔn aba do tsĩabaa. Naaso, nna ne botae tsitsir nnyɛ dɛ ɔbɛsan akã ankorankor yinom hɔn ndwuma son a ɔsɛ nkamfo no. Mbom, otsiim ne nsɛnkãe no wɔ akra ekunyin no a hɔn edzin wonnhu anaa dɛ wɔannkyerɛw annto Asɔr abakɔsɛm a wɔagye ato mu no mu hɔn do. N’asɛm a ne dzin yɛ nkyerɛkyerɛ no nye, “Hɔn a nna Wɔka Ntaabow Hɛn a nna Odzi Ekyir no ho.’’1

President Clark kyerɛɛ nsɔhwɛ horow a etukɔrfo no a wotuu kwan wɔ ntaabow hɛn a wɔahatahata do mu a odzi ekiyr koraa wɔ ntaabow hɛn a wɔsɔɔw do atsentsen no mu dze twaa sar no hyiae no mu yie papaapa. Ɔtontoon ekunyin yinom a yennyim hɔnnom iyinom, a adzekyee biara, dapɛn biara, na abosoom biara no, ntaabow ahɛn a nna odzi hɔn enyim nyinara no bɔɔ hɔn huntuma—na wɔkɔr do dzii akwansidze biara a wohyiaa no wɔ kwan do no do konyim.

President paa mu kãa dɛ, “Hɔn a wɔka ntaabow hɛn a odzi ekyir mu no peree kɔr kan, hawee, berɛɛe, nyaa anankur, ɔtɔfabi a nna ɔyɛ abagura no, hɔn gyedzi kenyaan hɔn dɛ Nyankopɔn dɔ hɔn no, dɛ asɛmpa a wɔdze asanananmu no yɛ nokwar no, na dɛ Ewuradze na odzi Enuanom no enyim na Ɔkyerɛ hɔn kwan.’’2

Ɔdze awɔse nkamfo wiei n’asɛm dɛ: “Ahobrɛadze akra yinom dze, akɛsefo wɔ gyedzi mu, akɛsefo wɔ edwuma mu, akɛsefo wɔ tsenenee ɔbra mu, akɛsefo wɔ hɛn egyapadze a ɔsom bo a wɔwenee mu no, ahobrɛadze mu ara medze mo dɔ, m’enyidzi, m’ayɛyi ma hom.’’3

Wɔsoom Dɔm No Ara Pɛr

Afe 1990 mu no, President Howard W. Hunter, a nna nkyɛ ɔkã Asomafo Duebien no hɔn Quorum ho, kãa Asɔrmba dodow hɔn ntõboa horow a ohia tsitsir na wɔsom enyimia na nokwar mu ara na wɔnnngye enyimnyam anaa baguamu abadobɔdze biara hɔn ho asɛm.

President Hunter kyerɛkyerɛɛ mu dɛ:

“Wɔkãe faa [Ɔsahen Moroni ɔkõfo kumabaa] ho dɛ:

“Sɛ nyimpa nyinara yɛɛ dɛ, na wɔtse dɛ, anaa nkyɛ dabi wɔbɛyɛ dɛ Moroni a, hwɛ, nkyɛ hɛl tum nyina bɔwosow afebɔɔ; nyew, nkyɛ abɔnsam rinnya tum wɔ adasamba hɔn akoma do da’ (Alma 48:17).

“Ebɛn nkamfo a wɔdze maa ɔbarimba a ɔagye dzin na ɔwɔ tum. … Nyiyimu ebien ekyir yi yɛ asɛnkã fa Helaman na no nuanom ho, a wodzii asodzi a wɔannda edzi wɔ enyi do dɛ Moroni dze no, a ɔkenkan dɛ:

“Afei hwɛ, Helaman na n’enuanom no hɔn so soom dɔm no tse dɛ Moroni ara pɛr;(Alma 48:19).”

President Hunter kɔɔr do dɛ, “Yɛrekã no bio a mpo dɛ oennhu Helaman tse dɛ Moroni no, ɔsoom no dɔm no tse dɛ Moroni ara pɛr; ɔno nye dɛ ɔyɛɛ ɔboafo anaa noho yɛɛ mfaso tse dɛ Moroni ara pɛr.’’4

Nkyii President Hunter tuu hɛn nyinara fu dɛ yɛnsom dɔm no ara pɛr. Ɔkãa dɛ: “sɛ etse nkã dɛ dza eyɛ no dodow wɔ afe yi mu anaa wɔ mfe a ɔreba no mu mma nngye dzin a, nya awerɛkyekyer. Nyimpa dodow apapa no ara hɔn mu bi a wɔtsenaa ase no anngye dzin dɛmara. Som na nyin, nokwar mu ara na dzinn.”5

Wɔ Hɔn Dwumadzi kwan Do

Meda Asɔrmba ɔpepe a ndɛ wɔreba Agyenkwa no hɔ6 na wɔreper kɔ kan wɔ ahyɛmudzi anamɔn kwan no do wɔ ntaabow hɛn a odzi ekyir mu wɔ ndɛ hɛn ntaabow ahɛn atsentsen no mu—a nokwar ara wɔsom dɔm no ara pɛr ase. Hom gyedzi dzendzen wɔ Ɔsor Egya na Ewuradze Jesus Christ mu na hom etuhoakyɛ abrabɔ a ɔnnyɛ kyinkyinɛnn no kenyan me ma meyɛ nyimpa na osuanyi papa yie.

