2010–2019
Kalaisi ko e Huhuʻí
ʻEpeleli 2014


Kalaisi ko e Huhuʻí

ʻĪmisi
ʻEletā Carlos H. Amado

Naʻe hanga ʻe he feilaulau ʻa e [Huhuʻí] ʻo faitāpuekina e tokotaha kotoa pē, meia ʻĀtama, ko e ʻuluakí, ki he fakamuimui taha e faʻahinga ʻo e tangatá.

Naʻe ʻaloʻi mo pekia ʻa Sīsū Kalaisi, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtuá, ʻi ha tūkunga makehe. Naʻá ne moʻui mo tupu hake ʻi ha ngaahi tuʻunga masiva mo ʻikai ha koloa fakamāmani. Naʻá Ne folofola ʻo kau kiate Ia, “ʻOku maʻu ʻe he fanga fōkisí ʻa e tafú, pea ʻoku ʻi he fanga manu ʻo e ʻataá ʻa e moheʻangá; ka ʻoku ʻikai ʻi he Foha ʻo e tangatá ha potu ke tokoto ai hono ʻulú” (Luke 9:58).

Naʻe ʻikai ke Ne maʻu ha ngaahi fakalāngilangi, meʻaʻofa, pe ʻiloa makehe ʻe he kau taki fakapolitikale ʻo māmaní pe ko e kau taki fakalotu ʻo Hono kuongá. Naʻe ʻikai foki te Ne nofo ʻi he ngaahi nofoʻanga māʻolunga taha ʻo e ngaahi falelotu lahí.

Ne mahinongofua pē ʻEne malangá, pea neongo naʻe muimui ha kakaí tokolahi ʻiate Ia, naʻe kau ʻi Heʻene tāpuekina fakatāutaha ʻa e kakaí. Naʻá Ne fakahoko ha ngaahi mana lahi ʻiate kinautolu ne nau tali Ia ko e Tokotaha ne fekauʻi mei he ʻOtuá.

Naʻá Ne foaki ki Heʻene Kau ʻAposetoló ʻa e mafai mo e mālohi ke fakahoko ha ngaahi mana “mo [ha ngaahi ngāue] ʻoku lahi hake” ʻi he ngaahi ngāue naʻá Ne fakahokó (Sione 14:12), ka naʻe ʻikai ke Ne tukuange ke nau fakamolemoleʻi ʻa e angahalá. Naʻe ʻita hono ngaahi filí ʻi heʻenau fanongo kiate Ia ʻokú Ne folofola ʻo pehē, “ʻAlu, pea ʻoua ʻe toe faiangahala” (Sione 8:11) pe “Kuo fakamolemole hoʻo ngaahi angahalá” (Luke 7:48). Ko e totonu pē ia ʻAʻana koeʻuhí he ko e ʻAlo Ia ʻo e ʻOtuá pea ko Ia te Ne totongi ʻa e ngaahi angahalá ʻaki ʻEne Fakaleleí.

Ko Hono Mālohi ki he Maté

Ko Hono mālohi ki he maté ko ha mālohi faka-ʻOtua ia ʻe taha. Naʻe kole ʻe Sailosi, ko ha pule ʻi he fale lotu lahí, “ke haʻu ki hono falé: he kuo taha pē hono ʻōfefiné, pea kuo tei mate ia” (Luke 8:41–42). Ne fanongo ʻa e ʻEikí ki heʻene kolé, pea lolotonga ʻenau lue atú, naʻe haʻu ha tamaioʻeiki kia Sailosi ʻo fakahā ange, “Kuo pekia ho ʻōfefiné; ʻoua naʻa fakafiuʻi ʻa e ʻEikí” (Luke 8:49). ʻI Heʻene hū atu ki he falé, naʻe tuku ʻe Sīsū ʻa e tokotaha kotoa pē ki tuʻa, pea puke hono nimá, ʻo Ne ui, ʻo pehē, “Tuʻu hake!” (Luke 8:54).

