Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Jesus Christ Nye Akoradze no
Ɔbɛsɛ 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Jesus Christ Nye Akoradze no

Tsim Christ do Ɔno nye hɛn Agyenkwa na Pomfo. “Esusudze” a ɔsɛ dɛ yɛhwɛ, na hɛn akoradze a ɔkrɔn.

Afe 1907 mu no, Ngyiresi Borɔnyi banyin ɔdzefo bi a wɔfrɛ no George Herbert, Carnarvon Ɔdehye a otsia enum,1 tuii kɛtsenaa Egypt na onyaa enyigye wɔ tsetsedze a wotutu famu hwehwɛ ho. Ɔbɛɛn Howard Carter, Egypt ho nsɛm ɔbemfo, dɛ wɔnyɛ asɛfo-dwumayɛfo. Carter bɔhwɛ hɔn tsetsedze a wotutu famu hwehwɛ no do, na Carnarvon bɛma dwetsir no.

Wɔbɔɔ mu hwehwɛɛ mbeambea asorɔtow konyimdzi mu ara. Nkyii, wɔmaa hɔn kwan dɛ wontutu Ahemfo Bunsa no mu, bea a ɔbɛn ndɛ Luxor, bea a pharaohfo pii hɔn nda woehu wɔ no. Wɔbɔɔ adwenpɔw dɛ wɔbɔhwehwɛ Ɔhen Tutankhamun ne nda no. Tutankhamun bɛtsenaa Egypt ahengua no do bɛyɛ mfe 3,000 a wɔabɛsen na odzii adze mfe 10 ansaana oruwu awerɛfir mu.2 Nna wonyim dɛ wosie no wɔ Ahemfo Bɔnsa no mu,3 mbom bea pɔkyee a ne nda wɔ no, wonnyim.

Carter na Carnarvon hweer mfe enum hwehwɛɛ Tutankhmun ne nda a woennhu. Ekyir no Carnarvon kãa kyerɛɛ Carter dɛ ɔno oewie adze hwehwɛ a mfaso nnyi ho. Carter totɔe serɛɛ ntutui hyɛber kor ara nkã ho, na Carnarvon dze atsetsee pen do dɛ ɔbɛma ho dwetsir no.

Carter hun dɛ Ahemfo Bɔnsa famu no woetutu hɔ nyina ahwɛyie mu ara—kã hɔnankasa hɔn asese n’ase no. Nda kakra ara ekyir a wɔdze tutuu hɔ no, wohun ntwerba a odzi kan a osian kɔ nda no mu.4

Ewiei no ber a Carter hwɛɛ pia a odzi kɔ Tutanhamun ne nda no mu na ohun sika kɔkɔɔ wɔ hɔ nyinara. Abosoom ebiasa ekyir a wɔdze kyerɛkyerɛɛw ndzɛmba a ɔwɔ pia a odzi kɔ nda no mu wiei no, wobuei nda ne pia no wɔ Kwakwar afe 1923—mfe 100 a wɔabɛsen no. Iyi nye tsetsedze a wotutu famu hwehwɛ a ɔbɛyɛɛ atsenkã kɛse wɔ mfe aha a otsia 20 no mu.

Mfe no a nna hɔn nhwehwɛe no nnkesi hwee mu no, Cartor na Carnarvon buu hɔn enyi guu dza ɔwɔ hɔn ananadze do. Mfe aha enum ansaana Agyenkwa n’awoe no, Mormon Nwoma mu nkɔnhyɛnyi Jacob kyerɛɛ dɛ dza ɔbɛn wo no a mmfa nnyɛ hwee anaa mmbu no bi no dɛ “wɔ[ro]hwɛ [a]tra do.” Jacob hun dɛ ber a Messiah a wɔabɔ ho anohoba bɛba no, nkorɔfo a wɔwɔ Jerusalem no runnhu No. Jacob hyɛɛ nkɔm dɛ “[wɔ] yɛ nkorɔfo a … wɔpoow nsɛm a ɔda edzi pefee no … na [wɔbɔhwehwɛ] ndzɛmba wonntum nntse ase. Dɛm ntsi, osian hɔn enyifura ntsi, [enyirfura a ɔbɛba a] ɔmaa wɔhwɛɛ traa do no, kehiaa dɛ ɔma wɔhwe ase.”5 Anaadɛ, wobefintsiw.

