Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Nsɔwano Tum
Ɔbɛsɛ 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Nsɔwano Tum

Nsɔwano tum no ma Nyankopɔn ne Mba hɔn nsa kã ankorankor nkwagye na ebusua nkwagye na no ntowdo wɔ beebiara a wɔwɔ.

Wɔahyɛ hom nkɔm dadaw annyɛ yie koraa no wɔ Isaiah ne nda ber mu1 dɛ nda a odzi ekyir no, Ewuradze ne tsetse nkorɔfo no, Israel fifo no, ɔsɛ dɛ “wɔtase hɔn boa ano efi mbea a wɔbɔɔ apetse kɔree, efi po nsupruw do, efi asaase mfɛndzanan aba”2 na woekenyan hɔn … dze hɔn akɔ hɔn egyapadze nsaase no do.”3 President Russell M. Nelson ataa akasa ndamyɛ mu afa mboano yi ho, a ɔkã dɛ “ adze a ohia dodow a ɔrokɔ do wɔ asaase do ndɛ.’’4

Mboano yi no botae nye ebɛn?

Ewuradze kyerɛɛ botae kor wɔ nyikyerɛ a Ɔdze maa Joseph Smith, Nkɔnhyɛnyi no, dɛ ɔyɛ ahyɛmu nkorɔfo no hɔn bambɔ. Ɔkãa dɛ, “Ama hom ano a hom robɔboa wɔ Zion asaase do, nye ne stake horow mu no [bɛyɛ] bambɔ nye guandɔbea ama hom wɔ ehum nye ebufuhyew a worubohue a wɔrommfora mu egu asaase nyina do no.”5 “Ebufuhyew” a ɔwɔ asɛm yi mu no, yebotum atse ase dɛ, ɔyɛ Nyankopɔn ne mbrasɛm ho asoɔdzen a wɔatahye no nsunsuando.

Dza ohia kɛse no, mboano no no botae nye ɔdze nkwagye na nkwagye ntowdo ho nhyira ba hɔn a wɔbɛgye nyina do. Ɔyɛ mbrɛ nsa si kã nhyira horow a wɔdze maa Abraham no. Ewuradze kãa kyerɛɛ Abraham dɛ ɔnam n’asefo na n’asɔfodzi do “asaase do ebusua ebusua nyinara [wobe]hyira hɔn, wɔdze Asɛmpa no ne nhyira mpo, dza ɔyɛ nkwagye ne nhyira no, onnyiewiei nkwa mpo.”6 President Nelson kãa no kwan yi do: “Sɛ yefua asɛmpa no na wonuma hɛn a, yɛfa Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no to hɛn do. Enuma no nye abobow a ogya hɛn ma yɛbɛyɛ afɛ-adzedzifo ma anohoba nyinara a tsetseber no Ewuradze dze maa Abraham, Isaac, Jacob, na hɔn asefo no.”7

Afe 1836 mu no, Moses puee Joseph Smith, Nkɔnhyɛnyi no do wɔ Kirtland Temple na “ɔdze … nsaafee a wɔdze bɔboaboa Israel ano efi asaase ne mfɛndzanan nyina do no ma[e].”8 Dɛm ber noara, Elias puee, na “ɔdze Abraham n’asɛmpa ne mberano no a ɔse, hɛn mu nye hɛn asefo na ebusuasantsen nyina a wobefi hɛn ekyir aba no, wobehyira hɔn no [mae].”9 Yɛdze tumdzi yi, afei yetum dze Jesus Christ asɛmpa no—ɔpon a odua No mu ho nsɛmpa no—kɔ wiadze n’afã na nkorɔfo nyina, na yɛboaboa hɔn a wɔpɛ nyina ano ba asɛmpa ahyɛmudzi mu. Na wɔabɛyɛ “Abraham asefo, na asɔr no nye ahenman no, na Nyankopɔn n’apamufo.”10

Dɛm ber noara wɔ Kirtland Temple no, ɔsor bɔfo a otsĩa ebiasa puee Joseph Smith na Oliver Cowdery do. Mekasa fa nkɔnhyɛnyi Elijah ho, na ɔyɛ tumdzi na nsaafee a ɔdze sanee bae na mepɛ dɛ mekã ho asɛm ndɛ.11 Tum no a wɔdze si asɔfodzi ayɛdze horow nyina pi na ɔkyekyer hɔn wɔ asaase do na ɔsor no—nsɔwano tum no—hia kɛse wɔ mboano na ahyɛmu nkorɔfo ho ahoboa wɔ ntwamutam n’afã ebien nyina.