ʻI ha meʻa ʻe taha, lolotonga ʻEne fononga ki he kolo ko Neiní, naʻá Ne fetaulaki ai mo ha putu ʻoku mei fakahaʻele mai, mo ha uitou naʻá ne tēngihia ʻa e pekia ʻa ʻene tama tangata pē ʻe tahá. Naʻá Ne ala ʻi Heʻene fonu ʻaloʻofá ki he fatá peá Ne folofola atu, “Talavou, ʻoku ou pehē kiate koe, Tuʻu hake” (Luke 7:14). Pea ʻi he mamata ʻa e kakaí ki he maná ni, naʻa nau pehē, “Kuo tuʻu hake ʻa e palōfita lahi ʻiate kitautolu; pea, kuo ʻaʻahi ʻa e ʻOtuá ki hono kakaí” (Luke 7:16). Naʻe toe ʻilonga ange ʻa e mana ko ʻení koeʻuhí he naʻa nau ʻosi tala kuo mate ʻa e talavoú pea ko ʻenau faifononga ē ke tanu ia. Naʻe fakaʻohovale ki he kakai tuí mo ilifia ʻa e kau ne fakaongoongo koví, ʻi he mahino Hono mafai mo e mālohi ki he maté, ʻi Heʻene toe fakafoki mai ha toko ua mei he maté.

Ko e meʻa hono tolú naʻe ʻilonga tahá. Ko Māʻata, Mele, mo Lāsalosi ko e fānau pē ʻe taha ʻa ia ne faʻa ʻaʻahi ki ai ʻa Kalaisi. Ko e taimi naʻe fakahoko atu kiate Ia ʻe he kakaí ʻa e puke ʻa Lāsalosí, naʻá ne toe nofo ʻi ha ʻaho ʻe ua kimuʻa pea toki fononga mai ki he fāmilí. ʻI Heʻene fakafiemālieʻi ʻa Māʻata hili ʻa e pekia hono tuongaʻané, naʻá Ne fakamoʻoni ange, “Ko au ko e toetuʻú, mo e moʻuí: ko ia ʻoku tui kiate aú, ka ne mate ia, ʻe moʻui pē ia” (Sione 11:25).

Ko e taimi naʻe kole ai ʻe he Fakamoʻuí ki he kau mamahí ke tekaʻi e maká mei he fonualotó, ne fanafana ange ʻa Māʻata kiate Ia, “ʻEiki, kuo namu hāhā: he ko hono ʻaho fā ʻeni” (Sione 11:39).

Pea toki fakamanatu ange ʻe Sīsū kiate ia, “ʻIkai naʻá ku tala kiate koe, kapau te ke tui, te ke mamata ki he māfimafi ʻo e ʻOtuá?” (Sione 11:40), pea ʻi Heʻene folofola ʻaki ʻení, naʻá Ne kalanga leʻo lahi:

“Lāsalosi, tuʻu mai.

“Pea naʻe tuʻu mai ʻa ia naʻe maté” (Sione 11:43–44).

Hili e ʻaho ʻe fā ʻa Lāsalosi ʻi he faʻitoká, ne fehangahangai ʻa e ngaahi fili ʻo e ʻAlo e ʻOtuá mo ha ngaahi fakamoʻoni taʻe toe fehuʻia naʻe ʻikai ke nau lava ʻo tukunoaʻi, fakamaʻamaʻaʻi, pe fakakeheʻi, pea, “talu mei he ʻaho ko iá naʻa nau alea taʻe-ʻuhinga mo taʻeʻofa fakataha ke tāmateʻi ia” (Sione 11:53).

Ko e Fekau Foʻoú

Naʻe fakamanatu ʻe he Kalaisi moʻuí ki mui ange ai ʻi Selusalema, fakataha mo ʻEne kau ʻAposetoló, ʻa ʻEne Kātoanga ʻo e Laka Atú, fokotuʻu mo e ouau ʻo e sākalamēnití, pea ʻoange kiate kinautolu ʻa e fekau ke nau feʻofaʻaki ʻo fetauhiʻaki moʻoni.

Ko ʻEne Mamahi ʻi Ketisemaní

Hili ia, naʻá Ne hāʻele lototoʻa mo loto fakapapau ʻi Heʻene fakahaaʻi ʻene ʻofa ki he Faʻahinga ʻo e tangatá ke fehangahangai mo Hono fakamāuʻí ki he faʻahinga ʻo e tangatá, pea ʻi he fili tauʻatāina pē ʻa Hono finangaló. Naʻá Ne kātekina ʻa e mamahi taupotu tahá ʻi he Ngoue ko Ketisemaní, ʻo tafe ʻa e taʻataʻá mei he ava kotoa ʻo Hono kilí, ʻi he liʻekina moʻoni. Naʻá Ne fakalelei maʻa ʻetau angahalá ʻi he tukulolo kakato ki Heʻene Tamaí mo toʻo foki kiate Ia ʻa e ngaahi mahakí mo e ngaahi faingataʻá koeʻuhi ke Ne ʻafioʻi ʻa e founga ke tokoniʻi ai kitautolú (vakai ʻAlamā 7:11–13).

