Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Wɔkã Ɔdɔ ho Asɛm wɔ Ha
Ɔbɛsɛ 2023 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Wɔkã Ɔdɔ ho Asɛm wɔ Ha

Hɛn mu kor biara nsũa dɛ yɛbɛkã na yɛbɛtse No dɔ wɔ ha, wɔ hɛn akoma mu na efiefi mu, na wɔ hɛn asɛmpa ho ɔfrɛ, dwumadzi, yɛrosom, na ɔsom mu.

Hɛn Primary mbofra tow ndwom, “Wɔkã Ɔdɔ ho Asɛm wɔ Ha.”1

Mpɛn bi memaa Akyerɛbaa Gong kɔnmuadze ne nda ano kakrabaa. Memaa wokrukyii do dot-dot, dot-dot, dot-dot-dash. Hɔn a wonyim Morse code no bohu akyerɛwamba I, l, U. Mbom medze code a otsĩa ebien kãa ho. Mandarin Chinese kasa mu no, “ai” kyerɛ “ɔdɔ.” Ntsi, ekyerɛ ase ebien a, asɛm no nye “Modɔ wo.” Susan ɔdɔ yɛ wu, “modɔ wo.”

Yɛkã ɔdɔ ho nsɛm wɔ kasa ahorow mu. Matse dɛ kasa ahorow a adasamba kã yɛ 7,168.2 Asɔr no mu no yɛkã kasa tsitsir a wɔkyerɛw 575, nye dza ɔbɛn ho pii. Yɛkyerɛ hɛn botae, kasa kwan, na atsenka wɔ ɔyɛkyerɛ mu, ndwom, akyerɛw amba mu, nyimpa ntamu na nyimpa no mu ndzeyɛɛ mu, na ndzɛmba binom so mu.3

Ndɛ, hom ma yɛnkã kasa ebiasa a ɔfa asɛmpa dɔ ho: anyɛnkoyɛ na obu kasa, ɔsom na afɔrbɔ kasa, na ahyɛmudzi a yɛkã ho ne kasa.

Odzi kan, asɛmpa kasa a ɔyɛ anyɛnkoyɛ na obu.

Akyerɛbaa Gong dze anyɛnkoyɛ na obu bisa mbofra na mbabun no, “Hom si dɛn hu dɛ hom awofo na hom ebusua ebusua dɔ hom?”

Guatemala mu no, mbofra no se, “M’awofo yɛ edwuma dzen dze hwɛ hɛn ebusua.” America Etsifi mu no, mbofra no se, “M’awofo kenkan nsɛm na wɔnye me hyɛ mpa mu anago.” Asaase Krɔnkrɔn mu no, mbofra no se, “M’awofo ma menya bambɔ.” Ghana, Africa Anee mu no, mbofra no se, “M’awofo boa me ma wɔ me Mbofra na Mbabun botae ho.”

Abofra kor kãa dɛ, “Ɔayɛ edwuma da mu ne nyina na ɔaberɛ mpo no, me maame pue abowano nye me bedzi agor.” Ne nã no sũi ber a ɔtsee dɛ n’afɔrbɔ daa daa no ho hia. Akataasia bi kãa dɛ, “Emi na me maame ɔtɔfabi a hɛn adwen nnyɛ kor dze, naaso mowɔ awerɛhyɛmu wɔ me maame mu.” Ne maame so sũi.

Ɔtɔfabi a yehia dɛ yebohu dɛ ɔdɔ ho nsɛm a wɔkã no ha no wɔtse na enyisɔ wɔ ha.

Yedze anyɛnkoyɛ na obu no, hɛn sacrament na nhyiamu nkaa no betsim Jesus Christ do. Yɛkasa obu mu ara fa Jesus Christ No Werdambɔ no ho, dɛ ɔyɛ ankorankor na nokwar, nnyɛ abɔtsirmu werdambɔ ara. Yɛfrɛ Jesus Christ N’Asɔr a wɔdze asan anamu aba no wɔ Ne dzin mu, Jesus Christ N’asɔr a ɔwɔ hɔ Ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo. Yɛrekasa kyerɛ hɛn Ɔsor Egya a, yɛdze obu mpaabɔ kasa na anyɛnkoyɛ obu ber a yɛnye hɛnho kasa. Sɛ yehu dɛ Jesus Christ na temple ahyɛmu no tsim No do a, yɛnntaa nnkã dɛ “morokɔ temple” na yɛtaa kã “mereba Jesus Christ hɔ wɔ Ewuradze ne fie.” Ahyɛmu biara wasa dɛ, “Wɔkã ɔdɔ ho asɛm wɔ ha.”

