2010–2019
Joseph Smith
2014


Joseph Smith

JesuCristu a skohe un hòmber santu, un hòmber hustu, pa guia e Restourashon di e plenitut di Su evangelio. El a skohe Joseph Smith.

Na su promé bishita na e Profeta Joseph Smith na edat di 17 aña, un angel a yama Joseph pa su nòmber i bisi’é ku e, Moroni, tabata un mensahero mandá for di e presensia di Dios i ku Dios tabatin un obra pe hasi. Imaginá loke Joseph mester a pensa ora e angel a bisi’é ku su nòmber lo ta pa bon i malu entre tur nashonnan, pueblonan, i lenganan.1 Porta e shòk den wowo di Joseph a hasi Moroni ripití atrobe, ku tantu bon i malu lo wὸrdu papiá di dje entre tur hende.2

E bon ku a wòrdu papiá di Joseph Smith a bini lento; e malu ku a wòrdu papiá di dje a kuminsá mes ora. Joseph a skirbi: “Kon straño tabata ku un mucha hòmber deskonosí … mester a wὸrdu konsiderá … di sufisiente importansia pa atraé … e persekushon di mas amargo.”3

Miéntras ku e amor pa Joseph a krese,asina tambe e hostilidat. Na e edat di 38 aña, el a wὸrdu asesiná pa un trupa di 150 hòmbernan ku karanan pintá.4 Miéntras ku e bida di e Profeta a kaba abruptamente, e bon i mal papiá tokante Joseph tabata djis kuminsando.

Nos mester ta sorprendí ku e maldat papiá kontra dje? E Apòstel Pablo a wὸrdu yamá loko i trastorná.5 Nos Salbador Stimá, e Yu di Dios, a wὸrdu yamá haragan, bebedó di biña, i poseé pa un demoño.6

Señor a bisa Joseph di su destino:

“E ekstremonan di e tera lo puntra tokante di bo,i e bobo lo hasi bofon di bo, i fièrnu lo rabia kontra bo;

“Miéntras ku esun puru di kurason … e sabí, … i e virtuoso, lo buska … bendishonnan konstantemente for di bo man.”7

Dikon Señor ta laga e malu ku a wòrdu papiá di dje pèrsigui e bon? Un rason ta ku oposishon kontra e kosnan di Dios ta manda e buskadónan di bèrdat na nan rudia pa e kontestanan.8

Joseph Smith ta e Profeta di e Restourashon. Su obra spiritual a kuminsá ku e aparishon di e Tata i e Yu, siguí pa numeroso bishita selestial. E tabata e instrumènt den mannan di Dios pa trese dilanti skritura sagrado, doktrina pèrdí, i e restourashon di e saserdosio. E importansia di e obra di Joseph ta rekerí mas ku un konsiderashon intelektual; e ta rekerí ku nos, manera Joseph, “puntra Dios.”9 Preguntanan spiritual meresé kontestanan spiritual di Dios.

Hopi di esnan ku ta rechasá e obra di e Restourashon simplemente no ta kere ku sernan selestial ta papia na hòmbernan riba tera. Imposibel, nan ta bisa, ku plachinan di oro a wὸrdu entregá dor di un angel i tradusí pa e poder di Dios. For di e inkredulidat, nan ta rechasá lihé e testimonio di Joseph, i algun desafortunadamente ta kometé e maldat pa disakredita e bida di e Profeta dor kalumniá su karakter.