Mfe kakra ana, Nna Moroni ama ɔaada eedzi pefee aakyerɛ Joseph Smith dɛ Elijah dze asɔfodzi tumdzi a ohia tsitsir bɛba: “Mubodua Elijah nkɔnhyɛnyi no ne nsa do ada Asɔfodzi no edzi akyerɛ hom.”12 Joseph Smith kyerɛkyerɛɛ mu ekyir no: “Dɛn ntsi na wɔsoma Elijah? Osiandɛ okitsa tumdzi nsaafee a wɔdze yɛ Asɔfodzi ayɛdze nyina, na [gydɛ] wɔama tumdzi no, wonnkotum ayɛ ayɛdze horow wɔ tsenenee mu”13—ɔno nye dɛ, ayɛdze horow no rinndzi mu hɔn mber mu na daapem.14

Nkyerɛkyerɛ a afei wɔdze akã kyerɛwsɛm ho wɔ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi mu no, Nkɔnhyɛnyi no kãa dɛ: “Binom bɔdwen dɛ nkyerɛkyerɛ yɛrekã ho asɛm yi yɛ asɛm fofor—tum a ɔkyerɛw anaadɛ ɔkyekyer wɔ asaase do na ɔkyekyer wɔ sor so. Naaso, wiadze ne mber nyina mu no, aber biara a Ewuradze nam nyikyerɛ do dze asɔfodzi mberano no bɛma nyimpa bi, anaa nyimpa kuw bi no, daa ɔdze dɛm tum yi ma. Dɛm ntsi biribiara a dɛm nyimpa no nam tumdzi mu bɛyɛ wɔ Ewuradze ne dzin mu no, na wɔyɛɛ no ampaara nye nokwar mu, na wɔkyerɛɛw ho nsɛm nokwar mu no, dɛm kyerɛwsɛm no bɛyɛ mbra wɔ asaase do nye sor so, na wonnkotum apepa da, dɛ mbrɛ Jehovah kokroko ahyɛ ho mmom no.”15

Yɛtaa dwen dɛ nsɔwano tumdzi no dɛ ɔfa temple ayɛdze binom nko ho, mbom dɛm tumdzi no hia ma ayɛdze biara edzi mu na wɔakyekyer ma wɔatra owu.16 Nsɔwano tum no dze ngyentomu sɔw wo enuma ano, mfatoho, ama wɔagye ato mu wɔ ha na wɔ sor. Ewiei no, asɔfodzi ayɛdze horow no nyina wɔyɛ no wɔ Asɔr no ne President ne nsaafee ase, na tse dɛ ma President Joseph Fielding Smith kyerɛkyerɛɛ mu no, Ɔno (Asɔr no ne President no) dze no tumdzi ama hɛn, ɔdze nsɔwano tum no ahyɛ hɛn asɔfodzi no mu, osiandɛ okitsa dɛm nsaafee no.”17

Israel mboano no wɔ botae kor so a ohia wɔ hɔ a ɔwɔ nkyerɛase soronko sɛ yɛrekasa fa nsɔwano wɔ asaase do na sor a—ɔno nye temple ne nsisii na mu dwumadzi. Dɛ mbrɛ Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith kyerɛkyerɛɛ mu no: “Ebɛnadze nye botae a Nyame no nkorɔfo boa ano … wɔ wiadze ne ber biara mu? … Botae ne tsitsir nye dɛ wobesi ama Ewuradze ofi a Obotum eyi akyerɛ No nkorɔfo ayɛdze horow a ɔwɔ Ne fie na N’ahenman no mu enyimnyam na Ɔakyerɛkyerɛ nkorɔfo no nkwagye kwan, osiandɛ ayɛdze na fapem horow binom wɔ hɔ a, sɛ wɔkyerɛ na wodzi do a, otwar dɛ wɔyɛ no bea a, anaa ofi a woesi ama dɛm botae no.”18

Nokwaryɛ a nsɔwano tum dze ma asɔfodzi ayɛdze horow no, ngyina ananmu ayɛdze a wɔyɛ no wɔ bea a Ewuradze akyerɛ—Ne Temple, no kã ho ampaara. Ha yehu nsɔwano tum n’ahendzi na no krɔnkrɔnyɛ—ɔma Nyankopɔn ne Mba hɔn nsa kã ankorankor nkwagye na ebusua nkwagye ntowdo beebiara a wɔwɔ na ber biara a wɔatsena asaase yi do. Nyamesom nkyerɛkyerɛ anaa nyimpa adwenkyerɛ anaa tumdzi biara nnkotum ama dɛm kwan yi a biara wɔ mu kyɛfa. Nsɔwano tum yi kyerɛ Nyankopɔn ne pɛrpɛrdzi, ehumbɔbɔr, na ɔdɔ emudzi mu.

