2022
Fekumi kia Kalaisi mo e Ngaahi Fuakavá: Ngaahi Kī ʻa Nīfai ki Hono Lau ʻo e Fuakava Motuʻá
Sānuali 2022


Fakaʻilekitulōnika Pē: Kakai Lalahi Kei Talavoú

Fekumi kia Kalaisi mo e Ngaahi Fuakavá: Ngaahi Kī ʻa Nīfai ki Hono Lau ʻo e Fuakava Motuʻá

Naʻe vahevahe ʻe Nīfai ha ngaahi fakakaukau ʻe lava ʻo tokoni atu ki hoʻo akó.

ʻĪmisi
fakaʻata lahi ʻo ha nima ʻokú ne pukepuke ha tatau ʻo e Fuakava Motuʻá

Faitaaʻi ʻe Bethany Ellice Draper

ʻOku ou saiʻia ʻi hono lau e Fuakava Motuʻá. ʻI he fakalau mai ʻa e ngaahi taʻú, kuó u maʻu ha kī ʻe ua ke fekumi ki ai ʻi he Fuakava Motuʻá ke maʻu e fiefiá mo fakatupulaki e mahinó: ko Kalaisi mo e ngaahi fuakavá.

Ko ha ngaahi founga ʻeni te tau lava ai ʻo maʻu ʻa Kalaisi mo e ngaahi fuakavá ʻi heʻetau ako ʻa e Fuakava Motuʻá ʻi he taʻu ní.

Fekumi kia Kalaisí

Naʻe pehē ʻe Nīfai ʻi heʻene lau e ngaahi lauʻi peleti ʻo e folofolá, “Vakai, ʻoku fiefia ʻa hoku laumālié ʻi he fakamoʻoniʻi ki hoku kakaí ʻa hono moʻoni ʻo e hāʻele mai ʻa Kalaisí; he ko hono ʻuhinga ʻeni kuo tuku mai ai ʻa e fono ʻa Mōsesé; mo e ngaahi meʻa kotoa pē ʻa ia kuo ʻomai ʻe he ʻOtuá talu mei he kamataʻanga ʻo e māmaní, ki he tangatá, ko e fakataipe ia kiate ia” (2 Nīfai 11:4).

ʻOku lahi ha ngaahi founga te tau lava ʻo ʻilo ai ʻa Sīsū Kalaisi ʻi he Fuakava Motuʻá.

Ko e ʻOtua ʻo e Fuakava Motuʻá

Koeʻuhí ʻoku tau ʻiloʻi ʻi he fakahā ʻo onopōní ko Sīsū Kalaisi ʻa e ʻOtua ʻo e Fuakava Motuʻá (vakai, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 110:3–4), te tau lava ʻo vakai ki Hono mālohí ʻi he Fakatupú pea ko e Tokotaha Foaki Fono Ia ʻi he Moʻunga Sainaí ʻi hono akoʻi ʻa ʻIsileli ki he founga te nau hoko ai ʻo hangē ko e ʻOtuá. ʻOku tau ako ki Heʻene ʻaloʻofá ʻi he huhuʻi mei he nofo pōpula ʻi ʻIsipité, ʻEne ʻofá ʻi hono tokangaʻi Hono kakaí ʻi he toafá mo ʻave kinautolu ki he fonua ʻo e talaʻofá, pea naʻe hokohoko atu ʻEne tokangá ʻaki ʻEne fekauʻi atu ha kau palōfita mo ʻoatu ha fakamolemole ki ʻIsileli ʻi heʻenau fakatomala mei heʻenau ngaahi angahalá.

Ngaahi Faʻahinga ʻo Sīsū Kalaisí

ʻOku lahi ha ngaahi faʻahinga (pe fakafofonga) ʻo Sīsū Kalaisi ʻi he ngaahi talanoa ʻo e Fuakava Motuʻá, ʻa ia ʻoku fakamelomelo ʻe he ngaahi talanoa lahi ʻEne hāʻele mai ʻi he kahaʻú ʻo hangē ko hono lekooti ʻi he Fuakava Foʻoú mo e Tohi ʻa Molomoná. ʻOku fakamelomelo mai ʻe he talanoa ʻo ʻĒpalahame mo ʻAisaké, ʻa hono feilaulauʻi ʻe he ʻOtua ko e Tamaí ʻa Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí. Naʻe fakahaofi ʻe Siosefa hono ngaahi tokouá mei he fiekaia fakaesinó, ʻo hangē pē ko hono fakahaofi kitautolu ʻe Sīsū Kalaisi mei he fiekaia fakalaumālié. Naʻe fakatauʻatāinaʻi ʻe Mōsese hono kakaí mei he nofo pōpulá ʻo hangē ko hono fakatauʻatāinaʻi kitautolu ʻe Sīsū mei he angahalá. Naʻe akoʻi ʻe he ʻEikí ki he fānau ʻo ʻIsilelí ʻa e mālohi ʻo e tui kiate Ia mo ʻEne Fakaleleí ʻi he talanoa ʻo e ngata palasá ʻi he feituʻu maomaonganoá. Naʻe hoko ʻa ʻIlaisiā mo ʻIlaisa ko e faʻifaʻitakiʻanga ʻo e Fakamoʻuí ʻi heʻena fakamoʻui ʻa e mahakí mo fokotuʻu ʻa e maté.