Modɔ hom. M’enyi gye hom ho. Mɛda hom ase. Na me kamfo hom.

Samuel Lamanyi n’asɛmkã wɔ Mormon Nwoma mu no bɔ m’atsenkã ma hom no tɔw yie papaapa.

“Hwɛ hɔn mu dodowara afa hɔn dwumadzi kwan do, na wɔnantsew yie wɔ Nyankopɔn enyim, na wɔpen dɛ wobedzi ne mbrasɛm na ne nhyehyɛɛ do. …

“Nyew, mese hom dɛ, hɔn mu dodowara na wɔreyɛ iyi, na wɔreper enyiberdo dɛ wɔbɔtwe hɔn enuanom a wɔaka no aba nokwar nyimdzee no ho.”7

Megye dzi dɛ asɛnsin “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã nuambanyin na nkyerɛbaa a wɔwɔ nhumu na wɔhwehwɛ na wɔtsena nkorɔfo a wɔyɛ ankonam wɔ Asɔr nhyiamu nkyɛn na wɔ tsenabew ahorow bi mu so hɔn ho asɛm. Wɔwɔw do ara wɔper kyekye hɔn a wohia awerɛkyekyer no hɔn werɛ,”8 a wonnyi ayɛyi anaa abadobɔdze enyidadoadze biara.

Asɛnsin no “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã ahokãfo, na mba a wɔboa ɔhokanyi, ɔwofo, anaa abofra a ɔsom wɔ banodzi dwuma gyinabew wɔ Ewuradze N’Asɔr a ɔdze asanananmu mu no mu hɔn ho asɛm. Hɔn pintsinnyɛ, kommyɛ, na nhyɛdo a ɔnnyɛ nã a ɔkɔdo no ma ankorankor na ebusua ebusua pii nhyira wɔ akwanhorow a wobohu no yie ara wɔ mfesantsen mu.

Asɛnsin no “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã ankorankor a, wɔdanee fi Nyankopɔn hɔ no, ahobrɛadze mu ara resan-akɔ No hɔ bio,9 a worunu hɔnho, na wɔrohwehwɛ Agyenkwa no Werdambɔ ahotsew na ayarsa tum no hɔn ho asɛm. Ereba Christ hɔ10 ber a eresan akɔ ahyɛmudzi anamɔn kwan no do a ifi bɔn ekyinkyinma mu kɔr “akwan a wɔapow mu’’11 yɛ sunsum mu adze tsitsir na dza ɔyɛ dzen papa. Sɛ wɔdze gyedzi per kɔ kan na wɔammbrɛ wɔ papayɛ ho a, nna wɔrotow edwuma kɛse bi ne fapem wɔ hɔn ankorankor abrabɔ mu,12 “ma mbasantsen na ma mfesantsen nyianara.’’13

Asɛnsin no “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã ankorankor a wɔper dɛ wɔnye Agyenkwa no to kɔndua a wɔnam N’asɛmpa ahyɛmudzi na ayɛdze horow tumdzi do—naaso ɔnam ndzɛmba bi a wonnyi tum wɔ ho do na wɔabra hɔn ho dɛ wɔbɛyɛ nsti hɔn ho asɛm. Mobɔ anohoba dɛ hom ankorankor awerɛhowdzi bɔbɔ adze na hom setsie na nokwardzi dɛ abotar mu ara hom dze hom pɛ bɛma Nyankopɔn no ho akatua bɛba wɔ “Ewuradze noara ne mber mu.’’14 “Osũ ba bɔsoɛ anago, na enyigye ba anapa.”15

Asɛnsin no “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã nkyenyan nkyerɛaseefo na kasa nkyerɛasefo wɔ wiadze nyina a wɔsom Ewuradze ber a wɔboa anyɛnkofo na asɔrmba ma “wɔtse asɛmpa ne mãhyɛ no wɔ [hɔn] ara hɔn kasa mu na wɔ [hɔn] ara hɔn kasaa mu.’’16 Hɔn ndze horow, kasa sɛnkyerɛdze, na nkyerɛãsee nkrataa kyerɛ onnyiewiei nokwar, mbom hɛn mu kakrabaa na yenyim hɔn edzin anaa yɛkyerɛ enyi sɔ da. Ɔnam kasahorow akyɛdze do a wɔdze ehyira hɔn no ntsi, nkyerɛaseefo som enyimia mu ara, ahofama mu ara, na, mpɛn dodow no, wɔnnda hɔnho edzi no boa nkorɔfo ma wodua akenkan, na wɔretsie Nyankopɔn n’asɛm do no nya gyedzi sunsum mu akyɛdze.17

Asɛnsin no “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã mbanyin na mbaa awarfo anokwafo a wodzi hɔn ahyɛmudzi asodzi nyi dɛ wɔbɔdɔr na wɔahyɛ asaase no mã, na wɔdze ahoɔdzen na ahom ehyira hɔn ma wɔahwɛ hɔn mba ma woedzi hɔnho nyi wɔ sacrament nhyiamu ber hɔn ho asɛm. Wiadze a basabasayɛ na esian na dza onnhia a ɔdɔɔsõ rokɔ do no, akra akokodurfo yinom nntsie wiadze ndze horow a orotonton pɛsankonya no; wɔdze obu ma nkwa ne hia na n’ahotsew wɔ Ɔsor Egya n’enyigye ho nhyehyɛɛ ma Ne mba ho.