Jacob no nkɔnhyɛ no baa mu pɛrpɛɛpɛr. Jesus Christ No honandua somdwuma ber mu no, dodow noara hwɛɛ traa do, traa No do. Wɔhwɛɛ traa wiadze Agyenkwa no do. Nkyɛ wobohu N’asɛdze dɛ Ɔrehyɛ Ɔsor Egya Ne nhyehyɛɛ mã no, wobuu No fɔ na wɔbɔɔ no mbeamudua mu. Wɔhwehwɛɛ na wɔtweɔn obi fofor a ɔdze nkwagye bɛbrɛ hɔn.

Tse dɛ dɛm nkorɔfo no a wɔwɔ Jerusalem no, na tse dɛ Carter na Carnarvon no, hɛn so yebotum ahwɛ atra do. Ohia dɛ yɛyɛ ahwɛyie dze tsia dɛm ntɔyɛe yi ɔno yebeyi Jesus Christ efi hɛn abrabɔ mu na yennkotum ehu nhyira horow a Ɔdze ma hɛn no. Yehia No. Wotu hɛn fo dɛ yɛntwer “nyia otum gye nkwa no n’emudzi no.”6

Ɔyɛ hɛn esusudze. Sɛ yenya adwen nsusui bi mfom mu dɛ yehia biribi a ɔtra dza Ɔdze ma no do a, yɛpow anaa yɛtsew dza Obotum ayɛ na tum a Obotum enya wɔ hɛn abrabɔ mu do. Ɔagye ehumbɔbɔr ne kyɛfa efi Egya no hɔ ama hɛn.7 Ɔno nye “fibea kor a [ɔkrɔn a ɔsɛ dɛ yɛkɔ] kɔhwehwɛ [hɛn] bɔnfakyɛ”8 Ɔyɛ hɛn Dzimafo wɔ Egya n’enyim na Odzi akotsin wɔ dza Egya no ahwehwɛ daa, dɛ yɛbɛsan akɔ No hɔ dɛ adzedzifo wɔ N’ahenman mu. Ohia ma hɛn dɛ, wɔ nkɔnhyɛnyi Alma ne nsɛm mu no, “[yɛ]mma [hɛn] enyi do na [yɛ]nhyɛ ase ngye Nyankopɔn ne Ba no ndzi, [dɛ ɔbɛba] abɔpon no nkorɔfo, na ɔbɛba ebohu amandze na oewu dze noho abɔ werdam etua [hɛn] bɔn; na dɛ ɔbɔsoɛr bio efi owu mu a ɔbɛma owusoɛr aba.”9 Jesus Christ yɛ hɛn akoradze.

Agyenkwa no ama hɛn akwan pii a yɛdze enyidahɔ betsim No do, a kwan a yenu hɛnho daa daa kã ho. Ɔtɔfabi a nhyira kɛse yi a wɔdze ma hɛn yi nnsom hɛn bo. Ber a medzii mfe awɔtwe no, m’egya numaa me. N’ekyir no, musuoo ne nsa mu ber a yerukotwa stiitsi a kwan a no do bɔ hyew. Nna m’adwen nnyi hɔ na mitsiaa stiitsi no do ber a truck kɛse bi dze kukukuku reba. M’egya hwiim me saan ekyir, fii stiitsi no do dzi me sii nkyɛn. Sɛ ɔannyɛ dɛm a, nkyɛ truck kɛse no bɔɔ me. Mara minyim me mbofra bɔn dze ntsi, modween dɛ, “Bia nkyɛ obeye dɛ truck no boku me osiandɛ moho nnkɛtsew bio nnkyɛn m’enuma ekyir sesei yi.”