Nos ta espesialmente tristu ora algun ku tabata reverensia Joseph ta bai for di su konvikshon i despues ta kalumniá e Profeta.10

“Studiando e Iglesia … dor di e wowonan di su traidornan,” Elder Neal A. Maxwell a bisa un bia, ta “manera entrevistando Hudas pa komprendé Jesus. Traidornan semper ta bisa nos mas tokante di nan mes ku tokante lo kual ku nan a bandoná.”11

Jesus a bisa, “Bendishoná esunnan ku ta maldishoná boso … i hasi orashon pa esunnan ku ta usa bo malignamente, i pèrsiguí bo.”12 Laga nos ofresé bondat na esnan ku ta kritiká Joseph Smith, sabiendo den nos kurason ku e tabata un profeta di Dios i tumando konsuelo ku tur esaki a wὸrdu profetisá hopi tempu pasa pa Moroni

Kon nos mester kontesta na un investigador sinsero ku ta preokupá tokante e komentario negativo ku el a tende of lesa tokante di e Profeta Joseph Smith? Klaro, semper nos ta aseptá preguntanan honesto i sinsero.

Na e preguntanan tokante e karakter di Joseph, nos por kompartí e palabranan di mílesnan ken a konos’é personalmente i kende a duna nan bida pa e obra ku el a yuda establesé. John Taylor, ken a wὸrdu tirá kuater bia pa e mes enemigunan ku a mata Joseph, a deklará mas lat: “Mi ta testifiká dilanti Dios, angelnan, i hòmbernan, ku [Joseph} tabata un bon hòmber, honorabel, [i] birtuoso—… [i] ku su karakter privá i públiko tabata intachabel—i ku el a biba i muri komo un hòmber di Dios.”13

Nos por kòrda e investigador sinsero ku e informashon riba Internèt no tin un filter pa “bèrdat”. Algun informashon, sin importá kon konvinsente, simplemente e no ta bèrdat.

Algun añanan pasá mi a lesa un artíkulo di e revistaTime ku tabata reportá di e deskubrimentu di un karta, ku supuestamente a wὸrdu skirbí pa Martin Harris, ku tabata en kontradikshon ku e historia di e hañamentu di e plachinan di e Buki di Mormon.14

Algun miembronan a laga e Iglesia dor di e dokumento.15

Tristemente, nan a bai hopi lihé. Lunanan despues ekspertonan (i e falsifikadó a konfesá) ku e karta tabata un desepshon kompletu.16 Ta komprendibel ku boso por tin preguntanan tokante di loke boso ta tende den notisia, pero boso no mester duda nunka di e testimonio di e profetanan di Dios.

Nos por rekordá e investigador ku algun di e informashon tokante Joseph, miéntras ku e ta bèrdat, lo por wòrdu presentá kompletamente for di konteksto di su époka i situashon

Elder Russell M. Nelson a ilustrá e punto aki. El a bisa: “Mi tabata sirbi komo un konsultante na e gobièrnu di Merka den su Sentro Nashonal di Kontròl di Enfermedat na Atlanta, Georgia. Un bia miéntras mi tabata warda un taksi pa hiba mi na e airopuerto despues ku nos reunionnan a kaba, mi a kai drumi riba e yerba pa tuma algun rayo di solo promé ku bai bek na e wer di wenter di Utah. … Despues mi a risibí un potrèt den pòst ku a wὸrdu tumá pa un fotógrafo ku un lèns di telefoto, kapturando mi momento di relahashon den yerba. Bou di dje tabata tin e titulo, ‘Konsultante di Gobièrnu na e Sentro Nashonal.’ E potrèt tabata bèrdat, e titulo tabata bèrdat, pero e bèrdat tabata wὸrdu usá pa promové un impreshon falsu.”17 Nos no ta rechasá algu ku nos sa ta berdadero pa motibu di un kos ku ainda nos no ta komprendé.

Nos por rekordá e investigador ku Joseph no tabata su so den e bishita di angelnan.

E testigunan di e Buki di Mormon a skirbi: “Nos ta deklará ku palabranan di seriedat, ku un angel a bini for di shelu, i … nos a mira e plachinan.”18 Nos por sita hopi otronan tambe.19

Un investigador sinsero mester mira e distribushon di e evangelio restourá komo un fruta di e obra di Señor por medio di e Profeta.

Tin awor mas ku 29,000 kongregashonnan i 88,000 mishoneronan siñando e evangelio rònt mundu. Mionnan di Santunan di Delaster dia ta buska pa sigui JesuCristu, biba honorabel, kuida pa e pober, i duna di nan tempu i talentonan pa yuda otronan.