ʻOku tau moʻua kiate Ia mo ʻetau Tamai Hēvaní koeʻuhí ʻoku tāpuekina Heʻene feilaulaú ʻa e tokotaha kotoa pē, meia ʻĀtama, ko e ʻuluakí, ki he fakamuimui taha ʻo e faʻahinga ʻo e tangatá.

Ko Hono Fakahalaʻiaʻi mo e Tutuki ʻo e Fakamoʻuí

Ko e taimi naʻe ʻosi ai ʻEne mamahi ʻi Ketisemaní, naʻá Ne foaki tauʻatāina Ia ki Hono ngaahi filí. Naʻe lavakiʻi Ia ʻe ha taha pē ʻOʻona, pea fakavavevaveʻi hono fakahalaʻiaʻi Iá, ʻi ha founga naʻe taʻetotonu mo taʻefakalao fakatouʻosi, pea ʻi ha fakamaauʻanga naʻe kākā mo taʻekakato. ʻI he pō tatau pē naʻe tukuakiʻi ai Ia ki he hia ʻo e fie-ʻOtuá pea tautea mate. ʻI heʻenau tāufehiʻa mo loto sāuni—koeʻuhí ko ʻEne fakamoʻoni kiate kinautolu ko e ʻAlo Ia ʻo e ʻOtuá—ne alea ai Hono ngaahi filí ke hanga ʻe Pailato ʻo fakahalaʻiaʻi Ia. ʻI he ʻuhinga ko iá, ne nau liliu ai hono tukuakiʻí mei he fie-ʻOtuá ki he talisone koeʻuhí ke tautea tutuki Ia.

Naʻe toe fakalilifu ange hono fakahalaʻiaʻi ia ʻe he kau Lomá: naʻe hoko ʻenau manukí mo e fakaliliʻá fekauʻaki mo Hono puleʻanga fakalaumālié, ʻa hono fakanofo fakamaaʻi ʻaki e pale talatalá, ʻa Hono kauʻi maea fakamamahiʻí, pea mo e fakalōloa ʻEne mamahi ʻi Hono Tutukí, ko ha ngaahi fakatokanga mahino ki he tokotaha kotoa pē te ne fakahā ko ʻEne ākonga ia.

Naʻe fakahā ʻe he Huhuʻi ʻo māmaní ʻi he mōmeniti kotoa ʻo e ʻEne mamahí ʻa ʻEne lava ke mapuleʻi lelei Iá. Naʻá Ne fakakaukau maʻu pē ke tāpuekina e niʻihi kehé; naʻá Ne kole kia Sione, ke ne tokangaʻi ʻEne faʻē ko Melé. Naʻá Ne kole ki Heʻene Tamai ʻi Hēvaní ke fakamolemoleʻi ʻa kinautolu ne nau tutuki Iá. Naʻá Ne tuku hake Hono laumālié ki he ʻOtuá pea pekia ʻi he kakato ʻEne ngāue ʻi māmaní. Naʻe ʻave ʻa e sino fakamatelie ʻo Kalaisí ki he fonualotó ʻo tuku ai he ʻaho ʻe tolu.

Ko e Ngāue ʻa e Huhuʻí ʻi he Kau Pekiá

Lolotonga ʻa e mamahi, lotofoʻi, mo e veiveiua ʻa ʻEne kau ākongá, ne fakalahi atu ʻe hotau Fakamoʻuí ʻEne ngāué ʻi ha founga ʻe taha, ko e konga ʻo e palani nāunauʻia ʻEne Tamaí. ʻI he vahaʻataimi nounou ʻo e ʻaho ʻe tolú, naʻá Ne ngāue taʻetuku ai ke fokotuʻutuʻu ʻa e ngāue kāfakafa ʻo e fakamoʻuí ʻi he kau pekiá. Naʻe hoko ʻa e ngaahi ʻaho ko iá ko e ngaahi ʻaho fonu ʻamanaki ki he fāmili ʻo e ʻOtuá. Naʻá Ne fokotuʻutuʻu he lolotonga ʻo e ʻaʻahi ko iá ʻa hono kau muimui faivelengá ke nau lava ʻo talaki ʻa e meʻa fakafiefia ʻo e huhuʻi ʻo kinautolu naʻe ʻikai ke nau ʻi he moʻui ʻa e palani nāunauʻiá pe naʻa nau fakaʻikaiʻi ia he lolotonga ʻenau moʻuí. Kuo nau maʻu ʻeni ʻa e faingamālie ke fakatauʻatāinaʻi ʻa kinautolu mei he nofo pōpulá pea ke huhuʻi kinautolu ʻe he ʻOtua ʻo e moʻuí mo e pekiá fakatouʻosi (vakai, T&F 138:19, 30–31).