Ngaahi Fakakaukau ki he Fakamoʻui ʻo e Fuakava Foʻoú

ʻOku fakataipe ʻa Sīsū Kalaisi ʻi he ngaahi talanoa ʻo e Fuakava Motuʻá mo e fono ʻa Mōsesé. ʻOku tuhu e ngaahi talanoa ʻo e Laka Atú mo e feilaulau ʻi he fono ʻa Mōsesé kia Kalaisi. Naʻe fakamoʻui ʻe he kau palōfita ʻi he Fuakava Motuʻá ʻa e mahakí mo fokotuʻu hake ʻa e maté, ʻo fakamelomeloʻi e misiona ʻo Sīsuú. Naʻe fakafou mai e talaʻofa ʻa e ʻEikí ʻi he palōfita ko Selemaiá, ha “fuakava foʻou” (Selemaia 31:31; vakai foki, veesi 32).

ʻOku hāʻele mai ʻa Sīsū ʻi he Fuakava Foʻoú, ko hano fakakakato ia ʻo e fonó mo e kau palōfita ʻi he Fuakava Motuʻá. Naʻá ne fakahoko ʻa e fuakava foʻoú ʻi he Malanga ʻi he Moʻungá mo fokotuʻu ʻa e ngaahi fakataipe ʻo e fuakavá lolotonga ʻo e maʻu meʻatokoni ʻo e Laka Atú ʻi he ʻOhomohe Fakaʻosí. Naʻe akoʻi kitautolu ʻe Sīsū ke tau feʻofaʻaki mo fetokoniʻaki ʻi Heʻene fakamoʻui ʻa e mahakí mo fokotuʻu hake ʻa e maté. Naʻá Ne huhuʻi kitautolu mei he angahalá mo e maté ʻo fakafou ʻi Heʻene Fakaleleí, pea naʻá Ne fokotuʻu Hono Siasí ʻi he māmaní. ʻI he taimi ʻoku tau ʻiloʻi ai ko Sīsū ʻa e ʻOtua ʻo e Fuakava Motuʻá, ʻe lava ke toe mahino lelei ange kiate kitautolu Ia ʻi he Fuakava Foʻoú.

Fekumi ki he Ngaahi Fuakavá

Naʻe akoʻi foki kitautolu ʻe Nīfai ke tau fekumi ki he ngaahi fuakava ʻi he folofolá: “Pea ʻoku fiefia foki mo hoku laumālié ʻi he ngaahi fuakava ʻa e ʻEikí ʻa ia kuó ne fai ki heʻetau ngaahi tamaí” (2 Nīfai 11:5).

Naʻe toe fakamamafaʻi ʻe Palesiteni Russell M. Nelson ʻa e mahuʻinga ʻo e ngaahi fuakavá. Naʻá ne pehē: “Ko e meʻa lelei taha ʻe lava ke maʻu ʻi he moʻuí ni ko e hoko ko ha tokotaha tauhi fuakavá. ʻE lava ke maʻu e pale ʻo ha taha tauhi fuakava ʻi heni pea ʻi he moʻui kahaʻú.”1

Ko ha talaʻofa tōtō atu moʻoni! Naʻa mo e hili ʻetau papitaiso mo fakahoko e ngaahi fuakava ʻo e temipalé, mahalo he ʻikai ke tau fakatokangaʻi ʻa e founga ʻe lava ai ʻe he ngaahi talaʻofa mahuʻinga ko ʻení ʻo liliu ʻetau moʻui fakaʻahó ke toe lelei angé. Ka ʻoku fakamanatu mai ʻe he Fuakava Motuʻá ʻa e ʻuhinga moʻoni ʻo e hoko ko ha “kakai ʻo e fuakavá” pea mo e founga ʻe lava ke toe mahino lelei ange ai kiate kitautolu ʻa e ngaahi tāpuaki mo e ngaahi fatongia ʻoku hoko mai mo iá.