Asɔrmba afoforfo kã dɛ Asɔr nsɛmfua no taa hia nkyerɛase. Yɛserɛw ber a yɛdwen dɛ “stake fie” botum akyerɛ ewimbir edziban bɔnam dɛɛdɛw bi, “ward dan” botum akyerɛ asopitsi; “mbuei dwumadzi” botum ato nsa afrɛ hɛn ma yɛakɛyɛ head, shoulders, knees, and toes wɔ asɔr ahɛngyinabea no. Mbom, meserɛ, hom ma yɛmfa ntseasee na ayamuyie ber yɛbɔmu sũa ɔdɔ kasa afofor. Ɔaba asɔr fofor no, wɔkãa kyerɛ obi a ɔasakyer dɛ n’atar no yɛ tsia dodow. Nkyɛ no bo bofuw no, ɔkãa biribi dɛ, “M’akoma asakyer, meserɛ sie abotar ber a m’atar resakyer ba no.”4

Nsɛm a yɛkã no botum atwe hɛn abɛn anaa wɔatsew hɛn mu efi Christianfo na anyɛnkofo binom ho. Ɔtɔfabi a yɛkã asɛmpakã edwuma, temple edwuma, nyimpa mboa na eyiedzi edwuma wɔ akwan a ɔbɛyɛ ma binom adwen dɛ yɛgye dzi dɛ hɛnankasa na yɛyɛ edwuma no. Hom mma aber biara yɛmfa anyɛnkoyɛ na obu enyisɔ mu nkasa mfa Nyankopɔn n’edwuma na enyimnyam na Jesus Christ No ndwuma pa, ehumbɔbɔr, na adom na No werdam afɔrbɔ ho.5

Otsĩa ebien, ɔsom na asɛmpa afɔrbɔ kasa no.

Ber a yɛboa ano bio wɔ asɔr dapɛn biara no, dze edzi Ahomgyeda no nyi na yedzi dɛw wɔ mu no, yebotum edua hɛn Asɔr ɔfrɛ, fekuwbɔ, nkitahodzi, na som do dze akyerɛ hɛn ahyɛmu enyimpi si ama Jesus Christ na hɛnho nkorkor.

Sɛ mibisa sɔn mu Asɔr baanodzifo hɔn nsɛnhia a, nuambanyin na nkyerɛbaa no nyina se dɛ, “Hɛn asɔrmba mu binom nngye Asɔr ɔfrɛ horow no. Ɔfrɛ horow dɛ yɛmbɔsom Ewuradze na hɛnho nkorkor no wɔ N’Asɔr mu no ma hɛn kwan ma yetu mpon wɔ ayamuhyehye, etumayɛ na ahobrɛadze mu. Woyi hɛn si hɔ no, yebotum enya Ewuradze ne nkenyan dze epegya binom na hɛnho. Nyew, abrabɔ mu gyinabew na hyɛber horow ne nsesa no botum enya nsunsuando wɔ mbrɛ yebotum asom do, mbom enyidado mu ara nnyɛ hɛn pɛ dabiarada. Yɛnye Ɔhen Benjamin no, yɛse, “Sɛ mowɔ bi a nkyɛ medze bɛma”6 na yɛama dza yebotum nyina.

Stake na ward banodzifo, hom ma yɛnyɛ hɛn afamudze. Ber a yɛfrɛ (na yesian) nuambanyin na nkyerɛbaa dɛ wonsom wɔ Ewuradze N’Asɔr mu no, meserɛ hom ma yɛmfa enyidzi na nkenyan nyɛ. Hom mboa kor biara ma ɔntse dɛ ɔsom bo na wobotum edzi nyim. Meserɛ hom nye nkyerɛbaa banodzifo no mfa apam na wontsie hɔn. Yɛnkaa, dɛ mbrɛ President J. Reuben Clark kyerɛkyerɛɛ, dɛ Ewuradze N’Asɔr mu no yɛsom bea a wɔafrɛ hɛn, “ɔyɛ bea a obi nnhwehwɛ anaa ɔmmpow.”7

