Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Hɛn Asaase do Ɔhwɛfo Dwuma
Ɔbɛsɛ 2022 Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi


Hɛn Asaase do Ɔhwɛfo Dwuma

Wɔabɔ sunsum mu nhyira ho anohoba ma hɔn a wɔdɔ asaase no na wɔhwɛ do na hɔn mfɛfo mbanyin na mbaa no.

Ber a yɛwɔ nserahwɛ wɔ me man France mu no, ɔyɛɛ me ahomkã dɛ menye me yer na hɛn nanamba no mu kakra yɛkɛseraa ture fɛɛfɛw a ɔwɔ Giverny, kurow kakrabaa no mu. Hɛn enyi gyee dɛ yɛnenam anamɔn kwan no mu na yɛrehwɛ nhyiren nkukuw kumabaa afɛɛfɛw, dza ɔwɔ nsu no do, na mbrɛ kan no si tow wɔ nsutaae no do.

Mfonyin
Giverny ture

Bea nwanwa yi nyimpa kor ne nsaano dwuma a, nsaano mfonyinyɛnyi Claude Monet a ɔagye dzin, a ɔdze mfe 40, ɔdɔ mu ara dze siesie no ture mu ama ɔayɛ bea a ɔbɛyɛ nsaano mfonyin ahorow no wɔ. Monet dze noho hyɛɛ ɔdomankoma afɛɛfɛdze mu, nkyii, ɔdze ne nsaano mfonyin brɔsoo no, kekãa yɛɛ enyi na kan ahorow. Mfe rugu mu no, ɔyɛɛ nsaano mfonyin nwanwa ahorow a, onyaa ho nkenyan fi no ture no mu.

Mfonyin
Monet no ture nsaano mfonyin

Water Lilies and Japanense Bridge, Claude Monet yɛɛ nsaano mfonyin no

Enuanom na nkyerɛbaa, hɛn nkitahodzi a yɛnye ɔdomankoma afɛfɛɛdze a woetwa hɛn ho ehyia nya no botum ama hɛn nkenyan na abrabɔ mu sũahu a ɔyɛ ahomkã. Atsenkã a yenya no kenyan enyisɔ a ɔdɔ bun mu ma hɛn Ɔsor Egya na Ne Ba, Jesus Christ, a Ɔbɔɔ asaase nwanwa yi—nye no mbepɔw na esutsen horow, nduadzewa na mbowa—na hɛn awofo a wodzi kan, Adam na Eve.1

Abɔdze dwuma no wɔ botae bi wɔ ekyir. Ɔkã Nyankopɔn ne nhyehyɛɛ ma Ne mba ho ara yie. No botae nye dɛ ɔbɛyɛ bea a wɔbɔsɔ mbanyin na mbaa ahwɛ, wɔdze hɔn pɛ bedzi dwuma, wobenya enyigye, na woesũa adze na woetu mpon ama dabi woeetum aasan aakɔ hɔn Bɔfo no enyim na woenya onnyiewiei nkwa.

Abɔdze nwanwa yinom wɔyɛɛ ma wɔayɛ mfaso ama hɛn na wɔyɛ adanse pɔkyee wɔ ɔdɔ a Ɔbɔfo no wɔ ma Ne mba. Ewuradze paa mu kãa dɛ, “Nyew, ndzɛmba nyina a ofi asaase mu ba … wɔyɛe dze maa nyimpa ne yieyɛ, dɛ ɔnsɔ enyi na ɔmfa dɛw nhyɛ akoma mu.”2

Naaso, Abɔdze no a ɔyɛ ɔsor akyɛdze no, mmba a asodzi na asɛdze horow nnkã ho. Asodzi yinom yɛdze ɔhwɛfo dwuma na yɛdze bɛkyerɛ mu yie. Asɛmpa mu no, nsɛmfua ɔhwɛfo dwuma kyerɛ sunsum mu anaa honandua mu asodzi krɔnkrɔn a yɛfa to hɛn do dɛ yɛbɔhwɛ biribi a ɔyɛ Nyame dze do a yɛwɔ ho nkontaabu.3

Dɛ mbrɛ wɔkyerɛkyerɛ no kyerɛwsɛm krɔnkrɔn mu no, fapem a odzi do yinom kã hɛn asaase do ɔhwɛfo dwuma ho.

Fapem a odzi kan: Asaase no nyina, a abɔdze a nkwa wɔ mu nyina kã ho no, yɛ Nyame dze.