Jesus a bisa:

“Un bon palu no por trese fruta malu, ni tampoko un palu korupto por trese bon fruta. …

“… Pa medio di nan fruta boso lo konosé nan.”20

E splikashonnan aki ta konvinsente, pero e investigador sinsero no mester konfia riba nan eksklusivamente pa satisfasé su búskeda pa bèrdat.

Kada kreyente mester di un konfirmashon spiritual di e mishon sagrado i karakter di e Profeta Joseph Smith. Esaki ta bèrdat pa kada generashon. Preguntanan spiritual mester kontestanan spiritual di Dios.

Resientemente miéntras mi tabata den e parti Kosta Ost di Merka, un mishonero ku a regresá a papia ku mi tokante un amigu ku a bira desilushoná ku informashon ku el a risibí tokante e Profeta Joseph Smith. Nan a papia hopi bia, i e mishonero regresá ta parse ku tabatin algun dudanan su mes komo resultado di e diskushonnan.

Aunke mi tabata spera ku e por a fortalesé su amigu, mi a sinti preokupá pa su mes testimonio. Rumannan, laga mi duna un prekoushon: boso no por ta di bon ayudo pa otronan si boso mes fe no ta sigur den lugá.

Algun siman pasa mi a subi den un avion pa bai Sur Amérika. E stewardess a dirigí nos atenshon na e video di seguridat. “e no ta probabel.” nos a wὸrdu atvertí, “pero si e preshon di kabina ta kambia, e panel riba boso stul lo habri, i sali ku máskara di oksígeno. Si esaki ta pasa, tum’é hala e máskara serka boso. Koloká e máskara riba boso nanishi boka. Pone e strèp di elastik riba boso kabes i ahustá e máskara si ta nesesario.” Anto prekoushon aki: “Mester sigurá ku boso ta ahustá boso propio máskara promé ku yuda otronan.”

E komentario negativo tokante e Profeta Joseph Smith lo oumentá ora ku nos ta bai serka di e Di Dos Binida di e Salbador. E mitar bèrdat i desepshonnan sutil lo no disminuí. Lo tin miembro di famia i amigunan ken lo mester di bo yudansa. Awor ta e tempu pa ahustá boso mes máskara di oxigeno spiritual pa boso por ta prepará pa yuda otronan ken ta buskando e bèrdat.21

Un testimonio di e Profeta Joseph Smith por bini diferente na kada un di nos. E por bini ora ku boso ta hinka rudia den orashon, pidiendo na Dios pa konfirmá ku e tabata un berdadero profeta. E por bini ora ku boso ta lesa e historia di e Profeta tokante e Promé Vishon. Un testimonio por kai den boso alma ora ku boso ta lesa e Buki di Mormon ketu bai. E por bini ora ku boso ta duna boso mes testimonio di e Profeta of ora ku boso ta para den tèmpel i ripara ku dor di Joseph Smith e poder seyador a wὸrdu restourá na e tera.22 Ku fe i berdadero intenshon, boso testimonio di e Profeta Joseph Smith lo wὸrdu fortalesé. E balònnan chikí di awa por hasibo un tiki muhá den okashon pero nan no mester nunka, nunka paga e kandela di fe.

Na e hubentut ku ta tende awe of lesa e palabranan aki den dianan futuro, mi ta duna un desafio spesífiko: Haña un testimonio personal di e Profeta Joseph Smith. Laga boso stèm kumpli ku e palabranan profétiko di Moroni pa papia bon di e Profeta. Akinan tin dos idea: Promé, haña skrituranan den e Buki di Mormon ku boso ta sinti i sa ku ta apsolutamente bèrdat. Despues kompartí nan ku famia i amigunan den nochi di hogar, seminario, i boso lès di Hombres Jovenes i Mujeres Jovenes, rekonosiendo ku Joseph tabata un instrumènt den e mannan di Dios. Despues, lesa e testimonio di e Profeta Joseph Smith den e Perla di Gran Precio of den e pamflèt, awor den 158 idiomanan. Boso por hañ’é’ den LDS.org of ku e mishoneronan. Esaki ta e testimonio mes di loke di bèrdat a pasa. Les’é frekuentemente. Konsiderá pa graba e testimonio di Joseph Smith den boso mes stèm, tendé na dje regularmente, i kompartié ku amigunan. Tende na e testimonio di e Profeta den boso mes stèm lo yuda trese e testimonio ku boso ta buska.