Ber a emi na Akyerɛbaa Gong yɛwaree no, Elder David B Haight tuu fo dɛ: “Hom nkitsa Asɔr ɔfrɛ aber nyina. Ɔkãa dɛ, “Nkaanka ber a adagyer nnyi hom abrabɔ mu no, ohia dɛ hom tse Ewuradze no dɔ ma hɔn a hom som hɔn no na ma hom ara ber a hom som no.” Mobɔ anohoba dɛ wɔkã ɔdɔ ho asɛm wɔ ha, wɔ hɔ, na beebiara a yeyi ano “nyew” ma Asɔr baanodzifo dɛ yɛdze Ewuradze No Sunsum na hɛn ahyɛmudzi bɔsom No wɔ N’Asɔr mu.

Ewuradze N’Asɔr no a wɔdze asan ananmu aba botum ayɛ bea a wobua Zion kuw. Ber a yɛsɔr, yɛsom, hɛn enyi gye, na yɛbɔmu sũa No dɔ no, yetsim hɛnho nkorkor wɔ N’asɛmpa no mu. Bia yɛnnkɛyɛ adwen kor wɔ amambusɛm ho, anaa ɔman mu nsɛm ho, mbom yenya nkabɔ mu ber a yɛbɔ mu tow ndwom dɛɛdɛw wɔ ward choir mu. Yɛnyɛn nkitahodzi na yɛkõ tsia ankonamyɛ ber a yɛtaa som hɛn ho fi hɛn akoma mu wɔ hɛn efiefi na sɔn mu.

Menye stake presidentfo resera asɔrmba a, metse hɔn dɔ a ɔdɔ bun ma hɔn asɔrmba no wɔ gyinabew kor biara mu. Ber a yɛrekã kaar rutwa mu wɔ ne stake asɔrmba efiefi no, stake president kor bi hyɛɛ no nsew dɛ sɛ wɔtse fie a swimming pool wɔ mu anaa fie a wɔdze dɛtse asam famu o, Asɔr som yɛ hɔn ndzinoa a ɔtaa dɛ afɔrbɔ kã ho. Naaso, ohun no nyansa mu ara dɛ, ber a yɛbɔ mu som na yɛbɔ afɔr wɔ asɛmpa no mu no, yehu mfom kumabaa na asomdwee mbordo. Sɛ yɛma No kwan a, Jesus Christ boa hɛn ma yɛkã No dɔ asɛm wɔ ha.

Ɔhyewber yi, hɛn ebusua hyiaa Asɔrmba na anyɛnkofo a wɔwɔ Loughborough na Oxford, England. Nhyiamu yinom a ɔyɛɛ mfaso no, kaa me mbrɛ ward nkitahodzi na ɔsom dwumadzi horow botum aboa ma wɔakyekyer asɛmpa mu koryɛ afofor a otsim. Mber kakra yi a menya nkenyan dɛ, Asɔr ne mbea horow no, ward dwumadzi kakra ara mpo, a wɔahyehyɛ na wɔayɛ no asɛmpa botae do no, botum awen hɛn abɔmu wɔ mbɛkãho na koryɛ kɛse mu.

Ward dwumadzi eguamutsenanyi bi na abaguafo no tsetse ankorankor na Ahotseweefo kuw. Hɔn dwumadzi a wɔayɛ ho nhyehyɛɛ yie no boa obiara ma ɔtse nkã dɛ ɔsom bo, ɔkã ho, a wɔato nsa afrɛ no wɔ dzibew a ohia mu. Dwumadzi horow a ɔtse dɛm kã mfe na gyinabew ahorow bɔ mu, kyekyer nkaadze a ɔkyɛr, na wobotum ayɛ a, ho kaw kakrabaa anaa wɔmmbɔ ho kaw koraa. Asɛmpa dwumadzi horow a ɔyɛ enyigye so twetwe fipamfo na anyɛnkofo.

Nkitahodzi na som taa nantsew. Mbasirmba nyim dɛ sɛ epɛ dɛ ihu obi yie a, ɔno hom ngyina afã na afã wɔ atwer do na wɔnkã biribi ho wɔ ɔsom dwuma bi mu.