Yeenya nsɔwano tum ho kwan no, hɛn akoma noara dan kɔ hɔn a woedzi hɛn kãn no. Nda odzi ekyir mboano ba ahyɛmu mu no twa dua ntwamutam no mu. Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ emudzi mu no, atseasefo nnkotum enya onnyiewiei nkwa ne mãhyɛ a wɔnnyɛ “egyanom no,” hɛn ewuakɔr no, nnyɛ nkabɔmu a otsim. Dɛmara so, hɔn a woedzi kan wɔ afã no ho, anaa worubodua owu ntwamutam mu a wɔnnyɛɛ nsɔwano no, hɔn mpontu nndzi mu kesi dɛ ngyinahɔmadze ayɛdze nyina a ɔkyekyer hɔn kã hɛnho no, hɔn mbasantsen, na hɛn kã hɔn ho wɔ ɔsor nhyehyɛɛ mu.19 Pisi dɛ yɛbɔboa hɛnho nkorkor etwa edua ntwamutam no wobotum ahyehyɛ no dɛ ahyɛmu anohoba, a ɔkã ahyɛmudzi fofor a ɔwɔ hɔ daapem no ho. Joseph Smith ne nsɛm mu no, yɛpɛ dɛ “yɛsɔw hɛn ewufo ano ama [wɔnye hɛn] asoɛr wɔ wusoɛr a odzi kan no mu.”20

Dza ɔkyerɛ nsɔwano tum no nkrɔnee na krɔnkrɔnyɛ nye ɔbarimba na ɔbaa hɔn onnyiewiei nkabɔmu wɔ awar mu na worudua hɔn mbasantsen nyina do wɔnye adasamba enya nkabɔmu. Osiandɛ tumdzi a wɔdze yɛ ayɛdze yinom yɛ krɔnkrɔn dodoodow ntsi, Asɔr no ne President nankasa na ɔhwɛ ma wɔdze ma binom. President Gordon B. Hinckley kãa no mpɛn bi, “Maakã no mpɛn pii dɛ sɛ biribiara emmfi nsanananmu n’awerɛhow, ne berɛ na ne yaw mu emmpuei kã asɔfodzi krɔnkrɔn no nsɔwano tum a wɔdze kyekyer ebusua ebusua bɔmu afebɔɔ a, nna nkyɛ ɔfata dza odua mu nyina.’’21

Nsɔwano a ɔkyekyer onnyiewiei ebusua ebusua na ɔkã mbasantsen bɔmu ha na owuekyir nnyi hɔ a, nkyɛ wobegya hɛn daapem a yennyi ndwow anaa nkorbata—ɔkyerɛ dɛ, yennyi egyanom mfesantsen anaa mbasantsen. Ɔyɛ ankorankor a wɔsensan ankonam repar tsebew wɔ afã kor, anaa nkabɔmu horow na ɔpow ebusua nkitahodzi a Nyame ahyehyɛ,22 wɔ afã kor no, na ɔbɛsɛɛ asaase no mbɔe ne tsirmpɔw. Nkyɛ ɔno na wɔagye ato mu a, nkyɛ ɔbɛyɛ dɛ ma asaase no wɔdze ndom abɔbɔ no na “wɔbɛsɛɛ no koraa” wɔ Ewuradze ne mbae.23

Yetum hu siantsir a “banyin na ɔbaa ntamu awar yɛ Nyankopɔn Ne nhyehyɛɛ, na Bɔadze Ne nhyehyɛɛ ma Ne mba hɔn onnyiewiei nkrabea ne fapem nye ebusua.”24 Ber yi ara so yehu dɛ ndɛ sintɔ mu no, iyi nnyi anaa ɔnnkɛyie mpo ama binom. Naaso yɛwɔ enyidado wɔ Christ mu. Ber a yɛtweɔn Ewuradze no, President M. Russell Ballard kaa hɛn dɛ “kyerɛwsɛm na nda a odzi nkɔnhyɛfo no si no pi dɛ obiara a osie asɛmpa ayɛdze no nokwar mu no, obenya nkwagye ntowdo ho kwan.”25

Binom ehyia ebusua gyinabew a ɔnnyɛ ahomka na ɔmma apɔwmutse na ntsi wonnyi onnyiewiei ebusua nkitahodzi biara ho pɛ. Elder David A. Bednar hyɛɛ iyi nsew: “Hom a hom enya awargyaa ho akomayaw wɔ hom ebusua mu anaa hom atse yaw kɛse wɔ awerɛhyɛmu a woenndzi do no, yɛserɛ hom nkaa [dɛ Nyame no nhwɛdo ma ebusua ebusua no hyɛ ase wɔ wo do! W’ebusuasantsen nkɔnsɔnkɔnsɔn no kor bia oebu, naaso tsenenee dze no na ma wɔaka wɔ nkɔnsɔnkɔnsɔn mu no ho hia onnyiewiei mu. Ibotum edze ahoɔdzen akã wo nkɔnsɔnkɔnsɔn ho na bia aboa ma dza woebubu no ayɛ yie. Dɛm edwuma no wɔyɛ no nkorkor.”25

