Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Mbɛkã ho Nkyerɛkyerɛ
Ɔbɛsɛ 2022 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Mbɛkã ho Nkyerɛkyerɛ

Mbɛkã ho nkyerɛkyerɛ no nyina wie ma hɛn mu kor biara dɛ: menye Christ ayɛ kor wɔ asɛmpa ahyɛmu no mu.

Mebɛpɛ dɛ mekã dza mefrɛ no mbɛkã ho nkyerɛkyerɛ wɔ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo mu ho asɛm. Nkyerɛkyerɛ yi wɔ afã ebiasa: (1) asɛdze a ekã ho ma wɔaboaboa Ewuradze n’ahyɛmu nkorɔfo no ano, (2) ɔsom na afɔrbɔ ho hia a ohia kɛse wɔ mbɛkã ho ho, na (3) Jesus Christ yɛ fapem wɔ mbɛkã ho mu.

Asɔpɔkan Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no nna America Etsifi aborɔfo na Europe etsifi afamu Ahotseweefo dodowara nye tsetse America asefo, America Ebibifo, na Pacific Esupruwdofo kumabaa bi na wɔwɔ mu. Sesei, aka mfe awɔtwe ma oenya mfe 200 fi ber a wɔtsewee no, Asɔr no enya asɔrmba ahorow pii fi America Etsifi na mbordo mpo fi wiadze nkaa no mu.

Nda a odzi ekyir mboano no a wɔahyɛ ho nkɔm dɛ wɔbɔboaboa Ewuradze n’ahyɛmu nkorɔfo ano no rokɔ do ɔhar do no, ampaara Asɔr no benya asɔrmba efi aman, ebusuakuw, kasa horow, na nyimpa nyina mu.1 Iyi nnyɛ dza wɔagye enyim anaa aforafora dɔm wɔ nhyɛ kwan do mbom ɔyɛ enyi da do dɛ noara bɛba, ber a yehu dɛ asɛmpa asawu no boaboa ano fi aman na nyimpa nyina mu.

Ɔayɛ hɛn nhyira dɛ yehu nda no a wɔrekyekyer Zion wɔ asaasetɔw biara do aber kor noara na wɔ hɛn ara hɛn sɔn ahorow mu. Dɛ mbrɛ Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith kãa no, Nyame no nkorɔfo wɔ mber biara mu no dze enyigye atweɔn ndɛ da yi kwan “na yɛyɛ Nyankopɔn no nkorɔfo a N’enyimpa wɔ hɛn do na ɔasan mu eyi dɛ yɛdze Nda a odzi ekyir enyimyam bɔbɔ adze’’2

Wɔama hɛn ndzinoa yi, yennkotum ama kwan ma wer enyi na ebusuakuw enyimtsiabu, anaa nkyekyɛmu biara aba Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ nda a odzi ekyir mu no mu. Ewuradze hyɛ hɛn dɛ, “Hom nyɛ kor, na sɛ hom annyɛ kor a, nna hom nnyɛ medze’’.3 Ɔsɛ dɛ yɛdze enyiber tutu enyimtsiabu na nyiyimu ase fi Asɔr no mu, fi hɛn efiefi, na tsitsir ara, fi hɛn akoma mu. Ber a Asɔr mu nyimpa ahorow rodɔɔ sõ no, otwar dɛ yɛma akwaaba ntsɛmara na fi akoma mu. Yehia hɛnho nkorkor.4

Paul no Nwoma a Odzi Kan a ɔdze kɛmaa Corinthfo no, ɔkã dɛ hɔn nyina a woenuma hɔn ato Asɔr no mu no nye Christ ayɛ nyimpadua kor:

“Na dɛ mbrɛ nyimpadua yɛ kor, na ɔwɔ mfafakuwa pii, na nyimpadua ne mfafakuwa no nyina dɔɔ sõ dze, naaso wɔyɛ nyimpadua kor no, mbrɛ Christ so tse nye no.

“Na hɛn nyina so, Jewfo o, amanamamfo o, nkowaa o, adehye o, woenuma hɛn Sunsum mu aba nyimpadua kor mu, na wɔama hɛn nyina anom Sunsum kor no ara bi. …

“Ama mpaapaamu aammba nyimpadua no mu, na mbom mfafakuwa no eenya ndwendo kor no ara ama hɔnho nkorkor.