Tin dianan great i maravioso dilanti. Presidente Thomas S. Monson a bisa: “E kousa grandi … lo sigui bai dilanti, kambiando i bendishonando bidanan … No tin forsa den henter mundu ku por stòp e obra di Dios. Apesar di loke ta bini, e kousa grandi aki lo sigui dilanti.”23

Mi ta duna mi testimonio ku Jesus ta e Cristu, nos Salbador I Redentor. El a skohe un hòmber santu, un hòmber hustu, pa guia e Restourashon di e plenitut di Su evangelio. El a skohe Joseph Smith.

Mi ta testifiká ku Joseph Smith tabata un hòmber honesto i birtuoso, un disípulo di e Señor JesuCristu. Dios e Tata i Su Yu, JesuCristu a paresé na dje. El a tradusí e Buki di Mormon pa e don i poder di Dios.

Den nos sosiedat mas aya di e velo di morto, nos lo komprendé kla e yamamentu sagrado i mishon dibino di e Profeta Joseph Smith. Den e dia no hopi leu, boso i ami i “mionnan [mas] lo konosé ‘Ruman Joseph’ atrobe.”24 Den e nòmber di JesuCristu, amèn.

Notanan

  1. Joseph Smith—History 1:33.

  2. Wak Joseph Smith—History 1:29–46.

  3. Joseph Smith—History 1:23.

  4. Wak Doctrina y Convenios 135:1.

  5. Wak Hechonan 26:24.

  6. Wak Mateo 11:19; Huan 10:20.

  7. Doctrina y Convenios 122:1–2.

  8. Presidente Dieter F. Uchtdorf a bisa: “Promé duda boso dudanan promé ku boso duda boso fe. Nunka nos mester laga duda tene nos prisionero i laga nos leu for di e amor dibino, pas, i donnan ku ta bini pa medio di fe den Señor JesuCristu” (“Come, Join with Us,” Ensign òfLiahona, Nov. 2013, 23). Elder Jeffrey R. Holland a bisa: Esaki ta un obra dibino e proseso, ku e manifestashonnan i bendishonnan di dje abundando den kada direkshon, anto por fabor no hiperventilá debes en cuando situashonnan ta lanta ku mester wὸrdu eksaminá, komprendé i solushoná. Nan lo sosedé i wὸrdu solushoná Den e Iglesia aki, loke nos sa semper lo gana loke nos no sa” (“Lord, I Believe,” Ensign orLiahona, May 2013, 94).

  9. Hakobo 1:5; wak tambe Joseph Smith—History 1:11–13.

  10. Daniel Tyler ta konta: Ruman Isaac Behunin i mi mes [a bishitá e Profeta] na su residensia. Su persekushonnan tabata e tema di kombersashon. El a ripití hopi deklarashon falsu, inkonsistente i kontradiktorio hasí pa e apóstatanan … El a bisa tambe kon kasi tur e ofisialnan ken lo tabata dispuesto pa tuma su bida, ora ku el a wὸrdu arestá, a kambia na su fabor [despues di konos’é mihó]. …“… Ruman Behunin a deklará: Si mi lo bandoná e Iglesia aki mi no lo hasi komo e hòmbernan ei a hasi: mi lo bai na algun lugá leu unda nunka a wὸrdu tendé di Mormonismo, keda einan, i nunka niun hende lo haña sa ku mi tabata sa kualke kos tokante di dje.’“[Joseph] inmediatamente a kontestá: ‘Ruman Behunin, boso no sa kiko boso lo hasi. No tin duda ku e hòmbernan aki tambe a pensa manera boso. Promé ku boso a uni na e Iglesia aki boso tabata den un tera neutral… Ora ku boso a uni na e Iglesia aki boso a aseptá pa sirbi Dios. Ora boso a hasi esaki boso a laga tera neutral, i boso nunka por bai bek na dje. Si boso lo bandoná e Maestro ku boso a aseptá pa sirbi, e lo ta dor di e instigashon di e malbado, i boso lo sigui su indikashon i lo ta su siervo”’ (in Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith [2007], 324).