Dɛ meyɛ mfe-awɔtwenyi no, mesusu no mfom mu dɛ enuma nsu no hohor bɔn. Ɔnntse dɛm. M’enuma ekyir a mfe a egu mu no, mesũa dɛ Jesus Christ no tum a odua No werdam afɔrbɔ no do ber a yedzi enuma ahyɛmu no na yesie no, na ɔhohor hɛn bɔn horow.10 Nkyii, yedua nnuho akyɛdze mu no, yebotum hɛnho akɔ do atsew. Mesũa so dɛ sacrament no dze krɔnkrɔnyɛ a ɔyɛ ndam ba hɛn abrabɔ mu, a ɔma yetum ma hɛn bɔn ho bɔnfakyɛ no tsim.11

Tse dɛ ma akoradze no a ɔwɔ Carter na Carnarvon hɔn ananadze no, sacrament ho akoradze nhyira no wɔ hɔ ma hɛn ber biara a yɛkɔ sacrament nhyiamu. Wɔbɔ hɛn anohoba dɛ Sunsum Krɔnkrɔn no bɛyɛ hɛn daa daa nyɛnko sɛ yɛbɛn sacrament no wɔ kwan a onyia ɔasakyer fofor no dze bɛn enuma na pisi a, ɔdze akoma a abobɔ na sunsum a abotow, na enyimpi dɛ ɔdze dɛm enuma ahyɛmu no bɔbɔ bra. Sunsum Krɔnkrɔn no dze Ne ntsewho tum no hyira hɛn ama aber nyina hɛn bɔn ho bɔnfakyɛ no eetsim, dapɛn dapɛn biara.12

Hɛn sunsum mu fapem hyɛ dzen a odua nnuho na yɛregye enyim ayɛ ahoboa na yeedzi sacrament no emudzi mu no. Gyedɛ yɛdze sunsum mu fapem a ɔyɛ dzen nko na yebotum ehyia nsutɔree, mframa, na nsuyirii a abɛbu mu ara ɔto hɛn wɔ hɛn abrabɔ mu no.13 N’afã no, hɛn sunsum mu fapem yɛ mberɛw ber yɛgye enyim mmba sacrament nhyiamu anaa yenntsim wɔ Agyenkwa no do wɔ sacrament mber mu no. Bia yennkegye enyim ara [a]twe [hɛn]ho [e]fi Ewuradze no Sunsum no ho, na woennya kwan wɔ [hɛn] mu a ɔbɛgye [hɛn] afa nyansa-kwan no mu ma woehyira [hɛn], na wɔayɛ [hɛn] prɔmprɔm, na wɔakora [hɛn] do.”14

Sɛ yɛwɔ Sunsum Krɔnkrɔn no wɔ hɛn nkyɛn a, yebenya nkenyan na kwankyerɛ a yebedzi ahyɛmu binom so na yesie, tse dɛ ma yɛyɛ no temple no. Yɛreyɛ dɛm no ma hɛn na Nyame ntamu nkitahodzi no hyɛ dzen.15 Bia hom ahyɛ no nsew dɛ wɔabɔ temple afofor pii ho dawur ndaansa yi, a wɔama temple abɛn asɔrmba ara yie.16 Naaso, ber a temple horow rebɛn ara yie no, ɔbɛyɛ mberɛw ama hɛn dɛ hɛn temple nkɔree no bɛyɛ biarabiara. Sɛ temple horow no wɔ ekyirekyir a, yɛyɛ hɛn mber na ndzɛmba a ɔboa ho nhyehyɛɛ dze tu kwan kɔ temple kɔsom wɔ hɔ. Yɛma akwantu yi hia papaapa.

Temple abɛn yi dze, ɔbɛyɛ mberɛw dɛ yɛbɛma ndzɛmba nketsenketse esiw hɛn nkɔree kwan, ase hɛnho dɛ, “Oye, mobɔkɔ mber fofor.” Yɛtse bɛn temple no ma hɛn kwan horow a yɛdze bɛhyehyɛ hɛn mber akɔ temple, mbom dɛm akwan horow yi ara botum ama yemmbu temple no bi. Yɛyɛ dɛm a, “[yɛ]hwɛ tra do,” yɛma kwan a yɛdze bɔtwe abɛn Agyenkwa no wɔ Ne fie krɔnkrɔn no no bo a ɔsom kɔ famu. Hɛn pisi a yɛdze bɔkɔ no wɔdɛ ɔyɛ dzen ber a temple no bɛn no tse dɛ ma ɔwɔ ekyirekyir.

Carter na Carnarvon tutuu beebi wɔ Ahemfo Bɔnsa mu rohwehwɛ Tutankhamun ne nda no, wohun dza woebu hɔn enyi egu do. Onnhia dɛ yɛbɛyɛ edwuma kwa, tse dɛ mbrɛ wɔyɛɛ no, dze hwehwɛ hɛn akoradze no. Nna onnhia dɛ yɛhwehwɛ afotu fi fibea a yennyim ho hwee, yɛrema fibea n’abaɛfor asom bo na yɛrodwen dɛ afotu a ɔtse dɛm no bɛyɛ enyitsewee akyɛn dza yɛbɛgye efi Nyame no nkɔnhyɛnyi brɛfo hɔ.