Ko e fuakava tefito ʻoku hā ʻi he Fuakava Motuʻá ko e fuakava faka-ʻĒpalahamé. Te tau lava ʻo maʻu ha ngaahi moʻoni fekauʻaki mo e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí ʻi he fuakava ko ʻení, ʻa ia ʻokú ne tataki kitautolu kia Sīsū Kalaisi, ʻa ia ʻoku tau maʻu ai ʻa e fakamoʻuí.

Ko ha ngaahi founga ʻeni ʻe niʻihi ʻoku tokoniʻi ai kitautolu ʻe he Fuakava Motuʻá ke mahino lelei ange kiate kitautolu mo tau tauhi ʻetau ngaahi fuakavá.

Ko e Mahino ʻoku Tau Maʻu ʻi Hotau Fatongia ʻi he Fuakava Faka-ʻĒpalahamé

Ko e fuakava faka-ʻĒpalahamé ko ha ngaahi talaʻofa mo ha ngaahi tāpuaki naʻe foaki kia ʻĒpalahame ʻa ia ʻoku hokohoko atu ʻo aʻu mai ki he ʻahó ni ʻi he “fuakava foʻou mo taʻengata” naʻe toe fakafoki mai ʻe he Palōfita ko Siosefa Sāmitá (vakai, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 132:30–31). Naʻe akoʻi ʻe Palesiteni Nalesoni ʻo pehē:

“Naʻe hā mai ʻa e ʻEikí ʻi he ngaahi ʻaho fakaʻosí ke toe fakafoʻou e fuakava faka-ʻĒpalahamé. Naʻe folofola ʻa e ʻEikí ki he Palōfita ko Siosefa Sāmitá:

“Naʻe maʻu ʻe ʻĒpalahame ʻa e ngaahi talaʻofa ʻo kau ki hono hakó, pea mo e fua ʻo hono manavá—ʻa ia ko hono manavá kuó ke tupu mei aí, … ʻeku tamaioʻeiki ko Siosefá. …

“ʻʻOku ʻaʻau foki ʻa e talaʻofá ni, koeʻuhí he ko hoʻomou tupu meia ʻĒpalahame [Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 132:30–31]”2

Naʻe fakatupu ʻe he ʻEikí ʻi he fuakava ko ʻení ha fāmili angatonu ʻa ia te Ne lava ʻo akoʻi ai ʻEne ongoongoleleí mo ʻomi ʻEne fānaú kia Sīsū Kalaisi. Naʻe akoʻi kitautolu ʻe he ʻAposetolo ko Paulá kapau te tau haʻu kia Kalaisi, ʻoku tau hoko ko e konga ʻo e fāmili ʻo ʻĒpalahamé: “Kapau ʻoku ʻo Kalaisi ʻa kimoutolu, pea ko e hako ʻo ʻĒpalahame ʻa kimoutolu, pea ko e kau ʻea-hoko ʻa kimoutolu ʻo fakatatau ki he talaʻofá” (Kalētia 3:29; vakai foki, veesi 27). ʻOku fakafou ʻi he fuakava faka-ʻĒpalahamé ʻa e hoko e kāingalotu ʻo e Siasi ʻo Sīsū Kalaisi ʻo e Kau Māʻoniʻoni ʻi he Ngaahi ʻAho Kimui Ní ko e fale ʻo ʻIsileli mo e kau ʻea hoko ki he ngaahi tāpuaki ʻo e fuakava faka-ʻĒpalahamé.

Te tau lava ʻo ako fekauʻaki mo hotau fatongia ʻi he fuakavá ʻaki ʻetau vakaiʻi e moʻui ʻa kinautolu ʻi he Fuakava Motuʻá, ʻaki hono ako e ngaahi talaʻofa naʻe fai ʻe he ʻEikí ki Heʻene fānaú ʻi he ngaahi fekaú, pea fakafanongo ki he kau palōfita ʻo e kuongamuʻá ne nau tautapa ki he fānau ʻo ʻIsilelí ke nau fakatomala mo talangofua ki heʻenau ngaahi fuakavá.

Ko Hono Maʻu e Ngaahi Tāpuaki Kuo Talaʻofa Maí ʻo Fakafou ʻi Heʻetau Ngaahi Fuakavá

ʻI heʻetau lau e Fuakava Motuʻá, te tau lava ʻo fekumi ki ha ngaahi fakaʻilonga ʻo hono tauhi ʻe he ʻEikí e ngaahi talaʻofa naʻe fai ʻi he fuakava faka-ʻĒpalahamé. Ko e ngaahi tāpuaki mahuʻinga taha ʻe tolú ko e fonuá, ʻa ia ʻokú ne fakataipe ha tofiʻa ʻi he puleʻanga ʻo e Tamai Hēvaní; hakó, ʻa ia ko ha talaʻofa ʻo e tupulaki taʻengatá; mo e ngaahi tāpuaki ʻo e ongoongoleleí mo e lakanga fakataulaʻeikí, “ʻa ia ko e ngaahi tāpuaki ʻo e fakamoʻuí, ʻio ʻo e moʻui taʻengatá” (ʻĒpalahame 2:11).