“Na sɛ fafakuwa kor hu amandze a, mfafakuwa no nyina hu bi, na eso wɔhyɛ fafakuwa kor enyimnyam a, mfafakuwa no nyina nye no dzi dɛw.”5

Mbɛkã ho atsenkã hia tsitsir ma hɛn nyimpadua, adwen mu, na sunsum mu apɔwmudzen ho. Naaso obotum aba no dɛ ber binom mu no hɛn mu kor biara benya atsenkã dɛ ɔatɔ mu. Abagura mber mu no, bia yebenya atsenkã dɛ yɛnnfata Ewuradze ne gyinapɛn a ɔkrɔn no anaa binom hɔn enyidakwan.6 Yebotum yedze enyidakwan bi ahyɛ binom—anaa hɛnara hɛnho—a ɔnnyɛ Ewuradze n’enyidakwan. Bia yɛbɛyɛ nyaa wɔ kwan bi do akyerɛ dɛ ɔkra no bo a ɔsom gyina enyadze anaa ɔfrɛɛ binom do, naaso iyinom nnyɛ hɛn ngyinae wɔ Ewuadze enyim ho esusudze. “Ewuradze hwɛ akoma mu,”7 Ɔdwen hɛn pɛ na apɛdze na nyimpa ban a yɛreyɛ ho.8

Akyerɛbaa Jodi King kyerɛɛw mfe a wɔabɛsen no mu sũahu:

“Mennya atsenkã biara dɛ mennkã ho wɔ asɔr no mu kɛpem dɛ emi na mo kun, Cameron, hyɛɛ ase nye nyinsɛn a ɔmmba ridzi aper. Mbofra na ebusua ebusua a nkyɛ muhu hɔn wɔ asɔr a ɔdze enyigye hyɛ mo mu no hyɛɛ ase dɛ ɔrema me awerɛhow na yaw.

“Minyaa atsenkã dɛ mayɛ ɔbɔnyin a minnya ba a ɔda me nsamu anaa diaper bag dze me nsa mu. …

“Kwesida a odzi kan wɔ hɛn ward fofor na ɔyɛ dzen papaapa. Osiandɛ yennyi mbofra ntsi, wobisa hɛn dɛ mbrɛana yɛawar fofor a na dabɛn na yerɛyɛ nhyehyɛɛ dɛ yɛbɛhyɛ ase awo mba. Nna mobɔ mbɔdzen ara yie ma nsɛmbisa yinom nyiano a ɔnnhaw me—minyim dɛ nna ɔnnnyɛ hɔn adwen dɛ wɔbɛhaw me.

“Naaso, dɛm Kwesida da yi, nna dɛm nsɛmbisa ne nyiano ayɛ dzen ankasa. Yeebohu, hɛn enyidado nyina ekyir no dɛ—bio no—nyinsɛn biara nnyi hɔ.

“Menantsewee kɔr sacrament nhyiamu ase a menyaa atsenkã dɛ minnyi enyidado biara, na dɛm nsɛmbisa a “wɔdze rohwehwɛ ehu wo yie” no ne nyiano yɛɛ dzen maa me. …

“Mbom ɔyɛ Kwesida Skuul no na obubuu m’akoma koraa. Adzesuadze a—nna no botae yɛ enãnom hɔn asɛdze krɔnkrɔn no—danee ntsɛmara na ɔbɛyɛɛ ayawdzi nkyɛe ber. M’akoma memee na enyisuwa tseen m’afon ho dzinn ber a metsee mbaa a wɔrekasa tsia nhyira a medze biribiara bɛma dze enya.