  11. Neal A. Maxwell, “All Hell Is Moved” (Brigham Young University devotional, Nov. 8, 1977), 3; speeches.byu.edu.

  12. Mateo 5:44.

  13. Teachings of Presidents of the Church: John Taylor (2001), 83; wak tambe Doctrina y Convenios 135:3.

  14. Wak Richard N. Ostling, “Religion: Challenging Mormonism’s Roots,” Time, May 20, 1985, 44.

  15. Wak Ostling, “Religion: Challenging Mormonism’s Roots,” 44; wak tambe Gordon B. Hinckley, “Lord, Increase Our Faith,” Ensign, Nov. 1987, 52; Neil L. Andersen, “Trial of Your Faith,” Ensign orLiahona, Nov. 2012, 41.

  16. Wak Richard E. Turley Jr., Victims: The LDS Church and the Mark Hofmann Case (1992).

  17. Russell M. Nelson, “Truth—and More,Ensign, Jan. 1986, 71.

  18. “E Testimonio di e Tres Testigunan,” Buki di Mormon.

  19. Wak Joseph Smith—History 1:71, note; wak tambe Doctrina y Convenios 76:23.

  20. Mateo 7:18, 20.

  21. Presidente Henry B. Eyring, papiando tokante esnan ku dudanan, a bisa: “Den amor pa nan boso por disidí pa purba pa duna nan loke nan ta puntra. Boso lo wὸrdu tentá pa bai ku nan pa medio di nan dudanan, ku e speransa ku boso por haña prueba of rason pa kita nan duda. Hende ku duda frekuentemente ke papia tokante loke nan ta pensa ta e puntonan ku a hasi nan dudanan, i kuantu doló e ta hasi… .“Boso i ami por hasi mihó si nos no keda largu ku loke nos estudiantenan ta mira komo e fuente di nan duda. … Nan problema no ta den loke nan ta pensa ku nan ta mira; e ta den loke nan no por mira ainda. … Nos ta hasi mihó si nos kambia e kombersashon lihé na e kosnan di e kurason, e kambionan di e kurason ku ta habri e wowo spiritual” (“‘And Thus We See’: Helping a Student in a Moment of Doubt” [address to Church Educational System religious educators, Feb. 5, 1993], 3–4; si.lds.org).

  22. Presidente Gordon B. Hinckley a bisa: Hopi añanan pasá ora mi tabatin diesdos aña mi a wὸrdu ordená un diákono, mi tata, ken tabata presidente di nos staka, a hiba mi na mi promé reunion di saserdosio…[e promé himno tabata ‘Loor Al Profeta.”] Nan tabata kantando di e Profeta Joseph Smith, i ora ku nan a hasi esei a bini nan mi kurason un fuente di amor grandi i kreensha den e Profeta poderoso di e dispensashon aki… Mi tabata sa e ora ei, ku e poder di Spiritu Santu, ku Joseph Smith tabata di bèrdat un profeta di Dios” (“Praise to the Man,” Ensign, Aug. 1983, 2;Tambuli, Jan. 1984, 1–2).

  23. Thomas S. Monson, “As We Gather Once Again,” Ensign òfLiahona, May 2012, 4.

  24. “Loor Al Profeta,” Himnos, no. 15