Naʻe talaʻofa kia ʻĒpalahame “ʻe monūʻia ʻa e ngaahi fāmili kotoa pē ʻo e māmaní” ʻo fakafou ʻi hono hakó (Sēnesi 12:3). Naʻe ʻuhinga eni ʻe hāʻele mai ʻa Sīsū Kalaisi ki he māmaní ʻo fakafou ʻi he hako ʻo ʻĒpalahamé pea tāpuakiʻi ʻa e ngaahi puleʻanga kotoa pē ʻo e māmaní ʻo fakafou ʻi Heʻene Fakaleleí mo e Toetuʻú (vakai, Kalētia 3:16).

Ko e hā ha ngaahi tāpuaki ʻokú ke vakai ki ai ʻi hoʻo moʻuí he ʻahó ni koeʻuhí ko e fuakava faka-ʻĒpalahamé?

Ko e Fatongia ki Hono Tānaki ʻo ʻIsilelí

Fakataha mo e ngaahi tāpuakí ʻoku kau ʻi he hoko ko ha konga ʻo e fuakava faka-ʻĒpalahamé ha ngaahi fatongia pau. ʻI heʻetau ako e Fuakava Motuʻá, ʻoku tau ako e founga ke moʻui ʻaki ai ʻetau ngaahi fuakavá. ʻI heʻenau hoko ko e fāmili ʻo ʻĒpalahamé, ʻoku ui ʻa e kāingalotu ʻo e Siasí ke tānaki ʻa ʻIsileli. ʻI he taimi ʻoku tau kau ai ʻi he ngāue fakafaifekaú, ngāue fakaetauhí, ngāue fakatemipalé, ngaahi uiuiʻi faka-Siasí, mo hono akoʻi mo ohi hake hotau ngaahi fāmilí, ʻoku tau tānaki fakataha ai ʻa ʻIsileli ʻaki hono ʻomi e niʻihi kehé ke nau ofi ange kia Kalaisi.

Naʻe akoʻi ʻe Palesiteni Nalesoni: “Ko e Taimi kotoa pē ʻokú ke fai ai ha faʻahinga meʻa pē te ne tokoniʻi ha faʻahinga taha pē—ʻi ha faʻahinga tafaʻaki pē ʻo e veilí—ke ne laka ki muʻa ʻi hono fakahoko e ngaahi fuakava mo e ʻOtuá mo maʻu honau ngaahi ouau mahuʻinga ʻo e papitasó mo e temipalé, ʻokú ke tokoni ai ke tānaki fakataha ʻa ʻIsileli.”3

Ko e Ako ke ʻOfa ʻi he Fuakava Motuʻá

ʻI hoʻo lau he taʻú ni e Fuakava Motuʻá ki heʻetau ako e Haʻu, ʻo Muimui ʻIate Aú, te ke lava ʻo ako ke ʻofa ʻi hono ngaahi akonakí ʻaki haʻo muimui ki he sīpinga ʻa Nīfaí ʻo kumi e ongo taumuʻa ko ʻení: Kalaisi mo e ngaahi fuakavá. ʻI hoʻo fai iá, ʻe lava ke toe mahino lelei ange ai kiate koe ʻa Sīsū Kalaisi, ʻEne Fakaleleí, mo ʻEne ongoongoleleí. Te ke lava foki ʻo ako lahi ange fekauʻaki mo e “fuakava foʻou mo taʻengatá” pea mo ho fatongia ʻi ai ko ha ākonga ʻa Kalaisí pea mo ha mēmipa ʻo e fale ʻo ʻIsilelí.

ʻE lava ke tokoniʻi kitautolu ʻe he ngaahi talanoa mo e ngaahi akonaki ʻi he Fuakava Motuʻá ke fakaloloto hotau vā fetuʻutaki mo e Fakamoʻuí pea mo e mahino ʻoku tau maʻú mo e tukupā ki heʻetau ngaahi fuakavá.

Maʻuʻanga Fakamatalá

  1. Russell M. Nelson, “Ngaahi Fuakavá,” Liahona,Nōvema 2011, 88.

  2. Russell M. Nelson, “Ngaahi Fuakavá,” 87.

  3. Russell M. Nelson, “Hope of Israel” (worldwide youth devotional, June 3, 2018), HopeofIsrael.ChurchofJesusChrist.org; fakamamafaʻi ʻi he tatau totonú.