“Muguanee fii asɔr no mu. Ahyɛse no, nna memmpɛ dɛ mebɛsan akɔ. Nna memmpɛ dɛ mebenya ankonamyɛ ho atsenkã bio. Mbom dɛm anafua no, menye mo kun kasaa ekyir no, yehun dɛ yɛbɔkɔ do akɔ asɔr nnyɛ dɛ Ewuradze ase hɛn no nko mbom so dɛ hɛn beenu no nyina yenyim dɛ enyigye a ofi yɛrekenyan hɛn ahyɛmu na Sunsum ho atsenkã a yenya no asɔr no bor awerɛhow a metsee no dɛm da no. …

Asɔr no mu no, yɛwɔ ekunafo, hɔn a woegyaa awar, asɔrmba ahokwafo, hɔn a hɔn ebusua mu mba egyaa asɔr, nkorɔfo a wɔwɔ nyarba ahorow a ɔnnkɔ anaa sikasɛm ayɛ dzen, asɔrmba a wonya akɔndɔ bɔn, asɔrmba a wɔrobɔ mbɔdzen egyaa ndzɛmba bɔn a wɔaka hɔn awerɔw mu anaa ekyingye, hɔn a wɔasakyer ndaansa yi ara, mbrɛana woetu aba; hɔn nko tse; na ne nkekã ho. …

“Agyenkwa no to nsa frɛ hɛn dɛ yɛmbra No hɔ—mbrɛ hɛn gyinabew tse biara no. Yɛba asɔr dɛ yɛrebekenyan hɛn ahyɛmudzi, dɛ yɛdze boto hɛn gyedzi mu, dɛ yenya asomdwee, na yɛayɛ dɛ mbrɛ Ɔyɛe wɔ N’emudzi abrabɔ no mu—dɛ yɛbɔsom hɔn a wonya atsenkã dɛ wɔnnkã ho no.”9

Paul kyerɛkyerɛɛ mu dɛ Asɔr no na ne dzibewdzifo no Nyame na Ɔdze ma “wɔ ahotsewfo mudzi ntsi, wɔ ɔsom edwuma no ntsi, wɔ Christ nyimpadua ne si ntsi:

“Ma ekodu dɛ hɛn nyina yebodu Nyankopɔn Ba no ho gyedzi nye no ho nyimdzee mu koryɛ mu, ma ayɛ nyimpa a [odzi mu], yeedu Christ amayɛ esusudze no pɛn do.”10

Ɔyɛ yaw dɛ, nkyii, sɛ obi nya atsenkã dɛ onndzi mu wɔ abrabɔ esusudze n’afã nyina mu a ɔfa adwen dɛ ɔnnkã kuw noara a Nyankopɔn ahehyɛ dɛ ɔbɔboa hɛn ma yetu mpon abɛfata esusudze no ho.

Hom mma yengyaa atsɛmbu mu nhyɛ Ewuradze ne nsa na hɔn a Ɔahyɛ hɔn ho dwuma na ɔnyɛ hɛn enyisɔ dɛ yɛbɔdɔ na yɛahwɛ hɛnho do yie ara yebotum ayɛ. Hom mma yembisa no ma Ɔnkyerɛ hɛn kwan no, daa daa, “nkɛfa ehiafo nye epirafo … nye mpakye na efurafo”11—ɔkyerɛ dɛ obiara—mbra Ewuradze n’aponto kɛse no ase.

Dza otsĩa ebien a ɔfa mbɛkã ho nkyerɛkyerɛ no fa hɛn ankasa hɛn ntoboa ho. Yɛnntaa nndwen ho dze, naaso hɛn mbɛkã ho ne kɛse noara fi hɛn som na afɔrbɔ horow a yɛyɛ ma binom na ma Ewuradze hɔ. Yetsim hɛn ankorkor ehiadze anaa hɛn ankasa hɛn ahotɔ mbordo do a obotum wɔasɛɛ dɛm mbɛkã ho atsenkã no.

Yɛbɔ mbɔdzen dɛ yebedzi Agyenkwa no ne nkyerɛkyerɛ do:

“Na obiara a ɔpɛ dɛ ɔbɛyɛ kɛse wɔ hom mu no, ɔbɛyɛ hom somfo. …

“Na nyimpa Ba no so, ɔammba ma wɔaasom no, na ɔbɔsomee, ma ɔdze no nkwa aayɛ werdam ama dodowara.”12

Mbɛkã ho ba nnyɛ ber a yɛtweɔn no mbom ber a yɛtsen kɔboa hɛnho nkorkor.