Akyerɛbaa Pat Holland, Elder Jeffrey R. Holland ne yer no funsie som ndaansa Ayɛwoho no, President Russell M. Nelson kyerɛkyerɛɛ dɛ: “Mber egu mu no, Patricia na Jeffrey bɔbɔmu bio. Ekyir no hɔn mba na mbasantsen ahyɛmudzi-siefo no bɛkã hɔnho dze enya enyigye ne mãhyɛ no a Nyankopɔn dze esie ama Ne mba nokwafo no. Yeruhu iyi no, yɛtse ase dɛ da a ho hia kɛse wɔ Patricia n’abrabɔ mu nnyɛ n’awoo da anaa no wu da. Ne da ohia kɛse nye Ɔbiradzi 7, 1963, ber a ɔno na Jeff wɔasɔɔw hɔn ano wɔ St. George Temple. … Ebɛnadze ntsi na iyi hia dodow? Osiandɛ siantsir ara a wɔbɔɔ asaase nye ama woetum akyekyer ebusua ebusua na wɔasɔw hɔn ano ama hɔnho. Nkwagye yɛ ankorankor asodzii; mbom nkwagye ntowdo yɛ ebusua asodzii. Obiara nnyi hɔ a no nko botum enya nkwagye ntowdo.”

Ɔnnkyeree, emi na me yer kɛkãa nyɛnko dɔfo bi ho wɔ Bountiful Utah Temple nsɔwano dan mu. Midzii kan hyiaa nyɛnko yi ber a ɔyɛ abofra wɔ Córdoba, Argentina. Emi na me asɛmpasomafo adamfo nna yɛresera nkorɔfo wɔ sɔn no mu bea a ɔnnwar pii fi asɛmpakã ɔfese, na obue abow no ber a yɛbaa hɔn fie no. Mber pa mu no, ɔno na ne maame na no nuanom bɔdɔɔm Asɔr no, na wɔakɔ do ayɛ asɔrmba anokwafo. Sesei ɔyɛ ɔbaa fɛɛfɛw, na da yi nna yɛwɔ temple dɛ yɛrobɔsɔw n’awofo ano ama hɔnho na nkyii yɛasɔw no ano ama hɔn.

Awarfo a wɔayɛ anyɛnkofo berɛbo mfe pii mu gyinaa awofo no ananmu wɔ afɔrmbukyia no ho. Nna ɔyɛ mber a okitsa akoma na ɔbɛyɛ dɛdɛɛdɛw mpo ber a hɛn Argentina nyɛnko yi wɔsɔɔw no ano maa n’awofo no. Yɛyɛ beesia pɛr wɔ ewiaber komm a yeefi wiadze, naaso nna dza no ho hia kɛse kor a ɔkɔ do wɔ asaase do no rokɔ do. Ɔyɛɛ me enyisɔ dɛ m’afamudze akɔ aporow esi yie fi mobɔɔ n’abow mu dɛ asɛmpasomafo aberantsɛba, na mfe pii ekyir no, mereyɛ nsɔwano ayɛdze a ɔkã n’awofo na ebusuasantsen a wɔabɛsen kɔ bɔ mu.

Iyi yɛ hwɛbew a ɔrokɔ do daa wɔ wiadze nyina wɔ temple horow mu. Iyi nye anamɔntu tsitsir wɔ ahyɛmu nkorɔfo hɔn mboano. Ɔyɛ wo asɔrbayɛ wɔ Jesus Christ N’Asɔr mu no ho ndzinoa abɔso. Mobɔ hom anohoba dɛ ber a hom hwehwɛ ndzinoa yi nokwar mu, mber anaa daapem mu no ɔbɛyɛ homdze ampaara.

Megye dase wɔ nsɔwano tum na tumdzi a wɔdze edua Joseph Smith mu no dɛ ɔyɛ ampa, dɛ dza wɔkyekyer no asaase no wɔkyekyer no nokwar ara wɔ sor. Megye dase dɛ President Russell M. Nelson, dɛ ɔyɛ Asɔr no ne President no, ɔno nye nyimpa baako wɔ asaase do ndɛ a odua ne nsaafe do kyerɛ mbrɛ wosi dze tum kɛse yi dzi dwuma. Megye dase dɛ Jesus Christ No Werdambɔ no ama bɛkyebo aayɛ nokwar na dɛ ebusua botum enya nkwagye ntowdo no yɛ nokwar. Jesus Christ ne dzin mu, amen.