Bɔadze dze asaase do dza ɔboa na nkwa ahorow nyina ahyɛ hɛn nsa dɛ yɛnhwɛ do, mbom ne nyina yɛ Ne dze. Ɔkãa dɛ, “Emi, Ewuradze, metserɛɛw ɔsor mu na meyɛɛ asaase a ɔyɛ me nsaano edwuma ankasa; na ndzɛmba a ɔwɔ mu nyina yɛ medze.”4 Dza ɔwɔ asaase do nyina yɛ Nyame dze, a hɛn ebusua ebusua, hɛn nyimpadua, na hɛn nkwa mpo kã ho.9

Fapem a otsĩa ebien: Dɛ yɛyɛ Nyankopɔn abɔdze do ahwɛfo no, yɛwɔ asodzi dɛ yedzi hɔn nyi na yɛhwɛ hɔn do.

Dɛ yɛyɛ Nyame mba no, yeenya ahyɛdze dɛ yɛbɛyɛ ahwɛfo, na bambɔfo ama N’abɔdze krɔnkrɔn horow no. Ewuradze kãa dɛ Ɔama, “obiara [bo]bu n’edwuma ho nkontaa dɛ ɔhwɛfo wɔ asaase do nhyira ho, dza mayɛ na mesiesie dze ama m’abɔdze.”6

Hɛn Ɔsor Egya ma hɛn kwan ma yɛdze asaase do dza ɔboa dzi dwuma wɔ hɛnara hɛn pɛ do. Naaso onnyi dɛ hɛn pɛ no kyerɛ dɛ yɛwɔ kwan dɛ yɛdze bɛyɛ adze anaa yɛbɔhweer wiadze yi mu ahonyadze a yɛmmfa nyansa anaa nsiwdo biara. Ewuradze ma kɔkɔbɔ yi: “Na ɔyɛ Nyame enyigye dɛ ɔdze ndzɛmba yinom ama nyimpa; na dɛm ntsi na ɔyɛe, na dɛ wonsusu ne ndzii ho, na mma wonndzi no ntrado, na mma wɔmmbɔ epoo so wɔ ho.”7

President Russell M. Nelson kãa no mpɛn bi dɛ, “Ber a yɛwɔ Abɔdze krɔnkrɔn no mu kyɛfa yi, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ? Ɔsɛ dɛ yɛhwɛ asaase no do yie, yɛyɛ ahwɛfo enyansafo, na yɛkora do ma ndaamba ebusuasantsen.”8

Asaase na mbea a ɔbɔ hɛn ho aporow hɔn do hwɛ no, tra abɔdze nyansapɛ na amambusɛm mu ehiadze, ɔyɛ asodzi krɔnkrɔn a Nyankopɔn dze ahyɛ hɛn nsa, a ɔwɔ dɛ ɔdze dwumason na ahobrɛadze ho atsenkã hyɛ hɛn mã. Ɔkã hɛn osuanyiyɛ ho koraa. Yebesi dɛn yɛdze obu na ɔdɔ ama Ɔsor Egya na Jesus Christ a yerummbu na yɛronndɔ Hɔn abɔdze horow?

Ndzɛmba pii wɔ hɔ a yebotum yɛayɛ—yɛabɔ mu anaa ankorankor—dɛ yɛbɛyɛ ahwɛfo pa. Yɛrefa hɛn ankorankor gyinabew a, hɛn mu kor biara botum dze asaase do dza ɔboa no edzi dwuma obu mu ara na ahwɛyie mu ara. Yebotum aboa sɔn mu mboa dze ahwɛ asaase no do. Yebotum yɛafa abrabɔ su na suban binom a ɔdze obu ma Nyankopɔn n’abɔdze na ɔma hɛn tsebea hɔ tsew yie, fɛɛfɛw, na ɔma nkenyan ara yie.9

Hɛn ɔhwɛfo dwuma wɔ Nyankopɔn n’abɔdze do no, dza odzi kan koraa nye asɛdze krɔnkrɔn dɛ yɛbɔdɔ, yedze obu na yɛahwɛ adasamba nyina a yɛnye hɔn kyɛ asaase no do. Wɔyɛ Nyankopɔn ne mbabanyin na mbabaa, hɛn nkyerɛbaa na hɛn nuambanyin, na hɔn onnyiewiei enyigye nye abɔdze dwuma no ne tsirmpɔw.