Ndɛ, ɔyɛ yaw dɛ, irutu woho akyɛ ma botae bi anaa erobɔ afɔr bi ama binom reyɛ dza wɔnntɔ yɛ. Nkyerɛwee tsiabaa bi a ɔkyerɛwee maa Deseret Magazine mfeda no, ɔkyerɛwfo Rod Dreher kãa nkɔmbɔdzi bi a ɔnye enã kumabaa bi bɔe wɔ Budapest:

“Mowɔ Budapest keteke kumaa do a menye nyɛnko … a woedzi mfe 30 na mboree kakra—yɛmfrɛ no Kristina—ber a yɛwɔ kwan no do no menye [Christiannyi] ɔbaa a, ɔnye no kun a oefi mu kɔ, a wogyinaa communist nhyɛ aban hɔn atseetsee ano yɛɛ mpɛnsapɛnsamu. Ber a yeruhuruwhuruw wɔ kuropɔn ne stiitsi do no, Kristina kã mbrɛ ɔyɛ dzen dɛ obedzi nokwar wɔ aperdzi a ohyia dɛ ɔyer na mbofra kakraba hɔn nã akyerɛ n’anyɛnkofo etsipɛnfo.

“Kristina no nkõdzen nnyɛ nwanwa mma enã kumabaa a orusũa mbrɛ obesi ayɛ enã na ɔyer—naaso dza wɔatahye wɔ ne estipɛnfo ebusuasantsen mu nye dɛ abrabɔ mu nkõdzen yɛ ehunahuna ma ankorankor ne yieyɛ ntsi ɔwɔ dɛ wɔpow. Ana ɔtɔfabi a ɔnye no kun nya ano kasa a? Na wɔkã dɛ ongyaa no. Ana mbofra no hyɛ no ebufuw a? Na wɔkã dɛ ɔnye hɔn nkɔ beebi a daa daa wɔbɔhwɛ hɔn do.

“Ɔhaw Kristina dɛ n’anyɛnkofo no nntse nsɔhwɛ ase, na dɛ amandzehu mpo, kã abrabɔ ho—na annhwɛ mpo ne papa mu a, sɛ dɛm amandzehu no kyerɛkyerɛ hɛn mbrɛ yebesi benya abotar, ayamuyie na ɔdɔ a. …

“… Notre Dame Esũapɔn mu abrabɔ mu nyamesom ho ɔbemfo, Christian Smith hun wɔ no nhwehwɛmu adzesũa wɔ hɔn a woedzi [mfe] 18–23 mu dɛ hɔn mu dodowara gye dzi dɛ ɔman nnyɛ biribiara dɛ ‘ankorankor a hɔnara wɔbɔ hɔn adwenpɔw dze nya enyigye wɔ abrabɔ yi mu.’13

Ɔnam wiadze adwenkyerɛ yi do no, biribiara a obi hu no dɛ ɔyɛ dzen ma no no “yɛ nhyɛ wɔ kwan bi do.”14

Naaso, hɛn edzikamfo ebusuasantsen no, wonyaa atsenkã a ɔdɔ bun mu dɛ wɔkã ho, nkabɔmu, na enyidado wɔ Christ mu a ɔnam afɔrbɔ a wɔyɛɛ dze soom asɛmpakã horow, sisii temple horow, ɔnam nhyɛ dzendzen do wogyaa hɔn ahotɔ efiefi wɔ ekyir na wɔhyɛɛ abrabɔ ase bio, na wɔ akwan binom do wɔdze hɔnho na hɔn ahodze mae wɔ Zion ne siantsir. Nna wɔayɛ krado mpo dɛ wɔdze hɔn nkwa bɔbɔ afɔr sɛ okehia a. Na hɛn nyina yeenya mfaso wɔ hɔn enyimpi si mu. Dɛmara so yɛ nokwar ma hɔn a ndɛ bia wɔbɛyew hɔn ebusua na anyɛnkofo, wogyaa hɔn edwuma, anaa wohu amandze a wɔyɛ nyiyimu tsia hɔn anaa wɔnngye hɔn osian hɔn enuma ntsi. Naaso hɔn akatua yɛ ndamyɛ atsenkã dɛ wɔkã ahyɛmu nkorɔfo no ho. Afɔrbɔ biara yɛyɛ ma Ewuradze no botae no boa ma yesi hɛn gyinabew pi wɔ Ne nkyɛn Ɔno a Ɔdze no nkwa aayɛ werdam ama dodowara