Mfonyin
Young adultfo a wɔrekã adze ho wɔ ɔsom dwuma bi mu.

Nyew, ankorankor na ebusua biara nnyi hɔ a odzi mu. Hɛn nyina hia mboa dze akã ɔdɔ kasa wɔ ha. “Ɔdɔ a odzi mu tu suro.”8 Gyedzi, ɔsom, na afɔrbɔ twe hɛn bɛn Agyenkwa no kyɛn yɛbɔdwen hɛnho nko. Ber a hɛn ayamuhyehye, nokwardzi, na etuhoakyɛ rodɔɔ sõ ma No no, yetum hyɛ ase tse Jesus Christ no werdam ayamuhyehye na adom ma hɛn no ase.

Na ɔno nye hɛn ba ahyɛmudzi yɛka ho ne asɛmpa kasa no.

Yɛtse pɛsɛankonya wiadze mu. Dodowara nye “Masan mu eyi mara.” Ɔtse dɛ ma hɛnara yenyim hɛn apɛdze na mbrɛ yebesi betsiw no.

Mbom ewiei no ɔnnyɛ nokwar. Jesus yɛ fasusu ma daapem nokwar yi a ɔyɛ ndam yi:

“Na obiara a ɔpɛ dɛ ɔgye no nkwa no, ɔbɛyew no: na obiara a emi ntsi ɔbɛyew no nkwa no, obohu.

“Na [ebɛn banyin anaa basia] na sɛ onya wiadze nyina, ma ɔhwer nankasa ne kra a, ebɛn mfaso na obenya?”9

Jesus Christ ma hɛn kwan pa no—nkitahodzi a wɔakyekyer wɔ ahyɛmudzi krɔnkrɔn do a, ɔyɛ dzen sen owu ntampehoma. Ahyɛmudzi a yɛkã ho a yɛnye Nyankopɔn na hɛnho nkorkor dzi no botum asa hɛn yarba na wɔatsew hɛnho na hɛn nkitahodzi a ɔsom hɛn bo kɛse no. Nokwar, Onyim hɛn yie na Ɔdɔ hɛn kyɛn ma yenyim anaa yɛdze dɔ hɛnho. Nokwar, sɛ yɛdze mbrɛ yɛtse nyina dzi ahyɛmu a, yebotum abɛyɛ yie akyɛn mbrɛ yɛtse. Nyankopɔn no tum na ne nyansaa botum dze akyɛdze pa biara ehyira hɛn, wɔ Ne mber na No kwan do.

Abaɛfor nyansafir (AI) enya kasa nkyerɛasee ho nyimdzee mpontu ara yie. Mber no etwa mu a kɔmputa kyerɛ kasambirenyi “sunsum no pɛ, na honam no yɛ mberɛw” ase dɛ “wenyin no ye, na bɔnam no asɛɛ.” Enyigye mu ara, irisi do akã mfatoho pii no kyerɛ kɔmputa kasa yie koraa kyɛn ebɛkyerɛ kɔmputa nkasafua ho mbra.

Dɛmara, hɛn sũahu a yɛkɔ do nya no bɛyɛ sunsum mu kwan pa a yɛdze sũa anyɛnkoyɛ na obu, ɔsom na afɔrbɔ, na ahyɛmudzi a yɛkã ho ne asɛmpa kasa.

Ntsi, henfa na Jesus Christ kasa kyerɛ wo wɔ ɔdɔ mu na osi dɛn yɛ?

Henfa na etse No ɔdɔ ho nsɛm a wɔkã no ha na isi dɛn yɛ?

Hɛn mu kor biara nsũa dɛ yɛbɛkã na yɛbɛtse No dɔ wɔ ha, wɔ hɛn akoma mu na efiefi mu, na wɔ hɛn asɛmpa ho ɔfrɛ, dwumadzi, yɛrosom, na ɔsom mu.

Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ mu no, hɛn mu kor biara befi mu dakor akɔ abrabɔ a odzi do no mu. Sɛ yehyia Ewuradze a, mususu dɛ Ɔdze ahyɛdze na anohoba nsɛmfua bɛkã dɛ, “Wɔkã Mo dɔ ho asɛm wɔ ha.” Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.