Ko e Ngaahi ʻUluaki Fua ʻo e Toetuʻú

Naʻá Ne foki mai ki māmani, ʻi he kakato ʻEne ngāue ʻi he maama tataliʻanga ʻo e ngaahi laumālié—ke fakatahaʻi Hono laumālié mo Hono sino fakamatelié ʻo taʻengata. Neongo naʻá Ne fakahā ʻi he mafai ʻa Hono mālohi ki he maté, ka ʻoku fakahaaʻi ʻe he fakamatala fakafolofola ʻo kinautolu naʻá Ne fakamoʻoni kimuʻa ʻi Heʻene Toetuʻú, ko ʻenau foki mai pē ki ha moʻui naʻe fakaofo hono fakalōloá; ka te nau mate pē.

Ko Kalaisi ʻa e ʻuluaki ke toetuʻú pea he ʻikai toe pekia, ke Ne maʻu ha sino haohaoa mo taʻengata. ʻI Hono tuʻunga toetuʻú, naʻá Ne hā ai kia Mele, pea ʻi heʻene ʻiloʻi Iá, naʻá ne kamata hū kiate Ia. Naʻe fakatokanga Hotau Huhuʻí kiate ia ʻi he ʻofa fekauʻaki mo hono tuʻunga foʻou mo nāunauʻiá: “ʻOua naʻa ala kiate au; he ʻoku teʻeki ai te u ʻalu hake ki heʻeku Tamaí” (Sione 20:17)—ko ha fakamoʻoni makehe ko ʻEne ngāue ʻi he maama tataliʻanga ʻo e ngaahi laumālié naʻe moʻoni mo kakato. Naʻá Ne ngāueʻaki kimui ha lea naʻá ne fakapapauʻi ʻa e moʻoni ʻo ʻEne Toetuʻú, ʻo Ne pehē, “ʻOku ou ʻalu hake ki heʻeku Tamaí, mo hoʻomou Tamaí; pea ki hoku ʻOtuá, mo homou ʻOtuá” (Sione 20:17). Hili ʻEne hāʻele hake ki Heʻene Tamaí, naʻá Ne toe foki mai ʻo hā ki Heʻene Kau ʻAposetoló. “Naʻá Ne fakahā ʻe ia kiate kinautolu hono nimá mo hono vakavaká. Pea toki fiefia ʻa e kau ākongá, ʻi heʻenau mamata ki he ʻEikí” (Sione 20:20).

ʻE Toe Hāʻele Mai ʻa e Huhuʻí

ʻOku ou fakamoʻoni ʻe toe hāʻele mai ʻa Kalaisi ʻi ha founga ʻoku kehe ʻaupito mei Heʻene ʻuluaki hāʻele maí. ʻE hāʻele mai ʻi he mālohi mo e nāunau, fakataha mo e kau Māʻoniʻoni angatonu mo faivelengá. ʻE hāʻele mai ko e Tuʻi ʻo e Ngaahi Tuʻí mo e ʻEiki ʻo e Ngaahi ʻeikí, ko e Pilinisi ʻo e Melino, ko e Mīsaia kuo talaʻofá, ko e Fakamoʻui mo e Huhuʻi, ke fakamāuʻi ʻa e moʻuí mo e pekiá. ʻOku ou ʻofa mo ngāue kiate Ia ʻaki hoku lotó kotoa, pea ʻoku ou kolea ke tau ngāue ʻi he fiefia mo e moʻui līʻoa, pea ke tau tui faivelenga kiate Ia ʻo aʻu ki he ngataʻangá. ʻI Hono huafa, ko Sīsū Kalaisi, ʻēmeni.