Awarfo pii so san twer Nyankopɔn sɛ wonyaa hɔn tsenenee apɛdze wɔ mbrɛ wobesi benya anaa mber a nna hɔn enyi da do na wɔdween dɛ wobenya no a. “Wɔtweɔn Ewuradze’’18 na wɔnnhyɛ No dɛ hɔn mber asõ. “Na fi wiadze ahyɛse, nyimpa biara nntsee nna aso biara mmbɔɔ do, eso ɔmmfaa n’enyi nnhun, O Nyankopɔn, kã wo nko, ndzɛmba akɛse a ɔwo esiesie ama [hɔn] a wɔtweɔn wo.”19

Asɛnsin no “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã nursery banodzifo na Primary akyerɛkyerɛfo a wɔdɔ Asɔr no ne mbofraba na Ahomgyeda biara wɔkyerɛkyerɛ hɔn no hɔn ho asɛm.

Hwɛ som a esuafo nokwarfo yinom dze ma no onnyiewiei nsunsuando—na nhyira nwanwa a wɔdze ma hɔnnom a wɔsom mbofraba no.

“Na [Jesus] faa abofra, sii hɔn finimfin: na ɔyɛɛ no etuu, na ɔsee hɔn dɛ,

“Obiara a ɔbɛgye dɛm mbofraba yi mu baako wɔ me dzin mu no, ɔgye emi mara, na obiara a ɔgye me no, nnyɛ emi, na ɔgye, na nyia ɔsomaa me no a.’’20

Asɛnsin no “wɔ hɔn dwumadzi kwan do’’ kã mbofraba a woetu hɔnho esi hɔ awɔse mu ara rohwɛ awofo mpanyimfo, enã a onntum nnda na ɔrekyekye abofra a hu aka no ber a ogyina hɔ roweɔn dɛ “awendadzeber wɔ abobowano’’ wɔ ne fie,21 Asɔrmba a wɔba ntsɛm na wɔka ekyir siesie na woyiyi ngua, nna ankorankor a wɔtõ nsa frɛ ebusua, anyɛnkofo, na mfɛfo dɛ wɔmbra na wɔmbɔhwɛ, wɔmbra na wɔmbɔboa, na wɔmbra na wɔmbɛtsena no hɔn ho asɛm.22

Makã irisie ahyɛmudzi na Jesus Christ esuafo nokwarfo tse dɛ hom a hom reper akɔ kan “wɔ [hom] dwumadzi kwan no do]’’ mfatoho kakrabaa bi a miyiyii na mekãa ho asɛm. Nda a odzi ekyir Ahotseweefo ɔpepepeepe a wɔdze hɔn “akra nyina’’23 ma Nyankopɔn fasusu kekã ho a wohu hɔn wɔ efiefi a Christ dzi akotsen wɔ mu mu na Asɔr no ne tɔw ahorow mu wɔ wiadze nyina.

Hom dɔ na hom som, hom tsie na hom sũa, hom hwɛ na, hom ka akoma to yamu, na hom kyerɛkyerɛ na hom nam Sunsum Krɔnkrɔn no tum do gye dase. Hom fa akɔnkye na hom bɔ mpaa mpɛn pii, na hom nya ahoɔdzen mu ahoɔdzen wɔ hom ahobrɛadze mu, na hom nya gyedzi a otsim wɔ Christ mu, “iyi maa dɛw na awerɛkyekyer hyɛɛ [hom] akra mã, nyew, ɔtseew [hom] akoma mu na ɔmaa [hom] ahosan so mpo, dɛm ahosan yi bae osiandɛ … wogyaa [hom] akoma mu maa Nyankopɔn.”24

Anohoba na Dasegye

Hɔn a wɔka ekyir wɔ ntaabow hɛn mu, hom nyinara hom soom pɛr no, na hom a ndɛ hom reper kɔ kan wɔ hom dwumadzi kwan do no nye Agyenkwa N’Asɔr a wɔdze asanananmu no n’ahoɔdzen. Na dɛ mbrɛ Agyenkwa abɔ anohoba dɛ, “ahengua na ahenman, mpanyindzi na etum nyina wɔbɛda no edzi ama hɔn a wogyinaa akokodur mu dze maa Jesus Christ N’asɛmpa no.25

Dɛwdzi mu ara megye dase dɛ Ɔsor Egya na No Dɔ Ba tse ase, na Hɔn anohoba yɛ nokwar, wɔ Ewuradze Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn mu, amen.