Dɛ mbrɛ wɔakyerɛw no wɔ Ahyɛmu Dadaw mu no, ber a Naaman hwehwɛɛ no kwata ho ayarsa no, no bo fuuw dɛ wobisaa no dɛ onkoguar mpɛn esuon wɔ esutsen a ɔbɛn a ɔnnyɛ nwanwa mu. Mbom wotuu n’aso ma odzii nkɔnhyɛnyi Elisha n’afotu do, kyɛn dɛ ɔbɔtwer nankasa n’adwen nsusui wɔ mbrɛ anwanwadze wɔdɛ ɔba do. No nsunsuando no, Naaman yaa ayarsa.17 Sɛ yɛtwer Nyankopɔn no nkɔnhyɛnyi a ɔwɔ asaase do ndɛ, na yedzi n’afotu do a, yebenya ahomkã, na hɛn so yeetum enya ayarsa. Onnhia dɛ yɛbɔhwɛ atra do.

Enuanom na nkyerɛbaa, mehyɛ hom nkuran dɛ hom bɛkaa Jesus Christ na hom etsim No do. Ɔno nye hɛn Agyenkwa na Pomfo. “Esusudze” a ɔsɛ dɛ yɛhwɛ, na hɛn akoradze a ɔkrɔn. Ber a hom ba Ne nkyɛn no, hom benya ahoɔdzen dze ehyia abrabɔ mu ɔhaw ahorow, akokodur dze ayɛ dza oye, na hom etum ahyɛ hom honandua mu somdwuma no mã. Kwan a yenya dze nu hɛnho, ndzinoa dɛ yedzi sacrament, yeridzi na yeresie temple ahyɛmu ho nhyira, na yɛwɔ nkɔnhyɛnyi a ɔtse ase ho enyigye nye hɛn akoradze.

Megye me dasee a otsim awɔse mu dɛ Nyankopɔn, Onnyiewiei Egya no, nye hɛn Ɔsor Egya na Ɔtse ase; Jesus nye Christ no; Ɔyɛ hɛn ɔsor Nyɛnko yamuyiefo onyansafo,18 na iyi nye N’Asɔr a wɔdze asan ananmu aba. Yɛda hom ase wɔ hom gyedzi na hom nokwardzi. Mobɔ mpaa dɛ wobehyira hom, ayɛ hom prɔmprɔm, na wɔakora hom do, wɔ Jesus Christ dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Carnarvon Ɔdehye a otsĩa enum ne dzin nyina nye George Edward Stanhope Molyneux Herbert.

  2. Afe 2005 a computa scan a wotwaa no kyerɛɛ dɛ Ɔhen Tutankhamun bia n’anan kor mu mbiew dwerewee, ma bia ɔbɔɔ no yarba ma ɔdze wui.

  3. Egypt Ahenman Afofor pharaohfo mu dodowara wosiee hɔn wɔ Ahemfo Bɔnsa no mu. Wohun dɛm nda no mu dodowara na wotwaa hɔn edwoo tsetseber.

  4. Asɛm yi a ɔfa mbrɛ wosii kopuee Tutankhamen ne nda no gyina Eric H. Cline no nwoma, “King Tut’s Tomb,” Archaeology: An Introduction to the World’s Greatest Sites do.

    Ndzɛmba pii na na ɔmaa Carter na Carnarvon yɛɛ nsanmuyi horow wɔ mbea a wobotutu—na mbea a wonnkotutu—wɔ Ahemfo Bɔnsa no mu. Nna bea a ɔbɛn hɔn asese no nnyɛ hɔn akɔndɔ enyimenyim no dɛ wobotutu. Kwan a ɔda enyim hɔ kakra no dze kɔ Ramses VI ne nda ho, ntsi sɛ wotutu hɔ a obesiw kwan no. Carter n’anomu nsɛm mu no bea no nna “edwumayɛfo hɔn pata a wosisii no ɔhardo na ɔpetse hɔ, bɛyɛ dɛ Ramses[,] ne nda ho edwumayɛfo na wosisii … [na] dɛtse anamɔn ebiasa ara na ɔkata do.” Nna ɔnntɔ kã dɛ wɔbɔbɔ asese wɔ nda no ne nhɛnmu no (hwɛ Howard Carter na A. C. Mace, The Tomb of Tut-ankh-Amen: Discovered by the Late Earl of Carnarvon and Howard Carter, nwoma 1 [1923], 124–28, 132).