Ɔkyerɛwfo Antoine de Saint-Exupéry kãa asɛm a odzi do yi: Da kor bi, medze keteke rutu kwan no muhun dɛ metsena tukɔrfo kuw bi ntamu. Abofra bi n’enyim a enyidado biara nnyi a ohunii no kenyaan no ma ɔtsẽaa mu dɛ: “Sɛ yɛdze forafora ma rose-nhyerɛn fofor bi fɛw wɔ ture mu a, ture ahwɛdofo no nyina enyi gye. Wɔtsew no wɔ nkyɛn, nyɛn no, na wɔhwɛ do yie. Naaso ture ahwɛdofo biara nnyi hɔ ma nyimpa.”10

Mo nuanom nkyerɛbaa, ana onnyi dɛ yɛyɛ ture ahwɛdofo ma hɛn mfɛfo mbanyin na mbaa? Ana yɛnyɛ hɛn nua no hwɛfo? Jesus Christ ahyɛ hɛn dɛ yɛndɔ hɛn nyɛnko dɛ hɛnara hɛnho.11 Fi n’anomu no, asɛmfua nyɛnko nnkyɛrɛ obi a ɔbɛn bea a ewɔ no ara, ɔkyerɛ akoma a ɔbɛn. Ofua wiadze yi mu nyimpa nyina—sɛ wɔtse bɛn hɛn anaa wɔtse ekyir ekyir ɔman mu, a hɔn ahyɛse, hɔn abakɔsɛm, anaa hɔn gyinabew mmfa ho.

Dɛ yɛyɛ Christ esuafo no, yɛwɔ dwuma krɔnkrɔn dɛ yɛbɔhwehwɛ asomdwee na koryɛ wɔ wiadze aman nyina mu a yɛnkɛberɛ ho. Otwar dɛ yɛyɛ dza yebotum nyina dze bambɔ na awerɛkyekye brɛ hɔn a wɔyɛ mberɛw, wohia, na hɔn a wohu amandze na wɔtseetsee hɔn no nyina. Ne nyina ekyir no, ɔdɔ akyɛdze kɛse a yebotum dze ama hɛn mfɛfo adasa nye yɛnye hɔn bɛkyɛ asɛmpa mu enyigye na yɛbɔto nsa afrɛ hɔn ma woedua ahyɛmudzi na ayɛdze krɔnkrɔn do wɔaba hɔn Agyenkwa hɔ.

Fapem a otsĩa ebiasa: Wɔto nsa frɛ hɛn dɛ yɛmfa hɛnho nhyɛ abɔdze edwuma no mu.

Abɔdze krɔnkrɔn ho dwuma kwan no wonnwiei. Da biara, Nyankopɔn abɔdze horow no kɔ do nyin, wɔtra, na wɔyɛ mbɔho. Dza ɔyɛ nwanwa kɛse nye dɛ Ɔsor Egya ma hɛn nsato dɛ yɛmbɛkã N’abɔdze dwuma no ho.

Yɛkã ho wɔ abɔdze edwuma ho ber biara yebodua adze wɔ asaase no do anaa hɛnankasa yeesi dan wɔ wiadze yi mu—susuampara dɛ yɛkyerɛ obu ma Nyame n’abɔdze horow no. Yebotum akyerɛ hɛn ntoboa wɔ nsaano mfonyinyɛ, adansi, ndwom, nwoma akyerɛw, na amambra a ɔma hɛn wiadze yi yɛ fɛw, okenyan hɛn atsenkã, na ɔhyerɛn hɛn abrabɔ. Yetum so ma ntoboa wɔ dza abɔdze nyansapɛ na datser edwuma kopue do a ɔkora asaase no na nkwa a ɔwɔ do no. President Thomas S. Monson dze nsɛmfua dɛɛdɛw yi twaa adwenkyerɛ yi do tsia dɛ: “Nyankopɔn gyaa wiadze no a Oennwie ama nyimpa dze ne nsaano dwuma aayɛ do edwuma … ama nyimpa ehu abɔdze no mu enyigye na enyimnyam horow.”12

Talent horow abɛbu no mu no, ber a owura no fi n’akwantu mu bae no, ɔtonton nkowaa beenu no a wɔmaa hɔn talent nyinii na ɔkrɔnee na ɔmaa hɔn ho akatua. Mbom, ɔfrɛɛ akowaa no a ɔdze ne talent soronko no siei asaase mu no [“mfaso nnyi no ho,”] na ɔgyee dza oenya no mpo fii no hɔ.13

Dɛmara, hɛn asɛdze dɛ asaase abɔdze horow ahwɛfo nnyɛ yɛrohwɛ do na yɛrobɔ ho ban nko. Ewuradze enyi da kwan dɛ yɛbɛyɛ edwuma enyiber do, ber a Sunsum Krɔnkrɔn no kenyan hɛn, dze enyin, epegya, na yetu dza ɔboa no a Ɔdze ahyɛ hɛn nsa no mpon—nnyɛ wɔ hɛn yieyɛ nko ho mbom ama yɛdze eehyira binom.