Ewiei na mbɛkã ho nkyerɛkyerɛ mu dza ohia kɛse nye Jesus Christ yɛ ne fapem. Yɛmmbɔdɔm Asɔr ɔnam nkitahodzi nko ntsi, ɔwɔ mu dɛ no ho hia dze. Yɛbɔdɔm ama yeenya ɔpon a odua Jesus Christ no dɔ na adom mu. Yɛbɔdɔm ama yeenya nkwagye ho ayɛdze na nkwagye ntowdo ama hɛnho na hɔn a yɛdɔ hɔn wɔ ntwamutam n’afa ebien nyina. Yɛbɔdɔm ama yɛdze hɛnho aahyɛ dwuma kɛse dɛ wɔbɛkyekyer Zion ayɛ ahoboa ama Ewuradze ne mbae.

Asɔr no na ɔhwɛ nkwagye na nkwagye ntowdo ayɛdze do a Nyame dze ma hɛn ɔnam a asɔfodzi krɔnkrɔn ayɛdze no do.15 Yerisie ayɛdze yinom na yenya atsenkã a ɔkrɔn na ɔdɔ bun mu dɛ yɛkã no. President Russell M. Nelson kyerɛɛw ndaansa yi dɛ:

“Emi na ɔwo yedzi kan nye Nyankopɔn edzi ahyɛmu no, hɛn nkitahodzi a yɛnye No wɔ no twe bɛn kyɛn yenndzii ahyɛmu no. Afei yɛakã abɔmu. Osian hɛn ahyɛmu a yɛnye Nyame edzi ntsi, Ɔnnkɛberɛ dabiara da wɔ No mbɔdzembɔ mu dɛ Ɔbɔboa hɛn, na N’ehumbɔbɔr abotar a Ɔwɔ ma hɛn no nnkɛpa dabiara da. Hɛn mu kor biara da bea soronko wɔ Nyankopɔn n’akoma mu. …

“… Jesus Christ nye dɛm ahyɛmudzi no ne ntamugyinafo (hwɛ Hebrewfo 7:22; 8:6).”16

Sɛ yɛbɛkaa iyi a, Ewuradze n’enyidado kɛse ma hɛn no bekenyan hɛn na orunngura hɛn abaw.

Yebotum enya enyigye ber a, ankorankor na kuw no nyina no, yɛhwehwɛ “Christ amayɛ esusudze no pɛn do.”17 Abagura na nsanekyir a wɔwɔ kwan no do nyina ekyir no, ɔyɛ ahwehwɛdze kɛse. Yepegya na yɛhyɛ hɛn ho nkuran ber a yɛper kɔ ɔsor kwan no do, a yenyim dɛ abɛbrɛsɛ nyina ekyir no, nhyira a wɔabɔ ho anohoba ho ntõtõananmu ekyir no, yebotum ama hɛn enyi agye, [osiandɛ Christ edzi] wiadze do konyim,”18 na yɛka Noho. Yɛnye Egya no, Ɔba na Sunsum Krɔnkrɔn no ayɛ kor no nye mbɛkã ho a ɔkrɔn papaapa a ekyingye nnyi ho.19

Dɛm ntsi, mbɛkã ho nkyerɛkyerɛ no ne nyina nye dɛ—hɛn mu kor biara botum esi no pi dɛ: Jesus Christ wui maa me; Ɔdween moho dɛ mefata No bɔgyaa no. Ɔdɔ me na obotum asakyer m’abrabɔ. Sɛ munu moho a, N’adom bɛsesã me. Menye No yɛ kor wɔ asɛmpa ahyɛmu mu, mekã N’Asɔr na ahenman no ho, mekã No botae ho dɛ ɔdze ɔpon bɛba Nyankopɔn ne mba nyina do.

Megye dase ekã ho, wɔ Jesus Christ dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ Nyikyerɛ 5:9; hwɛ 1 Nephi 19:17; Mosiah 15:28; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 10:51; 77:8, 11so.