    Nsɛm binom so a ɔfa mbrɛ wosii kopuei Tutankhamun ne nda no, hwɛ Zahi Hawass, Tutankhamun and the Golden Age of the Pharaohs (2005); Nicholas Reeves, The Complete Tutankhamun: The King, the Tomb, the Royal Treasure (1990), 80–83; and Nicholas Reeves and Richard H. Wilkinson, The Complete Valley of the Kings: Tombs and Treasures of Egypt’s Greatest Pharaohs (1996), 81–82.

  5. Jacob 4:14.

  6. 2 Nephi 31:19.

  7. Hwɛ Moroni 7:27–28.

  8. 2 Nephi 25:26.

  9. Alma 33:22.

  10. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 76:52.

  11. Hwɛ David A. Bednar, “Teach to Build Faith in Jesus Christ” (asɛm a ɔkãa no wɔ asɛmpakã baanodzifo afofor hɔn ntsetsee nhyiamu ase, Ɔbiradzi 23, 2023); Rachel Sterzer Gibson, “Teach to Build Faith in Jesus Christ, Elder Bednar Instructs,” Church News, June 23, 2023, thechurchnews.com.

  12. Wɔannhyehyɛ sacrament no dɛ ɔyɛ kwan pɔkyee a yebodua do hɛn bɔn ho bɔnfakyɛ (hwɛ James E. Talmage, The Articles of Faith, 48th edition, Salt Lake City, Utah, 1967, krataafa 175). Nyimpa bi runntum nhyɛda nyɛ bɔn Memenda ewimbir na onya enyidakwan dɛ dza ɔwɔ dɛ ɔyɛ ara nye obedzi paanoo sin bi na ɔanom kɔɔpow mu nsu Kwesida no na nkwangyɛɛ mu ara noho atsew. Mbom Sunsum Krɔnkrɔn no ahotsew nsunsuando no botum atsew hɔn a wɔdze nokwar akoma na wɔpra hɔn akoma dze nu hɔnho no.

  13. Hwɛ 3 Nephi 18:12–13.

  14. Mosiah 2:36.

  15. President Russell M. Nelson see dɛ: “Nyankopɔn wɔ ɔdɔ soronko ma nyimpa kor biara a Ɔnye ne dzi ahyɛmu wɔ enuma nsubura no mu. Na dɛm ɔdɔ no no mu dɔ ber a yedzi ahyɛmu binom so kã na yesie no nokwar mu” (“Choices for Eternity” [wiadze nyina mu mpaabɔsom ma mbasirmba, Esusow Aketseaba 15, 2022], Asɛmpa Nwoma Korabea). Ahyɛmu anamɔn kwan do ahyɛmu pii no nnyɛ dza ɔtoa do esiado esiado, mbom wɔdze kã ho ma ɔyɛ mbɔho mpo. Wɔboa ma yɛbɛn Nyankopɔn na yenye No nkyekyeree no ayɛ dzen yie. Nkitahodzi a ɔtse dɛm no boa hɛn ma wɔsakyer hɛn kodu gyinabew a No su da edzi wɔ hɛn enyim na hɛn akoma nya nsakyer kɛsenara (hwɛ Alma 5:14).

  16. President Nelson kyerɛkyerɛɛ mu dɛ Ewuradze “rema Ne temple ahorow no abɛn ara yie. Ɔrema temple ne nsii no rokɔ do ɔhar do. Ɔrema hɛn tum a yɛdze boaboa Israel ano no akɔ sor. Ɔrema wɔayɛ mberɛw ama hɛn mu kor biara no ho atsew sunsum mu” (“Focus on the Temple,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2022, 121).

  17. Hwɛ 2 Ahemfo 5:9–14.

  18. Hwɛ “Minyim Dɛ Me Gyefo Tse Ase,” Asɔr na Mbofra Ndwom, nkanee. 38.