Dza nyimpa etum ayɛ nyina, no mu biara nnto sũahu no a yɛnye Nyame bɔ mu yɛ abɔdzefo dze nkwa ba anaa yɛboa abofra ma osũa adze, onyin, na ogyina yie—dɛ yɛyɛ awofo, akyerɛkyerɛfo, anaa baanodzifo, anaa wɔ dzibew biara mu no. Ɔhwɛfo dwuma biara nnyɛ krɔnkrɔn, a ɔhyɛ mã, na ɔgye mber na ahom so, nnkyɛn yɛnye hɛn Bɔfo robɔ mu dze nyimpadua ama No sunsum mu mba na nkyii yɛroboa hɔn ma woenya hɔn onnyiewiei nkrabea.

Asodzii dɛ yɛbɔ mu yɛ abɔfo no ma hɛn nkaa daa dɛ nkwa na nyimpa kor biara no honandua yɛ krɔnkrɔn, na wɔyɛ Nyame nko dze, na dɛ Ɔayɛ hɛn ahwɛfo dɛ yɛmfa obu, bambɔ na yɛnhwɛ hɔn do. Nyankopɔn ne mbrasɛm a ɔhwɛ awoe ho tum do no na onnyiewiei ebusua ebusua ne nkyekyeree no, ma hɛn kwankyerɛ wɔ ɔhwɛfo dwuma krɔnkrɔn yi mu, a ohia tsitsir wɔ Ne nhyehyɛɛ mu.

Mo nuanom na nkyerɛbaa, ɔwɔ dɛ yehu dɛ adze nyina yɛ sunsum mu ma Ewuradze—a hɛn honandua mu abrabɔ mu ndzɛmba dodowara kã ho. Megye dase dɛ wɔabɔ sunsum mu nhyira ho anohoba ma hɔn a wɔdɔ asaase no na hɔn mfɛfo mbanyin na mbaa na wɔhwɛ hɔn do. Ber a hom kɔ do dzi nokwar wɔ ahwɛfo dwuma do na hom dze obu ma hom onnyiewiei ahyɛmudzi no, hom benyin wɔ Nyankopɔn na Ne Ba, Jesus Christ ho nyimdzee mu, na hom bɛtse Hɔn dɔ na Hɔn nhyɛdo wɔ hom abrabɔ mu mbordo. Iyi nyina bɔboa hom ma hom nye Hɔn atsena na hom enya abɔdze tum bi so akã ho14 wɔ abrabɔ a ɔreba no mu.

Ɔnnkyebo abrabɔ yi ewiei no, Owura no bebisa hɛn ma yeebu nkontaa wɔ hɛn ɔhwɛfo edwuma do, a mbrɛ yesii hwɛɛ N’abɔdze do kã ho. Mobɔ mpaa dɛ nkyii hom bɛtse No dɔ nsɛmfua a ɔwase gu hɛn akoma mu: “Mbo, akowaa pa nye nokwafo, edzi ndzɛmba kumaabi ho nokwar: medze wo besi ndzɛmba pii do: kɔ wo wura ne dɛw mu.”15 Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Asaase no na ndzɛmba a ɔwɔ do no nyina (kã Adam na Eve nko) Jesus Christ na Ɔbɔe wɔ Egya no kwankyerɛ do, Adam na Eve, hɛn awofo a wodzi kan no, Nyame Egya na Ɔbɔɔ hɔn (hwɛ John 1:1–3; Moses 2:1, 26–27).

  2. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 59:18.

  3. Hwɛ Spencer W. Kimball, “Welfare Services: The Gospel in Action,” Ensign, Ɔberɛfɛw 1977, 76–79.

  4. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 104:14.

  5. Hwɛ Spencer W. Kimball, “Welfare Services,” 76–79.

  6. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 104:13.

  7. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 59:20.

  8. Russell M. Nelson, “The Creation,” Liahona, Ayɛwoho 2000, 86.

  9. Hwɛ Gospel Topics, “Environmental Stewardship and Conservation,” topics.ChurchofJesusChrist.org.

  10. Antoine de Saint-Exupéry, Terre des Hommes (1939), 214; hwɛ Wind, Sand and Stars (1939) wɔ Airman’s Odyssey (1984), 206 so.

  11. Hwɛ Mark 12:31.

  12. Thomas S. Monson, “In Quest of the Abundant Life,” Tambuli, Dzifuu 1988, 3.

  13. Hwɛ Matthew 25:14–30.

  14. Hwɛ David A. Bednar na Susan K. Bednar, “Moral Purity” (Brigham Young University–Idaho mpaabɔsom, Sanda 7, 2003), byui.edu

  15. Matthew 25:21.