  2. Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith 2007), 186.

  3. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 38:27.

  4. Obi a ɔhyɛ adze nsew papaapa akyerɛw dɛ:

    “Asɔrsom a ɔwɔ kokoa mu ndzeyɛɛ ara, kesi hɛn mber yi, nna wonnyim ho hwee wɔ adasa abakɔsɛm mu—na siantsir pa bi ntsi. Nyamesom a ɔtse dɛm no ɔnnkyɛr na wɔabɛyɛ pia mu akɔndɔdze, ankorankor anaa binom hɔn enyikadze, tse dɛ nwoma akenkan, anaa Tɛlɛbihyɛn no hwɛ. Ntsi ɔnnyɛ nwanwa dɛ sunsum mu atsenkã no nhwehwɛe abɛyɛ dza wɔaba do. Ɔyɛ dza ankorankor a, woefi nyamesom mu no, hwehwɛ no enyiber do dɛ nhyɛananmu.

    “Sunsum mu atsenkã kã nyamesom nyina ho—mbom ɔyɛ ɔfã kumabaa, na wonnkotum dze asesa emu no. Nyamesom nnyɛ sunsum mu dwumadzi a ɔtɔfabi a ɔma sũahu a ɔma nkenyan mbordo. Ɔwen nyimpa n’abrabɔ—nyimpa no n’abrabɔ nyina—anaa ɔyew, a ogya ɔhaw na akra a wɔatɔ pan a adwen mu ayarsa nntum nnyɛ ho hwee. Na ma nyamesom bɔwen nyimpa n’abrabɔ no, ohia dɛ ɔyɛ bagua do na amamfo wɔ ho kwan, ohia dɛ hɔn a woewuwu na hɔn wonnyaa nwoo hɔn no nyina kã ho” (Irving Kristol, “The Welfare State’s Spiritual Crisis,” The Wall Street JournalFeb. 3, 1997).

  5. 1 Corinthfo 12:12–13, 25–26.

  6. Hwɛ Russell M. Nelson, “Perfection Pending,” Ensign, Ɔberɛfɛw 1995, 86–88; Jeffrey R. Holland, “Be Ye Therefore Perfect—Eventually,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2017, 40–42.

  7. 1 Samuel 16:7.

  8. Dɛ mbrɛ Elder Jeffrey R. Holland kãa no, Egya dɔfo kã kyerɛ hɛn mu kor biara, “mbrɛ etse biara bra” na Ɔdze kã ho, “Mma nnhyehyɛ dɛ ebɛtsena wo dadaw mu.” Yɛyerɛw hɛn ano na yɛkaa dɛ Nyankopɔn esi pi dɛ Ɔbɛyɛ hɛn akyɛn dza yɛdwen ho dɛ yebotum abɛyɛ koraa.” (“Songs Sung and Unsung,” Liahona, Esusow Aketseaba 2017, 51).

  9. Jodi King, “Belonging in the Church through the Lens of Infertility,” Liahona, Ebɔw 2020, 46, 48–49.

  10. Ephesusfo 4:12–13.

  11. Luke 14:21.

  12. Mark 10:43, 45; woetsimu akã ho.

  13. Rod Dreher, “A Christian Survival Guide for a Secular Age,” Deseret Magazine, Ebɔbira 2021, 68.

  14. Dreher, “A Christian Survival Guide for a Secular Age,” 68.

  15. Hwɛ Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 84:19–21.

  16. Russell M. Nelson, “The Everlasting Covenant,” Liahona, Ɔbɛsɛ 2022, 6, 10.

  17. Ephesusfo 4:13.

  18. John 16:33.

  19. Hwɛ John 17:20–23. Na afei, mekamfo kyerɛ hom dɛ hom nhwehwɛ Jesus yi a nkɔnhyɛfo nye asomafo akyerɛw noho nsɛm yi ama adom a ofi Egya Nyankopɔn no, nye Ewuradze Jesus Christ, nye Sunsum Krɔnkrɔn a ɔgye hɔn ho dase no aaba na ɔaabɛtsena hom mu afebɔɔ”(Ether 12:41).